Fotografovanie na verejných priestranstvách je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Často sa stretávame s názorom, že fotografovanie na verejnosti je neobmedzené, avšak realita je zložitejšia a podlieha právnej regulácii. Tento článok sa zameriava na preskúmanie platnej legislatívy a judikatúry v Slovenskej republike, aby poskytol jasný a komplexný pohľad na túto problematiku. Budeme sa venovať ochrane osobnosti, súkromia, výnimkám zo súhlasu, rozdielom medzi verejným priestranstvom a súkromím, špecifikám fotografovania osôb verejného záujmu a súkromných osôb, autorskému právu a zákazom fotografovania.
Ochrana osobnosti a súkromia
Základným kameňom ochrany súkromia je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), predovšetkým jeho ustanovenia § 11 až § 16, ktoré sa venujú ochrane osobnosti. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
V zmysle ustanovení § 11 až 16 Občianskeho zákonníka má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, ochranu mena a prejavov osobnej povahy. Podľa občianskeho zákonníka má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Každá osoba má teda právo, aby vytvorením a použitím fotografie (napr. predaj alebo zverejnenie) nebolo zasiahnuté do jej súkromia alebo aby fotografiou nebola porušená ochrana prejavov jej osobnej povahy (napr. fotografie, ktoré by osobu zosmiešňovali).
Kedy je potrebný súhlas?
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. To znamená, že na to, aby mohol niekto zhotoviť videozáznam s Vašou podobizňou a následne tento použiť, potrebuje Váš súhlas.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním. Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie.
Ak si nie ste istí, požiadajte o súhlas. Ak plánujete fotky použiť komerčne (napr. v reklame, knihách, kalendároch), vyžaduje sa písomný súhlas fotografovanej osoby (model release). Neexistuje žiadny zákon, ktorý by to zakazoval. Častý argument je, že ochrana súkromia ale toto nie je zákaz fotiť ľudí pohybujúcich sa po verejnosti. Dobre je prečítať si argumentáciu Tomáša Bellu. Veľmi stručne: fotiť/točiť môžeš ale pozor na to, ako vytvorený záznam využiješ. Až tu sa totiž uplatňuje ochrana súkromia a pokiaľ sa ocitnete na fotke, ktorú dajme tomu použili v reklame, máte nárok na svoju ochranu a musíte to riešiť súdnou formou (obvykle vyhráte).
Výnimky zo súhlasu (zákonné licencie)
Existujú však výnimky, kedy nie je privolenie potrebné. Patria sem prípady, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Ide typicky o činnosť štátnych orgánov (polícia, súdy) pri plnení ich zákonných povinností, kde prevažuje verejný záujem.
Ďalšou výnimkou je použitie podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu. Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave.
Fotografovanie na verejnosti. Reakcia právnika. Poznajte svoje práva.
Rozlišovanie medzi verejným priestranstvom a súkromím
Dôležité je rozlišovať medzi fotografovaním na verejnom priestranstve a zásahom do súkromia. Fotografovanie na verejnom priestranstve nie je zakázané, avšak robenie fotiek konkrétnej osoby už bez jej súhlasu dovolené nie je (a teda nielen použitie fotiek, ale aj ich zhotovenie). Súkromím sa rozumie právo na život podľa vlastných predstáv chránený pred publicitou. Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva).
Verejný priestor je miesto, ktoré je prístupné širokej verejnosti - napríklad ulice, námestia, parky, dopravné prostriedky alebo verejné budovy ako knižnice či úrady. Fotografovanie na verejnosti je vo všeobecnosti dovolené bez potreby získania súhlasu - ak nie je cieľom zámerne narušiť súkromie osoby alebo ju zosmiešniť. Podľa § 12 Občianskeho zákonníka osoba má právo rozhodnúť, či jej obraz (fotografia, video) bude použitý. Aj keď sa akcia koná na verejnom mieste, napríklad koncert v parku alebo verejný protest, nemusí to znamenať neobmedzené právo na fotografovanie. Vybrané akcie - kultúrne, športové alebo politické - môžu vyžadovať akreditáciu pre fotografov.
