Príspevok na rekreáciu: Podmienky, zmeny a pohľad Jozefa Mihála

Príspevok na rekreáciu je benefit, ktorý má zamestnancom umožniť regeneráciu a podporiť domáci cestovný ruch. V posledných rokoch sa okolo neho objavilo viacero diskusií a návrhov na zmeny. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania príspevku, aktuálne zmeny a pohľad Jozefa Mihála na túto problematiku.

História a ciele rekreačných poukazov

Myšlienka rekreačných poukazov sa zrodila v roku 2019 v hlave Andreja Danka, ktorý bol presvedčený, že príspevky na rekreáciu budú nielen novým benefitom pre zamestnancov, ale dokážu aj podporiť rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Napriek kritike zamestnávateľov a odborníkov, ktorí upozorňovali na riziká spojené so znižovaním odmien či zmrazovaním platov, sa Dankovi novinku podarilo presadiť. Už päť rokov tak majú zamestnanci firiem nárok na preplatenie príspevku vo výške maximálne 275 eur ročne.

Aktuálne podmienky pre získanie príspevku na rekreáciu

Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnávateľ musí zamestnávať viac ako 49 zamestnancov. V inom prípade je na dobrovoľnosti zamestnávateľa, či príspevok zamestnancom poskytne, alebo nie. Výška príspevku je 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za kalendárny rok.

Oprávnené výdavky

Za oprávnené výdavky sa považujú:

• Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
• Pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.
• Ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.
• Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.

Formy poskytovania príspevku

Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:

1. Preplatenie po rekreácii: Zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Bloček z registračnej pokladnice to nie je, tam sa totiž meno zamestnanca neuvádza. Zamestnanci si budú musieť v hoteli pýtať faktúru na svoje meno.
2. Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreačný poukaz, ktorý slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov. Pri rekreačnom poukaze nebude zamestnávateľ riešiť, ako s preukazom zamestnanec naloží, kde a s kým bude dovolenkovať a či donesie účtovné doklady.

Pohľad Jozefa Mihála na rekreačné poukazy

Poslanec Jozef Mihál (nezaradený) v parlamentnej rozprave poukázal na problémy pri rekreačných poukazoch. Preukazovanie nároku na poukaz je naďalej veľmi administratívne náročné. Dodal, že ak chcú zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak by im mali znížiť dane. Daňovo-odvodové zaťaženie by sa nemalo znižovať komplikovane cez rekreačné poukazy, z ktorých sa neplatia dane a odvody.

Mihál poukázal na to, že naďalej si spoločnosti ako vydavatelia poukazov vyberajú od hotelov a rekreačných zariadení vysoké, v niektorých prípadoch až 15-percentné provízie za to, že zamestnanec u nich môže zaplatiť za pobyt poukazom. Vtip je však v tom, že tieto firmy ponúkajú možnosť prijímať platby ich rekreačnými poukazmi hotelom za províziu okolo 10 percent. Výsledkom je podľa Mihála to, že ceny za ubytovanie rastú najmä v týchto hoteloch.

Návrhy na zmeny a ich dopady

Andrej Danko navrhol, aby sa v prípade nezáujmu zamestnanca mohol rekreačný poukaz preniesť na jeho rodičov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že rozšírenie okruhu príjemcov rekreačných poukazov spôsobí rast nákladov zamestnávateľov. Pripomína, že pri zavádzaní rekreačných poukazov sa okrem podpory domáceho cestovného ruchu argumentovalo aj lepším zotavením a regeneráciou zamestnancov firiem. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) tiež poukazuje na tento problém. Hovorkyňa asociácie Miriam Filová konštatuje, že prenos poukazu na inú osobu by mohol znehodnotiť tento druh benefitu a minul by sa tak celý jeho zmysel. Podľa jej slov by navrhovaná zmena spôsobila len ďalšiu administratívnu záťaž a komplikácie pri uplatňovaní tohto benefitu.

Novela Zákonníka práce, o ktorej rokujú poslanci, počíta s tým, že príspevok na rekreáciu budú musieť poskytnúť všetci zamestnávatelia bez ohľadu na to, koľko majú zamestnancov. Okrem toho by poukaz mal dostať zamestnanec nielen na svoju rekreáciu, ale aj na rekreáciu svojich rodičov.

Problémy s využívaním rekreačných poukazov

Štatistiky ukazujú, že poukazy vyčerpá len tretina zamestnancov.

Dočasná pracovná neschopnosť

Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.

Rekreácia u osoby, ktorá nie je živnostníkom

V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

Viacero ubytovacích zariadení počas rekreácie

Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.

Rekreácia s rodinnými príslušníkmi

Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na rodinného príslušníka je skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je situácia, ak ide o organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin pre dieťa zamestnanca.

Nárok na vyplatenie príspevku má zamestnanec aj vtedy, ak zaplatil účet nielen za svoju najbližšiu rodinu (manželku, deti), ale aj za „iné osoby žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti“. Sú takými osobami kamaráti, ktorých zamestnanec pozval na pánsku jazdu na hory a zaplatil za nich účty? Nuž, asi nie, ale hádajte sa so zamestnancom. Mimochodom, keď už sme pri tých pánskych jazdách - oprávnené výdavky, za ktoré musí zamestnávateľ vyplatiť príspevok, sú všetky výdavky na hotelovej faktúre - áno, aj účet za konzumáciu v hotelovom nočnom bare či masážne služby...

Daňové aspekty príspevku na rekreáciu

Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.

Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.

Príspevky na rekreáciu pre seniorov

Okrem príspevkov na rekreáciu pre zamestnancov existujú aj príspevky pre seniorov. Seniori, ktorí by si radi oddýchli na rekreačnom pobyte za výhodných podmienok, majú možnosť získať príspevok vo výške 100 eur na ubytovanie v hoteloch po celom Slovensku. Na dotovaný pobyt majú nárok poberatelia starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku. Dôležitou podmienkou je, že senior nesmie mať žiaden príjem zo zamestnania, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Záujemca musí byť občanom Slovenska s trvalým pobytom v krajine. Tieto rekreačné pobyty sú považované za dôležitú súčasť podpory seniorov.

tags: #jozef #michal #prispevok #na #rekreaciu