Rozvoj jemnej motoriky u detí s telesným postihnutím: Komplexný pohľad a podporné prístupy

Jemná motorika predstavuje jednu zo základných psychomotorických činností, často označovanú aj ako koordinácia oko-ruka. U detí sa vyvíja postupne už od narodenia, pričom jej vývin prechádza niekoľkými štádiami. Schopnosť využívať jemnú motoriku však nie je vrodená, ale zdokonaľuje sa časom v dostatočne podnetnom prostredí.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na telesné postihnutie, jeho charakteristiku, typy a aspekty edukácie a podpory osôb s týmto postihnutím. Zameriava sa predovšetkým na jemnú motoriku u detí s telesným postihnutím, pričom vychádza z kazuistiky chlapca s ťažkým viacnásobným postihnutím a z informácií o dyspraxii, vývinovej poruche motoriky. Poskytuje tiež konkrétne cvičenia a prístupy, ktoré môžu podporiť jej rozvoj.

Telesné postihnutie: Všeobecná charakteristika a výzvy

Telesné postihnutie predstavuje rozsiahlu kategóriu, ktorá zahŕňa rôzne stavy ovplyvňujúce pohybové, oporné a nervové ústrojenstvo človeka. Tieto stavy môžu byť vrodené alebo získané a majú významný dopad na kvalitu života postihnutých jedincov. Edukácia a podpora osôb s telesným postihnutím si vyžaduje komplexný a individuálny prístup.

Viacnásobné postihnutie: Komplexná výzva

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties", ktorý označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, kombinovaným s ďalšími postihnutiami ako zmyslové, telesné, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Viacnásobné postihnutie je definované ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Ide o "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria:

• Prenatálne vplyvy (infekcie, intoxikácie, traumy, metabolické a nutričné činitele)
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Chromozomálne abnormality
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia

Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

Charakteristika osôb s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. Majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu. Úroveň bdelosti býva narušená, majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím a často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je evidentná symbolická interakcia s objektmi.

Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne.

Predmet pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO)

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Definície

• Telesne postihnutý jedinec: jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.
• Chorý jedinec: jedinec v stave choroby. Choroba = porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím.
• Zdravotne oslabený jedinec: jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.

Základné znaky edukácie TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená tromi spoločnými základnými znakmi:

1. Poruchy hybnosti:
   • Primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP.
   • Sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO.
2. Poruchy vyššej nervovej činnosti: majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
3. Psychické zmeny: vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Medzi najčastejšie vrodené telesné postihnutia patrí detská mozgová obrna.

Detská mozgová obrna (DMO)

Detská mozgová obrna (DMO) je porucha hybnosti, ktorá sa prejavuje v rôznych formách:

• Spastické (kŕčovité):
  • Diparetická: postihnuté sú dolné končatiny.
  • Hemiparetická: postihnutá je polovica tela.
  • Kvadruparetická: postihnuté sú všetky končatiny.
• Nespastické:
  • Hypotonická: znížený svalový tonus.
  • Dyskinetická: mimovoľné pohyby (grimasovanie).

Pridružené poruchy DMO zahŕňajú poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsiu, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania a obmedzenie sociálnych kontaktov.

Vrodené poruchy vývinu

Dysmelie sú poruchy vo vývine končatín, ku ktorým dochádza medzi 20. - 46. dňom tehotenstva.

Dyspraxia: Vývinová porucha motoriky

Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, viazaných na rozličné predstavové štruktúry. Predstavuje nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam, teda o podmienene reflexnú činnosť.

Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú neobratné a nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti a pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa pohybové postupy a celky učia veľmi ťažko.

Príčiny dyspraxie

Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývoja, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu. Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia a nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory.

Formy dyspraxie

Existujú rôzne formy dyspraxie:

• Ideomotorická dyspraxia: ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa.
• Myšlienková dyspraxia: ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov.
• Konštrukčná dyspraxia: ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy.

Znaky a symptómy dyspraxie

Dyspraxia sa prejavuje rôznymi symptómami v závislosti od veku dieťaťa:

Dyspraxia v dojčenskom veku

Dieťa začína neskôr:

• sedieť
• liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec)
• hovoriť
• stáť
• používať nočník (udržať telesnú čistotu, byť bez plienok)
• s budovaním aktívnej slovnej zásoby
• rozprávať zrozumiteľne (veľa rodičov malých detí s dyspraxiou uvádza, že dosť dlhý čas nerozumejú svojmu dieťaťu, čo chce povedať).

