Zakázaný smiech a bizarné zákazy: Pohľad na obmedzenia verejného správania

Čas príjemných jarných výletov a spoznávania európskych veľkomiest či stredomorských ostrovov priniesol aj obnovenie alebo zavedenie nových pravidiel správania sa pre turistov zo strany úradov. Narastajúci masový turizmus v najnavštevovanejších mestách alebo dovolenkových oblastiach často obmedzuje domácich obyvateľov a ničí historické pamiatky, ale aj ekosystém. Tieto nepríjemné skutočnosti prinútili miestne samosprávy k reakcii vo forme pravidiel, zákazov a pokút za ich nedodržanie. Okrem toho existujú aj špecifické zákazy, ktoré sa týkajú samotného smiechu a prejavov radosti na verejnosti, čo môže byť pre mnohých prekvapujúce.

Obmedzenia správania sa turistov v Európe

V snahe ochrániť svoje kultúrne dedičstvo a zabezpečiť pokoj pre domácich obyvateľov zavádzajú populárne turistické destinácie rôzne obmedzenia. Tieto sa často týkajú nevhodného oblečenia, hluku alebo dokonca špecifických aktivít.

Chorvátsko: Od oblečenia po hluk

V Chorvátsku sa miestni zameriavajú na kontrolu zovňajšku turistov na uliciach a v historických budovách, najmä v chrámoch a kostoloch. Za ignorovanie pravidiel očakávajte nemalú pokutu, a to nielen v prímorských oblastiach.

Ostrov Hvar, obľúbená lokalita dovolenkárov s povesťou miesta nočnej zábavy, najnovšie riešila pravidlá a zákazy správania sa na verejnosti. Práve s jeho povesťou sa spájajú kroky úradov na obmedzenie hluku na maximálne 85 decibelov, čo ovplyvňuje miestne diskotéky a kluby. Súčasne mesto Hvar zakazuje v centre nosenie plaviek alebo odhalenie hornej časti tela, užívanie alkoholu či drog a iné excesy.

Taliansko: Kufor na kolieskach a Fontána di Trevi

V Taliansku, konkrétne v nádhernom meste s bohatou históriou a dychberúcou architektúrou, sa rozhodli zatočiť s nadmerným hlukom spôsobeným kolieskami kufrov turistov. Tí majú od leta 2023 zakázané ťahať svoju batožinu na kolieskach a sú povinní ju nosiť v rukách, aby eliminovali zbytočný hluk. Ambicióznym cieľom mesta je vybudovanie logistického centra na letisku, odkiaľ sa bude turistická batožina prepravovať na adresy ubytovaných hostí.

Poslednou novinkou v obmedzeniach v centre mesta je zavedenie nového systému kontroly počtu návštevníkov v blízkosti Fontány di Trevi v roku 2024. Naraz to môže byť najviac 400 osôb. Fontána, ktorá je priam povinnou zastávkou pri potulkách mestom, je sprístupnená v čase od 9:00 do 21:00 hod.

Benátky, mesto zapísané v UNESCO, môže svojou návštevnosťou hrdo konkurovať aj hlavnému mestu Talianska. Zavedené boli turistické skupiny na maximálne 25 osôb kvôli typickým úzkym uličkám a kanálom mesta. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na centrum mesta a ostrovy Murano, Burano a Torcello. Benátky sa snažili odradiť tzv. jednodňových návštevníkov zavedením vstupného poplatku do mesta v čase dopravných špičiek od 8:30 do 16:00 hod. Experimentálny projekt trval takmer mesiac. Tento rok Benátky nadviazali na vlaňajší pilotný program a od 18. apríla 2025 opäť mesto vyberá poplatok od turistov, avšak už v dvojnásobnej hodnote 10 €. Pri rezervácii vstupenky viac ako 3 dni vopred je to len 5 €. Výnimku majú turisti s rezerváciou v hoteli alebo inom ubytovaní.