Fotografovanie osôb verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí. Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia).
Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).
Príklad z praxe: Ústavný súd SR a fotografovanie policajtov
Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou.
Fotografovanie osôb verejného záujmu v súkromí
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá. Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe: Princezná Caroline von Hannover
Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život.
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria - či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.
Fotografovanie súkromných osôb
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste. Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene. Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií. Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Fotografovanie detí
V prípade fotografovania detí je situácia o niečo zložitejšia. U dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu - rodiča. Po rozvode súd v rozsudku o rozvode určí okrem iného aj to, ktorý z rodičov bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. To znamená, že po rozvode vždy iba jeden z rodičov môže napr. rozhodnúť u lekára, či dieťaťu môže byť vykonaný nejaký zákrok (napr. očkovanie) - alebo podpísať nejaký papier do školy a pod. Ak sa matka domnieva, že fotografovanie jej dcéry rodinou bývalého manžela má nekalé úmysly (napr. snaha získať dieťa do opatery na súde), je namieste zvýšená opatrnosť a právna ochrana.
Autorské právo k fotografii
Fotografia je výsledkom tvorivej činnosti jej autora a z toho dôvodu ju radíme medzi autorské diela. Ochranu pred zneužívaním autorských práv poskytuje zákon č. 618/2003 Z.z. Majetkové práva autora znamenajú možnosť autora so svojim dielom nakladať a disponovať s ním. Základným majetkovým právom autora fotografie je svoje dielo použiť. Použitím sa myslí napr. vyhotovenie rozmnoženiny, rozširovanie originálu, predaj a prenájom diela alebo jeho verejné vystavenie.
Zákazy fotografovania
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov).
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo - požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).
Zákaz fotografovania na základe zákona o ochrane utajovaných skutočností
Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy. Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovania v iných krajinách
Od dnešného dňa sa v susednom Poľsku výrazne zmení, čo môžeš a nemôžeš fotiť. Novela zákona o obrane vlasti prinesie zákaz fotografovania až 25-tisíc objektov. Zákaz sa bude vzťahovať na oveľa viac než len vojenské objekty, ktoré tvoria len približne 3 % zo všetkých zakázaných miest. Poľské úrady tvrdia, že ide o opatrenie proti špionáži. Teoreticky platil zákaz už od roku 2022 ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Opatrenie sa však nedalo prakticky vymáhať, pretože chýbal vzor zákazovej tabule. Poľsko, podobne ako baltské krajiny či Česko, čelí v posledných rokoch prejavom hybridnej vojny vedenej Ruskom a Bieloruskom. Vo Varšave došlo vlani k niekoľkým sabotážam vrátane podpálenia tržnice. Od 17. apríla sa v Poľsku objavia nové tabule označujúce miesta, kde je fotografovanie zakázané. Tieto tabule budú obsahovať nápis „zákaz fotografovania“ v poľštine, angličtine, nemčine, ruštine a arabčine. Médiá však upozornili na nepresnosti v nových predpisoch. Za porušenie zákazu fotografovania ti hrozí pokuta až do výšky 4 680 eur alebo dokonca zadržanie na päť až tridsať dní. Ak teda plánuješ výlet do Poľska, buď opatrný s tým, čo fotíš.
Na dovolenkách či výletoch v zahraničí buď obozretný a naštuduj si pravidlá, inak môžeš dopadnúť ako 25-ročný poľský turista. Ako sme ťa už informovali, kvôli fotografiám na „nevhodnom mieste“ skončil vo väzení v Tunisku. Daniel Dembowski sa do Tuniska vybral začiatkom mája. Zúčastnil sa zájazdu, ktorý organizovala cestovná kancelária. Hlavné turistické destinácie Tuniska sú považované za bezpečné pre pohyb a pobyt. V krajine je naďalej v platnosti výnimočný stav.
