Ja a môj sociálny svet: Skúsenosti a výzvy

Sociálny svet je neoddeliteľnou súčasťou našej existencie. Človek je spoločenský tvor, ktorý sa rodí do rodiny a spája sa s inými rodinami, čím vytvára spoločnosť. Spoločnosť je skupina ľudí, ktorá sa odlišuje od ostatných svojimi charakteristickými znakmi, ako sú záujmy, kultúra alebo vzťahy. Ako sa vyvíja naše chápanie spoločnosti a seba samého v nej, ovplyvňuje naše prežívanie, správanie a schopnosť meniť svet k lepšiemu. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty sociálneho sveta, od osobných skúseností až po globálne problémy a význam duševného zdravia.

Formovanie identity a sociálna psychológia

Sociálna psychológia je veda o správaní, prežívaní a skúsenostiach jednotlivca v spoločnosti. Študuje rast jedinca v spoločnosti, vzťahy a interakcie osobnosti a skupiny, utváranie rolí a pozícií jedinca vo skupinách. Pojem sociálny je odvodený od latinského výrazu socius, čo znamená druh, spoločník, niekto kto je s niekým a nejako v kontakte. Na rozdiel od sociológie, ktorá študuje zákonitosti vývoja a fungovania sociálnych systémov, sa sociálna psychológia zameriava na konkrétnu osobu žijúcu v konkrétnych spoločenských podmienkach, hlavne v podmienkach života malých skupín.

Človek prichádza na svet ako biologický tvor a sociálnym sa stáva v priebehu svojho života. Od narodenia je v úplnej závislosti od ľudí, či už pre zabezpečenie základných ľudských potrieb alebo sociálnych potrieb, ako je kontakt s ľuďmi, láskavosť, úsmev, pohladenie. Tento proces, označovaný ako socializácia, sa začína narodením človeka a jeho začlenením do konkrétnych skupín, najčastejšie do rodiny. Je to proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania, čím sa stáva spoločenským tvorom. Vďaka socializácii je asimilovaný do spoločnosti, stáva sa jej súčasťou i nositeľom, dodržiavateľom i kontrolórom sociálnych princípov a zásad.

Vplyv vzťahov na formovanie osobnosti

Životné skúsenosti, detstvo, bariéry a príkoria, ktoré ľudia zažili v mladšom veku, často spôsobujú, že ich mentálny vek predbehne ten fyzický. Napríklad, niektorí ľudia v dospelosti vnímajú svoje partnerské vzťahy ako bezpečné, čo je podobné číslu, aké psychológovia nachádzajú aj pri bezpečnej väzbe u detí. Ak niekto v detstve nemal bezpečný prístav, ku ktorému by mohol vzhliadať, musí sa neskôr učiť, ako si byť tým bezpečným prístavom sám pre seba. Podobné skúsenosti sú pre budúce vzťahy záťažou a môžu ovplyvniť, ako sa človek vníma vo vzťahu k partnerovi alebo autoritám.

Problémy v sociálnych interakciách môžu prameniť z rôznych faktorov. Extrémni introverti môžu mať napríklad ťažkosti s bežnou konverzáciou alebo s fungovaním v skupine. Pocit, že človek nezapadá, môže viesť k postupnému stiahnutiu sa zo spoločenských aktivít a pocitu nešťastia. Nedostatok ambícií, pocit, že človek nič nevie, alebo vnímanie, že ho ľudia neberú, môžu viesť k depresiám a dokonca k úvahám o radikálnych zmenách v živote. Tieto vnútorné boje sú často hlboko zakorenené v osobných skúsenostiach a sebavnímaní.

Duševné zdravie a sociálny svet

Keď premýšľame o duševnom zdraví, často si predstavujeme dospelých alebo tínedžerov, ktorí hľadajú podporu kvôli stresu, úzkosti alebo depresii. Avšak duševné zdravie v skutočnosti začína už v detstve. Bábätká a malé deti sa neustále učia, ako sa cítiť bezpečne, pochopené a prepojené. Ich skúsenosti v prvých mesiacoch a rokoch života formujú spôsob, akým vnímajú samy seba a svet okolo seba - a kladú tak základy pre emocionálnu pohodu po zvyšok ich života.