Španielsko a Portugalsko: Zákazy alkoholu a nočného predaja

Ak plánujete dovolenku v Španielsku spojiť s oslavou narodenín či životného úspechu, dajte si pozor na zákaz pitia alkoholu na verejných miestach, hlavne v hlavnom meste Madrid, v Barcelone a na obľúbených Baleárskych ostrovoch. Na tieto aktivity si vyberte terasy a licencované podniky, ktoré majú výnimku zo zákazu a vyhnete sa tak vysokým pokutám až do 3 000 €. Španieli bojujú proti hlučnému správaniu sa turistov a zbytočnému pútaniu pozornosti zlodejov.

Vínom preslávené prímorské mesto Porto v Portugalsku zaviedlo v snahe obmedziť nočnú zábavu, najmä mladých ľudí spojenú s pitím alkoholu, zákaz predaja alkoholu v centre mesta v nočných hodinách od 21:00 hod. do 8:00 hod.

Ďalšie obmedzenia: Fajčenie a bezpečnosť v Egypte

Obľúbené európske turistické a dovolenkové krajiny plánujú sprísniť podmienky pre fajčiarov novými zákazmi na verejných priestranstvách. Ako prvé zavádza novinku Francúzsko od 1. 7.

Slovákmi mimoriadne obľúbený Egypt pristúpil k bezpečnostným opatreniam vzhľadom na stále sa zvyšujúci počet žralokov v blízkosti pobrežia. Pre bezpečie dovolenkárov sa zaviedli viaceré povinnosti pre správcov pláží a hotelov. Medzi ne patrí napríklad označenie začiatku hlbokej vody či stavby vyhliadkových veží. Čo sa týka obmedzení pre samotných rekreantov, je zakázané plávať na miesta aktívneho rybolovu a taktiež pri východe slnka a jeho západe, čo súvisí so zvýšeným pohybom žralokov. Podobne nie je povolený pohyb vo vode so zranením alebo lesklými šperkami či doplnkami, ktoré by zbytočne prilákali týchto predátorov. Obmedzenia sa dotkli aj výletných lodí a potápačských centier.

Hypotetický zákaz smiechu a jeho dôsledky

Zákaz smiechu na verejnosti nie je reálnym zákonom, ale skôr hypotetickou situáciou, ktorá slúži na zamyslenie sa nad existujúcimi zákonmi a obmedzeniami v spoločnosti. V kontexte spoločenských noriem a regulácií sa dá táto myšlienka použiť na preskúmanie slobody prejavu a toho, ako spoločnosť reguluje správanie na verejných priestranstvách. V niektorých krajinách existujú zákony, ktoré obmedzujú určité formy prejavu alebo správania na verejnosti, napríklad zákazy rušenia nočného kľudu alebo obmedzenia protestov. Tieto zákony majú za cieľ udržiavať poriadok a chrániť práva ostatných občanov. Avšak, ak by existoval zákon zakazujúci smiech na verejnosti, znamenalo by to vážne obmedzenie osobnej slobody a prejavu. Smiech je prirodzenou ľudskou reakciou a jeho zákaz by mohol viesť k potlačeniu emócií a celkovému zhoršeniu kvality života.

Piešťany a "zákaz smiechu"

Mestskí poslanci v Piešťanoch sa chystali znepríjemniť život nezmyselnými nariadeniami. Chceli zakázať hlasný smiech a rozhovory na uliciach po 22. hodine. Dokonca chceli pod hrozbou sankcií umlčať aj psy. Poslanci o tom mali rokovať už v danom mesiaci na najbližšom mestskom zastupiteľstve.

Piešťany by v prípade prijatia tohto zákazu pripomínali známu rozprávku Pyšná princezná, kde vládca Polnočného kráľovstva zakázal ľuďom spievať. V tomto prípade však o takej trúfalosti, akou je spev, nemôže byť ani reči. Radní chceli potrestať už len to, keď sa po 22:00 budú občania na ulici nahlas rozprávať a smiať. Naprázdno neobíde ani najvernejší priateľ človeka, ktorý bude môcť štekať len potichu.

