Kalendárne dni vylúčených dôb pri PN: Komplexný sprievodca

V kontexte sociálneho poistenia a mzdovej agendy zohrávajú kalendárne dni vylúčených dôb pri PN (práceneschopnosti) dôležitú úlohu. Správne zadávanie a evidovanie týchto dní je kľúčové pre presné výpočty dávok a správne plnenie oznamovacích povinností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako zadávať kalendárne dni vylúčených dôb, s ohľadom na legislatívne zmeny a praktické aspekty.

Čo sú vylúčené doby a prečo sú dôležité?

Vylúčené doby sú obdobia, ktoré sa nezapočítavajú do obdobia poistenia pre nárok na niektoré dávky sociálneho poistenia, alebo ovplyvňujú výšku týchto dávok. V prípade PN ide o obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu.

Zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľom povinnosť takéto doby evidovať a poskytnúť ich Sociálnej poisťovni, a to z dôvodu, že sú potrebné na účely určenia sumy dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004. Uvedené údaje sa v minulosti uvádzali do evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a v súčasnosti sa uvádzajú do evidenčných listov dôchodkového poistenia (ELDP).

Elektronická práceneschopnosť (ePN) od 1. januára 2024

Od 1. 1. 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. Dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžku jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

• PN sa od 1. 1. 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Zadávanie kalendárnych dní vylúčených dôb pri PN

Pri vypĺňaní ELDP (Evidenčný list dôchodkového poistenia) je potrebné správne uvádzať kalendárne dni vylúčených dôb.

Postup:

1. Identifikácia vylúčenej doby: Zistite, či sa jedná o obdobie PN zamestnanca.
2. Počet kalendárnych dní: Určte presný počet kalendárnych dní, počas ktorých trvala PN.
3. Zápis do ELDP: V príslušnej kolonke ELDP uveďte počet kalendárnych dní vylúčených dôb.

Dôležité aspekty:

• Čakanie na PN: Kalendárne dni PN sa vypisujú až od 11. dňa trvania PN.
• Neplatené voľno: Obdobie neplateného voľna sa taktiež uvádza ako vylúčená doba.
• Obdobie starostlivosti o dieťa: Pre zamestnávateľov platí, že do rubriky „Kalendárne dni vylúčených dôb“ je potrebné dobu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dobu starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa uvádzať v tých istých situáciách, ako sa uvádzajú do ELDP v rubrike „Kalendárne dni vylúčených dôb“.

Starostlivosť o dieťa:

• V kolónke „OD“ sa uvádza dátum narodenia dieťaťa, prípadne dátum jeho osvojenia alebo dátum prevzatia do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
• V kolónke „DO“ sa uvádza dátum predchádzajúci dňu dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa, prípadne dátum skončenia starostlivosti o dieťa, ak k nemu prišlo pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa.
• Obdobie starostlivosti o dieťa sa uvádza bez ohľadu na skutočnosť, či je rodič počas tejto starostlivosti na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo či je pracovne aktívny.

Dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa:

• V kolónke „OD“ sa uvádza dátum, od ktorého sa rodič o takéto dieťa začal starať, najskôr dátum narodenia dieťaťa.
• V kolónke „DO“ sa uvádza dátum, do ktorého sa rodič o takéto dieťa staral, najneskôr dátum predchádzajúci dňu dovŕšenia 18. roku veku dieťaťa.

Rovnako, ako v prípade ELDP, ide o doby, ktoré je potrebné uvádzať do výkazov len u zamestnancov narodených do 31. 12. 1983.

Vplyv vylúčených dôb na dávky sociálneho poistenia

Vylúčené doby majú priamy vplyv na výpočet dávok sociálneho poistenia, ako sú nemocenské dávky, materské a dôchodky.

Nemocenské dávky

Počas prvých 10 dní PN zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu. Až od 11. dňa Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské dávky. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.

Materské

Pri nároku na materské sa vylúčené doby zohľadňujú pri posudzovaní splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Okrem toho, vylúčené doby môžu ovplyvniť výšku materského, ak zasahujú do rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu. Medzi najvýznamnejšie zmeny v posledných rokoch patrí možnosť otca poberať materské a zavedenie pandemického rodičovského príspevku.