V oblasti duševného zdravia dojčiat a raného detstva sa hovorí: „Mozgy sa budujú, nie rodia.“ Rovnako ako dom potrebuje pevné základy, aj deti potrebujú emocionálne bezpečné vzťahy, aby si vybudovali zdravý mozog. Bábätká nám nevedia slovami povedať, čo cítia, ale hovoria nahlas a jasne prostredníctvom plaču, vrkania, telesného napätia, zmien spánku a správania. Keď dospelí reagujú s vrúcnosťou a trpezlivosťou, vytvárajú priestor, ktorý deti potrebujú na to, aby sa naučili zvládať emócie. Táto výmena názorov - plač, útecha, pokoj - doslova formuje mozog tak, aby očakával, že svet je bezpečné miesto a že vzťahy nám môžu pomôcť prekonať ťažké časy.

Podpora raného duševného zdravia neznamená len penové kúpele a podložky na jogu, ale hlavne to, aby sme sa deťom venovali, zostali zvedaví a reagovali na ne so súcitom, aj keď sú najviac dysregulované. Dospelí, ktorí cítia podporu, sú schopnejší poskytnúť podporu malým deťom. Je dôležité všímať si pocity skryté pod správaním, ponúknuť spojenie pred opravou a zaujímať sa o očakávania, ktoré máme od svojich najmenších a od seba samých.

Zmena sveta začína pri nás samých

Čo môžeme zmeniť na tomto svete? Túto otázku si už určite položil každý jeden z nás. Oscar Wilde tvrdil: „Ak chceš zmeniť svet, začni meniť sám seba.“ Je to obrovská pravda. Ako môžeme chcieť zastaviť hlad v Afrike či skoncovať s vojnami a nastoliť svetový mier, ak nedokážeme zmeniť ani samých seba? Častokrát je oveľa jednoduchšie premýšľať nad tým, ako by sa všetko na tomto svete dalo zmeniť, ako zamyslieť sa nad tým, čo by sme mohli zmeniť na sebe. Vždy je jednoduchšie poukazovať na chyby okolitého sveta ako priznať si tie vlastné.

Drobné kroky smerom k pomoci iným sa dajú robiť v rámci praxe a každodenne vo svojom okolí. Niekedy postačí úsmev, objatie alebo ponúknutie pomoci. Zdvihnutie papiera zo zeme a jeho vyhodenie do recyklačného koša, aj keď nebol náš, môže byť malým skutkom, ktorý mení svet. Netreba darovať milióny dolárov charite, možno stačí podarovať oblečenie, ktoré už nenosíte, niekomu, kto ho potrebuje. Možno stačí v škole, či v práci prisadnúť si a pobaviť sa s niekým, komu sa vysmievajú, alebo ho proste nerešpektujú, len preto, že je iný. Možno stačí, keď niekomu, kto nemá kde bývať, kúpite obed, či teplejšiu deku.

Tieto malé veci dokážu meniť svet. Náš postoj sa môže odraziť na iných. Ako keď dáte každý tretí deň mužovi, čo predáva noviny, tri eurá (ktoré by ste inak minuli na cigarety), a noviny, ktoré čítať aj tak nebudete, si nezoberiete. A odrazu zistíte, že už nie je na svojom zvyčajnom mieste, ale usilovne pracuje inde. Pretože za tie tri eurá si dal inzerát do novín, ktoré predával, a dostal výhodné pracovné miesto.

Solidarita a mier v spoločnosti

Nachádzame sa vo svete „ja“, vyskladanom z egocentrizmu, ale aj z osamelosti a smútku. „Ja“ podkopáva rodinné, komunitné, cirkevné „my“. V tomto „ja“ je veľká dávka osamelosti, ale aj agresie. Osamelý človek ťažko príde na nejaké iné nasmerovanie dejín. Veď v preceňovaní alebo uzatváraní sa do seba sa rodia sociálne, ale aj národnostné konflikty. V každom akte solidarity sa skrýva čin za mier. Solidarita pôsobí proti hospodárskemu násiliu a nespravodlivej spoločnosti, ktorá generuje čoraz viac chudobných. Integrácia cudzincov je mierovým aktom, pretože predchádza konfliktom a buduje spoločnosť spolunažívania, a tá znamená mier.