V spolupráci s mestskou políciou radnica pripravovala nariadenie aj o podmienkach popíjania alkoholu na verejnosti. Ak prešlo, v celom meste bolo povolené piť len hodinu, od 5:00 do 6:00 hodiny. Piešťanci nariadenie o zákaze smiechu brali s humorom. „Podľa mňa je hlúposť nesmiať sa, veď smiech je korenie života,“ usmieva sa Igor Kuhajda (33). „Už tu budeme ako v rozprávke o Pyšnej princeznej,“ dodal. Poslanci mali na vec svoj názor. „Chceme udržať v kúpeľnom meste pokoj a pohodu pre ľudí, ktorí prišli k nám relaxovať. Nechceme im ukazovať našu verejnosť, ktorá ich často po 22. hodine vyrušuje nielen hlučným správaním,“ vysvetlila hovorkyňa mesta Drahomíra Moretová. Výnimkou bola len silvestrovská noc. Za nedodržanie všeobecne záväzného nariadenia o rušení nočného pokoja mohla mestská polícia udeliť pokutu do výšky 33 €, podnikateľovi až 6 638 eur.

Severná Kórea: Smútok a bizarné zákazy

V KĽDR platil 11 dní smútok pri príležitosti desiateho výročia smrti bývalého vodcu Kim Čong-ila. Diktátor Kim vydal šialené zákazy: Severokórejčania mali zakázané smiať sa, spievať už tobôž nie, ale aj plakať. Vyroniť jedinú slzu dokonca nemohli ani počas pohrebu rodinného príslušníka. V deň výročia, 17. decembra, bolo dokonca zakázané kupovať potraviny. Podľa nariadenia sa mali o ľudí postarať štátne orgány, ktoré im mali zabezpečiť dostatočné množstvo potravín. V období smútku boli v pozore aj policajti, ktorí hliadkovali v uliciach a kontrolovali ľudí. Kto šialené nariadenie Kima porušil, išiel okamžite do basy. „Severokórejčania najviac porušovali zákaz pitia alkoholu. Zatkli ich a zaobchádzali s nimi ako so zločincami.“

Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na novinku, ktorú taktiež zaviedol samotný Kim. Drsný vládca si totiž všimol, že Severokórejčania čoraz viac kopírujú jeho štýl. Čierny kožený kabát, ktorý mal na sebe v roku 2019 počas živého vysielania, sa začal predávať ako teplé rožky na každom pouličnom trhu, čo mu prekážalo. Aktuálne je čierny kožený kabát v krajine jednosmerným lístkom do väzenia.

Joga smiechu ako cesta k uvoľneniu

Joga smiechu, v rámci ktorej sa robia podobné cviky, má však rovnako ako klasická joga priaznivé účinky na ľudský organizmus. Neobúvajú sa do nej preto ani psychológovia. Vymysleli ju v Indii, no stihla už preniknúť na Slovensko či do Česka. Petr Fridrich, ktorý sa jej venuje, sa so svojím poslaním snaží stotožniť i navonok. Jeho obľúbeným doplnkom je totiž prúžkované tričko, ktoré nosia klauni.

Dnes na svojich seminároch používa množstvo metód, ktoré pomáhajú človeku rozosmiať sa - či už má smiech vyvolať nejaká spoločná hra, tanec, výpis bankového účtu, alebo sa má pri cvičení znázorňovať nejaké zviera. V domácom prostredí môžu človeku dopomôcť zase obľúbené komédie, relácie, videá, knihy, stretnutie s dobrými priateľmi - proste všetko to, o čom vie, že ho rozosmeje.