Dyspraxia v predškolskom veku

Môžu sa vyskytnúť nasledujúce ťažkosti:

• Dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory.
• Veľa týchto detí sa nedokáže samostatne obliecť.
• Má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie (najväčšie problémy sú pre ne žabáky a striedavé poskoky), chytanie a kopanie do lopty.
• Dieťa má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť.
• Ťažko si hľadá a udrží priateľov.
• Správa sa nezvyčajne v spoločnosti iných detí.
• Pôsobí spomaleným dojmom.
• Nemá zautomatizované pojmy ako „vo vnútri, vonku, pred, za, nad, pod“ a niektoré iné.

Dyspraxia v školskom veku

Viacero z vyššie vymenovaných príznakov sa nezlepší a ak áno, tak len veľmi nevýrazne. Často pribudnú ďalšie:

• Pokusy vyhnúť sa telesnej výchove a športovým aktivitám.
• Dobré výsledky dieťa nadobúda pri učení s individuálnym prístupom, zlyháva v triede pred kolektívom iných detí.
• Pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní.
• Písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas.
• Nedokáže pracovať podľa inštrukcií.
• Ťažko si pamätá inštrukcie.
• Ťažko si dokáže zorganizovať povinnosti.

Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?

Pre podporu dieťaťa s dyspraxiou je dôležité:

• Dieťa má mať správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť.
• Nekritizovať dieťa pre problém, ktorý sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci a podobne), ale oceniť akýkoľvek jeho úspech.
• Neočakávať žiadne rýchle úspechy, ale byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa.
• Hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná, dieťa sa jej nemá báť len preto, že niečo sa „musí“ urobiť. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať, trpezlivo mu treba vysvetliť pravidlá hry.
• Zvýšenú pozornosť a tréning treba venovať rozvoju hrubej motoriky (napr. preliezaním a podliezaním prekážok, stola, stoličiek, pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú, na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad, vykonávať rôzne tvorivé činnosti ako sú napr. maľovanie, koláže, práca s plastelínou, hlinou a i.).
• Pre rozvoj jemnej motoriky možno použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego, obkresľovanie jednoduchých obrázkov, vhadzovanie guličiek do plastových fliaš, mincí do pokladničky, vyrábanie čiapky alebo lietadielka z papiera.
• V školskom veku zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne, zistite, či je dieťa so svojou prácou spokojné, nedávajte mu prepisovať úlohy, zabezpečte mu správne učebné pomôcky (nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, pero pre dysgrafika a pod.). Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované. Naďalej je potrebné rozvíjať hrubú a jemnú motoriku dieťaťa.

Školský asistent a špeciálne pomôcky

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrum špeciálno-pedagogického poradenstva realizuje diagnostiku porúch učenia. Záverom diagnostiky je vylúčená alebo stanovená diagnóza. Dieťa sa stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací plán, kde je zadefinované, ako má prebiehať vzdelávanie v škole. Obsahuje konkrétne odporúčania pre učiteľov. Tento plán umožňuje používať aj špeciálne pomôcky, prípadne odporúčania na zmeny v hodnotení. Tieto centrá zároveň v prípade potreby navrhujú nárok na školského asistenta. Všetky tieto opatrenia upravuje a chráni školským zákonom. V praxi však existuje veľká rôznorodosť uplatňovania a rešpektovania odporúčaní centier.

Ciele, úlohy a princípy edukácie osôb s VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP s cieľom dosiahnuť stav jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a potreby jednotlivcov. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote.

Špeciálne metódy edukácie VNP

• metóda viacnásobného opakovania
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• metóda zapojenia viacerých kanálov
• metóda optimálneho kódovania
• metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť. Pozostáva z dvoch častí - pre žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím a pre žiakov s VNP bez mentálneho postihnutia.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.

Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).

Snoezelen

Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Svojou štruktúrou a vybavením podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností.

Prístup k osobám s viacnásobným postihnutím

Zdravotné postihnutie je definované ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života človeka, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.

Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.

Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.

Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).

V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Kazuistika: Snoezelen terapia u chlapca s DMO

Kazuistika popisuje priebeh Snoezelen terapie s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). Jeho hrubá motorika je na úrovni 20 týždňov - vie sa otočiť z bruška na chrbát aj opačne, v ľahu na brušku sa opiera spontánne o predlaktie a udrží zdvihnutú hlavu, pivotuje a na tvrdej podložke začína s plazivými pohybmi.

Charakteristika chlapca

• Hrubá motorika: na úrovni 20 týždňov - vie sa otočiť z bruška na chrbát aj opačne, v ľahu na brušku sa opiera spontánne o predlaktie a udrží zdvihnutú hlavu, pivotuje a na tvrdej podložke začína s plazivými pohybmi.
• Jemná motorika: obmedzená - snaží sa o uchopenie predmetov a ich vloženie do úst, ale chýba koordinácia oko-ruka vzhľadom k organickému postihnutiu. Ruky sú uvoľnenejšie a darí sa mu vložiť predmet do dlane. Dotýka sa okolitých predmetov a škriabe podložku. Aktívnejšia je ľavá ruka.
• Reč: prevažujú neartikulované zvuky, ktorými vyjadruje pocity príjemnosti a nepríjemnosti. Hlasno sa smeje a začína vokalizovať. Doteraz nereaguje na svoje meno.
• Sociálne správanie: zaujíma ho kontakt s deťmi a krátkodobo sleduje druhé osoby. Reaguje úsmevom na sociálne hry a hojdanie, zatiaľ nerozlišuje známe a cudzie osoby. Hlasová stimulácia vyvoláva sociálny úsmev.

Priebeh Snoezelen terapie

Terapia prebiehala v intímne nasvietenej miestnosti s optimálnou teplotou prostredia a vodného lôžka. Terapia začala privítaním dieťaťa a matky, pričom chlapček sa nechal bez problémov prezliecť a prebaliť. Následne bol pomaly presunutý na vodné lôžko.

1. Hladenie a dotyky: Terapeutka hladila horné končatiny so slovným sprievodom. Zdvihla hornú končatinu za hlavu a opýtala sa: "Ako je veľký Ondrášek?". Hojdala horné končatiny a opäť ich hladila. Následne hladila dolné končatiny a prikladala mu ruky na ne, čo vyvolalo úsmev.
2. Stimulácia chodidiel: Poklepávala mu na chodidlá so sprievodnou riekankou "kovej, kovej, kováříčku".
3. Posilňovanie trupu: Podložila mu dolné končatiny a pomaly ho zdvíhala do sedu a spúšťala na vodné lôžko (opakované trikrát). Po odstránení valca sa snažil s pomocou kotúľať.
4. Poloha na bruchu: Podoprela mu hrudník a v polohe s voľnými rukami bol spokojný, čo prejavoval zvukmi. Ruky mu položila na gumový valček, ktorý hrkal, táto činnosť sa mu nepáčila a začal plakať.
5. Zmyslová stimulácia: Položila ho na brucho na vodné lôžko, kde sa snažil otočiť. S dopomocou sa otočil a dotýkal sa optických vlákien. Následne začal plakať, terapeutka ho upokojovala hladkaním, maznaním a spevom. Masírovala mu holé bruško, nakoľko mal žalúdočné ťažkosti.
6. Precvičovanie prstov: Hladila mu rukou prsty so sprievodnou riekankou "to je otec, to je mama, to je dedo, to je babka, to je chlapček". Opakovanie riekanky sprevádzal výkrikmi radosti. Hladil si s pomocou pravou rukou ľavú a opačne. Opakovane cvičil "ako je veľký".
7. Tlieskanie: Cvičil tlieskanie dlaňami o seba so sprievodnou riekankou "paci, paci, pacičky". Pri tlieskaní sa smial a mľaskal.
8. Úchop: Po vložení hrkačky do ruky ju na malý okamih udržal, ale nevnímal ju. Pri hrkaní hrkačkou nad jeho hlavičkou prejavoval záujem a snahu o uchopenie.
9. Polohovanie a maznanie: Snažil sa pretočiť na brucho, potom sa pretáčal opäť na chrbát a bol hladený štetčekom. Táto činnosť ho zaujala a snažil sa zamerať pohľad na daný predmet. S pomocou sa dostal z ľahu do sedu, terapeutka sa nad neho naklonila, objala ho a zostali spolu v klbku.
10. Hladenie tváre a vlasov: Bol pomaly hladený po vlasoch a tvári, následne jeho ruka s pomocou hladila vlasy a tvár terapeutky.
11. Kŕmenie a odpočinok: Pil z fľaše čaj a po dopití bol držaný, kým si neodgrgol. Držanie v náručí mal veľmi rád.
12. Opakovanie a variácie: Opakovane mu hladkali dolné končatiny. Z polohy na chrbte sa snažil pretočiť do polohy na bruchu. Po pretočení s pomocou mu bol hladený chrbát. Prešiel znovu do polohy na chrbte a s pomocou plieskal dlaňami o seba so sprievodnou riekankou "paci, paci, pacičky", čo vyvolalo smiech. Dotýkal sa rukami kolien, čo mu robilo radosť. V rovnakej pozícii ho hojdali zo strany na stranu.
13. Záverečné cvičenia: Precvičovali horné končatiny ("ako je veľký?"). Naťahovali mu horné končatiny do strán, čo bolo pre neho namáhavé, nakoľko mal ruky pokrčené v predlaktí a prekrížené cez seba. Cvičenie pokračovalo hladením štetčekom, na čo reagoval pozitívne a snažil sa chytiť štetec.