Snaha o mier neznamená poddať sa agresorovi, ale zvažovať cenu každej vojny a neustále mať pred očami cieľ: mier. Poznať, informovať sa a sledovať udalosti znamená zblízka sa na nich podieľať, nie odvrátiť zrak a pozerať inam. Nevedomosť je prvým krokom k nezáujmu. Živá a informovaná verejná mienka ovplyvňuje politické udalosti a rozhodnutia. Do centra pozornosti sa musí vrátiť mier ako cieľ každej politiky, dokonca aj samotnej vojny.

Modlitba je tiež odporom proti vojne. Mnoho veriacich je presvedčených, že môžu prosiť Boha o ukončenie vojny a mier vo svete. Starosta Florencie Giorgio La Pira spravil v rokoch studenej vojny zo svojho mesta srdce dialógu a hovorí: „Ja verím v historickú silu modlitby.“ Solidarita, modlitba, zodpovedná účasť predstavujú útok neozbrojených a mierumilovných ľudí na vojnu: sú srdcom mierových aktivít. Nastoliť mier znamená zaceliť rozkol medzi národmi a medzi ľuďmi: je to liečba rakoviny vojnového rozkolu. Vojna sa začína ešte pred prvými nepriateľskými útokmi. Vtedy je ešte šanca konať a mierniť rozkoly. „Preventívny mier“ predchádza konfliktom. Nenávisť a absencia dialógu stoja pri počiatkoch hlbokých rozporov.

Duchovný rozmer a globálne problémy

Pápež Ján XXIII. zdôrazňuje, že spoločnosť by sa mala chápať predovšetkým ako duchovný priestor, kde si ľudia vymieňajú poznatky, chránia svoje práva, plnia povinnosti a usilujú sa o duchovné hodnoty. V každej dobe spoločnosť hľadá zmysel existencie človeka, pýta sa, prečo je na svete a kam smeruje po smrti. Človek je stvorený z lásky Nebeského Otca, aby naplno využíval dary stvorenia a po smrti vstúpil do večného života. Katolícka Cirkev, založená Ježišom Kristom prostredníctvom svojich apoštolov, dodnes hlása radostnú zvesť - evanjelium. Cirkev chráni slabých a spája kresťanov rôznych kultúr a tradícií. Je tu pre každého, aby ukazovala správny smer.

Výzvy globalizácie

V 21. storočí čelíme globalizácii. Dr. Carlo Casini, poslanec Európskeho parlamentu, hovorí, že globalizácia robí svet menším aj väčším zároveň. Svet sa stal menším vďaka rýchlemu cestovaniu a prístupu k informáciám. Napriek tomu informačná spoločnosť priniesla nový druh otroctva - otroctvo mysle. Sme ovplyvňovaní reklamami a svetom peňazí, čo mení naše myslenie. Zabúdame na ľudí, ktorí trpia hladom alebo stratili zamestnanie. Príčinou každého globálneho problému je zabúdanie na človeka, jeho hodnotu a dôstojnosť. Strata ľudskej dôstojnosti pramení z egoizmu a neprijatia seba samého, čo vedie k vytváraniu horizontov bez morálnych hodnôt.

Žiaden nový horizont globálnej spoločnosti nemôže brať človeka ako multifunkčné zariadenie, ktoré bude nonstop k dispozícii, len aby uspokojilo spoločnosť. Život každého z nás je dar a má veľkú hodnotu. Ján Pavol II. zdôrazňuje, že nič neprekročí vznešenosť a dôstojnosť ľudskej osoby. Ľudský život je konkrétna realita bytia, schopná lásky a služby. Muži a ženy boli stvorení na obraz Boží, preto sa nesmú považovať len za predmety alebo obetovať pre politický, ekonomický alebo spoločenský zisk. Ideológie a technológie nimi nesmú manipulovať. Globálne problémy sa dajú a musia riešiť zmenou pohľadu človeka na svet. Svet potrebuje hlbokú kultúrnu obnovu a znovuobjavenie základných hodnôt.

Kríza nás zaväzuje prehodnotiť našu cestu, stanoviť nové pravidlá, nájsť nové formy angažovanosti a odmietnuť negatívne skúsenosti. Spolupráca kresťanov by sa mala zdokonaľovať v hodnotení dôstojnosti ľudskej osobnosti, upevňovaní mieru a uplatňovaní evanjelia na sociálnom poli. Dôležitý je aj pokrok vied a umení v kresťanskom duchu a liečenie neduhov, ako sú hlad, pohromy, negramotnosť, bieda, nedostatok bytov a nespravodlivé rozdelenie majetkov. Svätý František z Assisi povedal, že nestačí zmeniť iba zákony, ale treba zmeniť srdcia. Sociálne učenie Cirkvi je hlasom, ktorý chce vniesť svetlo do tejto doby. Aj keď cítime, že v tomto svete je viac tmy ako svetla, nie je to tak. Svetlo tu je, len my ho často zacláňame. Naše správanie spôsobuje tmu v spoločnosti.