Smiať sa však možno aj bez vonkajšej príčiny. „Jednoducho si sadnete a začnete sa smiať jemným smiechom, do ktorého postupne pridávate energiu. Otvoríte ústa, aby ste prijali viac kyslíka, a tým viac rozhýbete bránicu. Tá je centrom samostatného nervového systému, ktorý ovplyvňuje, či sme schopní byť viac v harmónii alebo v strese. Tým, že ju smiechom trénujeme, budujeme si väčšiu odolnosť proti stresu. Takže aj ľudia, ktorých dokázala rozhnevať maličkosť, sa dlhodobým tréningom menej rozčuľujú a sú, ako sa hovorí, nad vecou.“

Ďalší jednoduchý spôsob, ako navodiť príjemnú náladu, je tréning tvárových svalov. „Tie sú prepojené s emóciami, a keď ich začnete precvičovať a vedome sa usmievať, vyšlú signál do mozgu. Vďaka tomu sa dostanete do príjemného stavu. Tu totiž platí jednoduchá rovnica - pochmúrny výraz rovná sa pochmúrne myšlienky. Úsmev rovná sa dobrá nálada. Navyše, výhodou tohto cvičenia je, že ho môžete robiť kdekoľvek a kedykoľvek, ja napríklad pravidelne trénujem v aute.“ Rovnako to je aj s jazykom, aké slová používame, také je naše presvedčenie či myšlienky.

Je vedecky dokázané, že smiech má množstvo pozitív na emocionálnej aj fyziologickej báze. Tak napríklad smiechu nevďačíme len za to, že uvoľňuje napätie a stres, ale rovnako zlepšuje prietok krvi, stimuluje lymfatický systém, masíruje srdce, prekrvuje kožu, podporuje dýchanie. Treba však prekonať zábrany a k smiechu sa odhodlať, inak nič nezmôžete. To, že sa k smiechu donútite, telu pritom vôbec neprekáža. Mozog si to vyhodnotí, že sa smejete prirodzene, a začne vyplavovať hormóny šťastia ako endorfín, sérotonín či dopamín.

Tabuľka 1: Pozitívne účinky smiechu

„Joga smiechu nemá mať za následok to, že odfiltrujeme všetky ostatné emócie ako smútok a hnev, to by bolo na hospitalizáciu. Keď vám zomrie alebo ochorie nejaký blízky, je prirodzené, že plačete. Plač je rovnako dôležitý spôsob uvoľnenia ako smiech. Človek by mal preto lietať iba nejakých 30 centimetrov nad zemou, vyššie už ‚lovia‘ muži v bielych plášťoch.“

Politická satira a sloboda prejavu

Milan Lasica s Júliusom Satinským sa preslávili politickou satirou. Ich humor a irónia prekážali mocným v každej dobe. „Smiech sa nedá načasovať, nacvičiť, zahrať. Ľudia sa buď zasmejú, alebo nezasmejú. Na pohrebe sa môžeš tváriť, že plačeš. Stačí napodobniť vzlyk, zakryť si dlaňami tvár… ale pri smiechu by bolo cítiť, že je umelý. Človek už vymyslel aj umelý chrup, aj umelú hmotu, aj umelú ženu, aj umelé maslo, ba aj umelý klavír - ale umelý smiech nikto nevymyslí. (…) Neboj sa, budeš sa smiať! Ale neboj sa, nezostane ti to. Takto sa divákom v roku 1990 prihovárali Milan Lasica a Július Satinský počas oslavy 30. výročia svojho spoločného pôsobenia, keď vzdávali hold smiechu, ktorý sa nedá vyrobiť na objednávku.

Po rokoch zákazov sa tešili zo slobody, no uvedomovali si, že Nežnou revolúciou sa boj s komunistami či neslobodou neskončil. Že zlo z politiky len tak neodíde. Z politikov si uťahovali radi - nešlo však o prvoplánovú politickú satiru - a politika a vývoj v spoločnosti na nich roky ťažko doliehali, čo platí predovšetkým o období do roku 1989. Milan Lasica až do poslednej chvíle glosoval aktuálne dianie. A aj keď zrejme ani nechcel a príliš o to nestál, politické pomery u nás ovplyvnili celý jeho život.