Dôchodky

Vylúčené doby majú dopad aj na výpočet dôchodku. Obdobia, kedy zamestnanec bol práceneschopný a neplatil poistné, sa nezapočítavajú do celkového obdobia poistenia, čo môže ovplyvniť výšku dôchodku. Dôchodková hodnota (ADH) je dôležitý parameter pre výpočet dôchodkov. Pre rok 2025 je stanovená na 18,7434 € a pre rok 2026 na 19,7633 €.

Nároky na nemocenské dávky

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výška a vyplácanie nemocenského:

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim a kontrola

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Príklady zadávania vylúčených dôb

Príklad 1: PN zamestnanca

Zamestnanec bol práceneschopný od 1. marca 2024 do 31. marca 2024. Do ELDZ sa uvedie 21 kalendárnych dní vylúčených dôb (od 11. marca do 31. marca).

Príklad 2: Neplatené voľno

Zamestnanec mal neplatené voľno od 15. júna 2024 do 30. júna 2024. Do ELDZ sa uvedie 16 kalendárnych dní vylúčených dôb.

Príklad 3: Dohoda o pracovnej činnosti pri sezónnej práci (DPČS)

Po ukončení pracovného pomeru, dohody alebo iného pracovného vzťahu je zamestnávateľ povinný do Sociálnej poisťovne odoslať v elektronickej forme Evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej ELDP). Pri tomto type dohody sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (ďalej OOPS). DPČS sa v ELDP vykazuje so znakom poistenia SZ. Samostatne sa uvádza vymeriavací základ na starobné poistenie v rubrike VZ (znížený o OOPS) a samostatne vymeriavací základ na invalidné poistenie v rubrike VZ počas vylúč. dôb.

• Dohodár uzatvoril DPČS od 1. 6. 2025 do 31. 8. 2025: Ak sa obdobia starobného a invalidného poistenia zhodujú počas celého trvania dohody, dosiahnuté VZ na SP a IP v jednotlivých obdobiach sa uvedú v jednom riadku. VZ na SP sa uvedie v rubrike VZ. VZ na IP sa uvedenie v rubrike VZ počas vylúč. dôb.
• Dohodár pracuje na DPČS od 16. 6. 2025 do 31. 8. 2025: Ak sa obdobia starobného a invalidného poistenia nezhodujú počas celého obdobia trvania dohody, dosiahnuté VZ na SP a IP sa uvedú samostatne v dvoch alebo vo viacerých riadkoch. Ako prvé sa uvedú všetky obdobia starobného poistenia a následne všetky obdobia invalidného poistenia. VZ na SP sa uvedú v rubrike VZ. VZ na IP sa uvedú v rubrike VZ počas vylúč. dôb.
• Dohodár uzatvoril DPČS od 1. 6. 2025 do 31. 8. 2025. Počas celého obdobia trvania dohody dosiahol každý mesiac príjem vo výške 700 eur: V ELDP bude vykázané len obdobie IP a VZ na IP bude v rubrike VZ počas vylúč. dôb.
• Dohodár uzatvoril DPČS od 1. 5. 2025 do 31. 7. 2025. Pred vznikom dohody mal priznaný starobný dôchodok aj vydané rozhodnutie o jeho priznaní: V tomto prípade je potrebné zohľadniť priznaný starobný dôchodok.

Legislatívne zmeny a ich dopad

Legislatíva v oblasti sociálneho poistenia sa neustále vyvíja, preto je dôležité sledovať aktuálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť zadávanie a evidovanie vylúčených dôb. Odporúča sa pravidelne sledovať zmeny v zákone o sociálnom poistení, ktoré sa týkajú vylúčených dôb, výpočtu dávok a oznamovacích povinností.

Zmeny v odvodoch a dani z príjmu

Do 31. 12. 2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody. Pri dosahovaní maximálneho vymeriavacieho základu je potrebné správne vypočítať odvody a daň z príjmu. Maximálny vymeriavací základ sa mení každý rok a ovplyvňuje výšku odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Dôchodkový vek a valorizácia dôchodkov

Dôchodkový vek sa postupne zvyšuje a je potrebné sledovať aktuálne platnú legislatívu.

tags: #kalendarne #dni #vylucenych #dob #pri #pn