Láska a chudoba v sociálnej práci

Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus Caritas est vysvetľuje podobenstvo o chudobnom Lazárovi a boháčovi. Zavrhnutý boháč prosí, aby boli jeho bratia informovaní o tom, čo sa stane tomu, kto dobrovoľne ignoruje chudobného v jeho biede. Ježiš takpovediac zachytáva toto volanie o pomoc a dáva mu hlas, aby nás upozornil a priviedol na správnu cestu. Bohatstvo však človeku nedáva pravú prestíž. Naopak, chce nás pripraviť o nebeskú dôstojnosť, ktorá je jedinou pravou prestížou. Aj od nás sa žiada poskytnutie informácií tým, ktorí hýria bohatstvom, aby sa dokázali rozdeliť so svojím chlebom. Naša prítomnosť nám dáva k dispozícii nespočetné prostriedky na poskytnutie humanitárnej pomoci bratom v núdzi. Táto zanietenosť pre prácu v charitách nás má viesť k jedinému cieľu - k pomoci človeku.

Pápež dnes považuje za jednu formu chudoby aj samotu. Je dobré vidieť, že aj iné druhy chudoby, vrátane materiálnej, sa rodia z izolácie, z toho, že sa človeku nedostáva lásky, a z ťažkosti milovať. Láska je darom, ktorú dostali všetci, láska v pravde je silou, ktorá utvára spoločenstvo a zjednocuje ľudí takým spôsobom, v ktorom nie sú bariéry ani hranice. Láska v pravde stavia človeka pred úžasnú skúsenosť daru. Veď ten, kto je preniknutý opravdivou láskou, je veľmi vynaliezavý v odhaľovaní príčin biedy, pri hľadaní prostriedkov, ako proti nej bojovať a ako nad ňou rozhodne zvíťaziť. Sociálna práca to je množstvo lásky a je iba vtedy tým opravdivým darom pre chudobných, ak sa dáva bez rozdielov.

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám prináša dve vysvetlenia. Ktokoľvek ma potrebuje a ja mu môžem pomôcť, je môj blížny. Pojem blížneho je zovšeobecnený, zostáva však konkrétny. Napriek jeho rozšíreniu na všetkých ľudí nezužuje sa na nezáväznú a abstraktnú lásku, ale vyžaduje si moju aktivitu tu a teraz. Sociálna práca je poslaním stať sa blížnym - stať sa Samaritánom. Aby sme sa stali dobrými Samaritánmi treba vychovávať náš pohľad. Ak si dokážeme všimnúť toho, kto trpí, neznamená to, že už sme urobili všetko. Dôležité je pozrieť sa mu do tváre a precítiť s ním jeho bolesť. No najdôležitejšie je zísť z koňa, zašpiniť si ruky v prejave skutku lásky. Naša ochota prerušiť cestu vyjadruje ochotu sprevádzať toho kto trpí, kto sa cíti osamelo, zúfalo.

Pri vykonávaní takejto práce: „Neexistuje najskôr inteligencia a potom láska: jestvuje láska plná inteligencie a inteligencia plná lásky.” Pápež v encyklike Deus Caritas est poznamenáva: „Vždy tu budú utrpenia, ktoré si vyžadujú útechu a pomoc. Vždy tu bude samota. Vždy tu budú aj situácie materiálnej núdze, v ktorých je nevyhnutná pomoc formou konkrétnej lásky k blížnemu.“ No vychádzajúc ďalej z encykliky vidíme, že ľudia potrebujú vždy aj niečo viac, než len technicky správne zaobchádzanie. Potrebujú ľudskosť. Potrebujú pozornosť srdca.