S umeleckým spolupútnikom Júliusom Satinským zažívali najťažšie obdobie počas bývalého režimu, keď mali niekoľkokrát zakázané vystupovať. Na ich verejné vystúpenia chodili špicli, zapisovali si, čo sa tam povedalo, a podávali o tom hlásenia. Pre mladšiu generáciu je už ťažko predstaviteľné, že sa za socializmu pod ostrým drobnohľadom ocitala akákoľvek umelecká činnosť. Nesmelo sa čokoľvek a kdekoľvek povedať. Za všetkým sa hľadali úmysly a zámery poškodiť. Komunistickí pohlavári mali obavy z tvorby dvojice L & S, ktorá sa stávala čoraz populárnejšou. Mali strach, že podryjú ich autoritu, a preto im kládli prekážky.

Dvojica L & S v roku 1966 odštartovala prvý profesionálny program Večer pre dvoch. Začali pôsobiť v Divadle na korze, ktoré však už v roku 1971 zaniklo. Táto hra bola podľa Földváriho najpolitickejšou z ich tvorby: „Svoj názor nevyjadrili po lopate, ostali verní vlastnej poetike a zdrvujúci účinok dosahovali metaforou, náznakom či analýzou bezobsažných slov a fráz.“

S inscenáciami mali veľký úspech, no už v júni 1970 im zakázali vystupovať na Slovensku. A tak sa uchýlili v divadle Večerní Brno. Onedlho prišiel ďalší zákaz. Jediným cieľom predstaviteľov vtedajšej moci bolo dvojicu L & S vytlačiť kamsi úplne na okraj záujmu, prednosť mala v tom čase organizovaná zábava s jednoduchým neškodným humorom. K ozajstnej autorskej tvorbe sa mohli vrátiť až v Štúdiu S, ktoré vzniklo v roku 1982. Štúdio S (dnes L + S) na Námestí 1. mája v Bratislave sa stalo ich domovom. Miesto, kde napokon Lasica aj skonal.

Keď sa tam so Satinským po rokoch zákazov mohol v apríli 1986 predviesť v hre Deň radosti, ktorú napísali, a teda hlavné úlohy si pre seba ušili na mieru, veľmi sa tešil. Hra by sa uplatnila aj dnes. Vysmiali sa v nej napríklad z mocipánov, ktorí sa vydávali za vážené osobnosti. Zosmiešňovali aj funkcionárov, ktorých bolo všade plno a bolo o nich známe, že v práci zväčša nič nerobili. Funkcie sa za socializmu totiž vytvárali často umelo, komunisti tak mali možnosť dosadiť na pozície priateľov a známych, ktorým potrebovali splatiť dlhy za nejakú pomoc.

Lasica po roku 1989 vyrátal, že za tridsať rokov dostali tridsať zákazov a vyhodení. „V takej situácii sú iba dve možnosti - alebo sa utrápite, alebo to beriete športovo. My sme to navonok brali športovo, ako riziko podnikania, ale nedá sa povedať, že by nás to nebolo trápilo. Niekedy som mal pocit, veľmi intenzívny, že by sa na to všetko bolo treba vykašľať a… a to bola práve tá otázka. A čo? Spláchnuť sa? Zmeniť si meno a vstúpiť do strany? Začať si robiť srandu z Američanov? Zaujímavé, že mi nikdy v tom čase nenapadlo emigrovať.“

Prohibícia v USA ako odstrašujúci príklad

V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa na historické príklady prohibície, ako napríklad prohibícia alkoholu v USA v rokoch 1920-1933, ktorá mala za cieľ zlepšiť morálku a znížiť kriminalitu, ale viedla k mnohým negatívnym dôsledkom. Prohibícia v USA, uzákonená 18. dodatkom Ústavy Spojených štátov 16. januára 1919, zakázala výrobu, predaj a prepravu alkoholických nápojov s obsahom alkoholu vyšším ako 0,5 %. Cieľom bolo znížiť kriminalitu, korupciu a zlepšiť verejnú morálku. Výsledky však boli kontraproduktívne.