Na záver terapie bol ešte niekoľkokrát pohladený štetčekom a terapia skončila.

Závery z terapie

Pobyt na vodnom lôžku dieťaťu prospieval a pomáhal k rozvoju pohybových schopností. Dieťa sa necítilo byť ohrozené neúspechom. Počas pobytu sa zistilo, že je potrebné prispôsobiť sa prianiam dieťaťa, venovať pozornosť jeho neverbálnej komunikácii a zachovávať vzájomnú dobrú pohodu v miestnosti. Dôležité je podnecovať iniciatívu dieťaťa, podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a túžbu spoznávať nové vnemy. Vzhľadom na zistené skutočnosti je doporučené pokračovať v stimulácii motorického vývoja, ktorým je podmienený rozvoj poznávacích schopností.

Cvičenia na rozvoj jemnej motoriky u detí s telesným postihnutím

Na základe kazuistiky a informácií o dyspraxii je možné navrhnúť nasledujúce cvičenia na rozvoj jemnej motoriky u detí s telesným postihnutím:

• Snoezelen terapia: Využitie multisenzorického prostredia na stimuláciu zmyslov a podporu motorického vývoja. Dôležité je prispôsobiť aktivity individuálnym potrebám a preferenciám dieťaťa.
• Hladenie a masáže: Jemné dotyky a masáže rúk a prstov na uvoľnenie svalového napätia a zlepšenie citlivosti.
• Precvičovanie úchopu: Ponúkanie rôznych predmetov (rôznych tvarov, veľkostí a textúr) na uchopenie a manipuláciu. Dôležité je prispôsobiť veľkosť a hmotnosť predmetov možnostiam dieťaťa.
• Aktivity s využitím rúk: Hry s vodou, pieskom, plastelínou, hlinou, cestom. Maľovanie prstami, kreslenie hrubými voskovkami alebo farbičkami.
• Manipulácia s drobnými predmetmi: Vhadzovanie guličiek do fliaš, mincí do pokladničky, navliekanie korálikov (v prípade, že to dieťa zvláda).
• Používanie špeciálnych pomôcok: Nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, ergonomické perá, pomôcky na zapínanie gombíkov a zipsov.

Zahrnutie hry do terapie

Hra je dôležitou súčasťou terapie a rozvoja jemnej motoriky. Hra by mala byť zábavná, motivujúca a prispôsobená individuálnym schopnostiam dieťaťa.

Zameranie na individualitu

Každé dieťa je jedinečné, a preto je dôležité prispôsobiť terapiu a cvičenia jeho individuálnym potrebám a schopnostiam. Je dôležité sledovať reakcie dieťaťa, rešpektovať jeho limity a postupovať krok za krokom.

tags: #jemna #motorika #telesne #postihnutie