Korene prohibície a naivné očakávania

Snahy o obmedzenie alkoholu v USA siahajú do 17. storočia, pričom v 19. storočí nadobudli organizovanejšiu podobu. Vznikali spolky ako Liga proti salónom a Ženský kresťanský zväz miernosti, ktoré presadzovali abstinenciu a lobovali za regulácie na komunálnej úrovni. Prvá svetová vojna urýchlila proces, keďže sa argumentovalo potrebou šetriť obilie pre armádu. Protinemecký sentiment tiež oslabil hlasy odporcov prohibície, medzi ktorými boli aj nemeckí Američania. Kazateľ Billy Sunday vítal prohibíciu s naivnou predstavou o vymiznutí chudoby a premene väzníc na továrne. Vedúci predstavitelia prohibičného hnutia však neboli naivní a predvídali pašovanie a čierny trh.

Dôsledky prohibície: Nárast kriminality a korupcie

Prohibícia inštitucionalizovala organizovaný zločin na čele s Al Caponem a chicagskou mafiou. Gangy kontrolovali ilegálne krčmy, nevestince, herne a obchod s drogami. Denným koloritom sa stali prestrelky, únosy, korupcia a podplácanie policajtov a politikov. Štát prichádzal ročne o stovky miliónov dolárov na daniach. Počet vrážd vzrástol a celkový počet trestných činov sa zvýšil o 24 % medzi rokmi 1920 a 1921. Zvýšila sa aj kriminalita spojená s výrobou, distribúciou a predajom alkoholu, a to aj napriek nárastu výdavkov na políciu.

Zmeny v spotrebe alkoholu: Tvrdý alkohol a otravy

Spotreba alkoholu klesla len v prvých rokoch prohibície. Po vytvorení ilegálnych distribučných a výrobných ciest sa rýchlo vrátila na úroveň pred prohibíciou. Zmenili sa skupiny užívateľov, narástla spotreba medzi mladými a ľuďmi, ktorí pili zo vzdoru. Presun „alkoholického priemyslu“ do ilegality viedol k preferovaniu tvrdého alkoholu pred vínom a pivom kvôli jednoduchšiemu spracovaniu a skladovaniu. Občania boli odkázaní na nekvalitný a nebezpečný pančovaný alkohol, čo viedlo k nárastu úmrtí na otravu alkoholom.

Možnosti, ako sa dostať k alkoholu: Gin z vane a "speakeasies"

Občania mali niekoľko možností, ako sa dostať k alkoholu: domáca výroba nekvalitného ginu z vane, alkoholový turizmus do susedných krajín a návšteva ilegálnych podnikov "speakeasies". V New Yorku ich bolo odhadom 30 000 - 100 000. Vstup bol len pre pozvaných a bezpečnosť zaručoval systém hesiel a tajných znamení. Rozšírená bola korupcia policajných zložiek. Poslednou možnosťou bolo získať alkohol na lekársky predpis.

Koniec prohibície a lekcie pre súčasnosť

O prohibícii sa viedol politický boj. V prezidentských voľbách roku 1928 zvíťazil republikánsky zástancom prohibície Herbert Hoover nad odporcom prohibície Alfredom Emmanuelom Smithom. V roku 1931 Komisia pre vymáhanie a dodržiavanie zákona oznámila, že presadzovanie Osemnásteho dodatku zlyhalo, neodporučila ho však odvolať. V roku 1932 doporučovali platformy oboch hlavných strán vrátiť sa k regulovanej spotrebe alkoholu v jednotlivých štátoch. Novozvolený prezident Franklin Delano Roosevelt podpísal v marci 1933 dodatok k Volsteadovmu zákonu, ktorý dovoľoval výrobu a predaj „3,2 piva“ a ľahkého vína.

Prohibícia v USA je často uvádzaná ako odstrašujúci príklad neúspešnej regulácie. Hoci priniesla aj benefity, viedla k nárastu kriminality, korupcie a obmedzeniu osobnej slobody. Modernejšie opatrenia v boji proti alkoholizmu sa nesú v duchu „harm reduction“ - minimalizácie rizík. Patrí sem vyššie daňové zaťaženie alkoholu, obmedzenie jeho predajných miest, zákaz či obmedzenie reklamy na alkohol a podobne.

tags: #je #zakazane #sa #smiat #na #verejnosti