Pozitívne skúsenosti a transformácia zdravotníctva

V poslednej dobe sa v mnohých oblastiach, vrátane zdravotníctva, udialo veľa pozitívnych zmien, čo dokazujú aj mnohé referencie a osobné skúsenosti pacientov. Dobré meno nemocníc sa buduje predovšetkým na odbornosti lekárskeho personálu, ľudskom prístupe a kvalitnej pooperačnej starostlivosti. Pacienti si všímajú, keď personál pristupuje k svojej práci s nasadením, empatiou a ochotou pomôcť aj v neskorých hodinách. Pekné slová a prejav záujmu tiež liečia.

Napríklad v jednej michalovskej nemocnici, ktorej povesť v minulosti nebola najlepšia, došlo k výraznému zlepšeniu. Pacienti z širokého okolia, vrátane Prešova, Košíc a dokonca Bratislavy, prejavujú záujem o operácie na ortopédii. Dôvodom je špičkový personál, ktorý má nesmierne odborné kvality a prívetivý prístup už počas predhospitalizačnej fázy. Osobitne je vyzdvihovaný primár Žofčák, ktorého pacienti si po operáciách pochvaľujú rýchle zotavovanie a vynikajúci výsledok. Dôležitú úlohu zohráva aj pooperačná starostlivosť a prívetivosť celého ošetrujúceho personálu, vrátane sestier a bývalej vrchnej sestry Moniky Hrešovej, ktorá je označovaná za „chodiaceho anjela“ vďaka svojej nezištnej pomoci a ochote.

Nemocnica tiež investuje do moderných technológií a vybavenia. Väčšina lôžok je v jednolôžkových alebo dvojlôžkových izbách s prívodom kyslíka, novými polohovateľnými posteľami, WiFi prístupom na internet, káblovou televíziou, toaletou a sprchou. Disponuje štyrmi modernými pôrodnými izbami, ktoré sú navrhnuté tak, aby budúcim mamičkám poskytli príjemné a intímne prostredie. Na pôrod sa mamičky môžu pripravovať za prítomnosti blízkych osôb, či už partnera, matky alebo duly. Na týchto izbách prebiehajú aj samotné pôrody, keďže sú vybavené ako plnohodnotné pôrodné sály. Rodička sa tak nemusí nikam presúvať.

Ďalej má nemocnica šesť centrálnych operačných sál so špičkovými prístrojmi a anestéziologickou technikou, ktoré sa využívajú na tzv. veľké zákroky. Dve z nich sú vybavené technológiou prúdenia superčistého vzduchu, čo vytvára vysoko sterilné prostredie. Dôležitú úlohu zohráva aj moderné osvetlenie generujúce beztieňové, jasné a homogénne svetlo, ktoré zabezpečí vysoký vizuálny komfort a výborné pracovné podmienky pre operatéra a zdravotnícky personál. Pri projektovaní operačných priestorov bol použitý koncept stropných závesov, takže väčšina prístrojového vybavenia nie je postavená na podlahe, ale visí zo stropu, čo umožňuje účinnejšiu a rýchlejšiu dezinfekciu operačných sál medzi jednotlivými operáciami. Okrem centrálnych operačných sál, ktoré sú sústredené na jednom podlaží, má nemocnica aj dve sály pre jednodňovú chirurgiu a jednu sekčnú sálu na vykonávanie akútnych cisárskych rezov, ktorá sa nachádza pri pôrodných izbách.

V Michalovciach sa ako v prvej a zatiaľ jedinej nemocnici v stredoeurópskom regióne bude využívať tzv. centrálnu prípravovňu liekov (CPL). Lekári budú predpisovať medikácie elektronicky cez nemocničný informačný systém. Sestra na oddelení zodpovedná za podávanie liekov, sa po obdržaní balíčka bude musieť najprv sama identifikovať prostredníctvom ID karty a následne čítačkou čiarového kódu overí totožnosť pacienta i to, či je balíček s liekmi určený naozaj jemu. Lieky bude môcť podať jedine vtedy, ak budú sedieť údaje na balíčku aj náramku pacienta. Pacienti prijatí do nemocnice si donesú so sebou iba svoje osobné veci. Návštevy na oddelení sú povolené denne od 15:00 do 18:00 hod., mimo uvedených hodín po dohode s ošetrujúcim personálom.

Mnohé ďalšie poďakovania smerujú k tímom pediatrických, chirurgických, infekčných oddelení a urgentného príjmu, kde personál preukázal profesionalitu, ľudský prístup, ochotu, trpezlivosť a vzornú starostlivosť. Oddelenie Urgentu pod vedením pani primárky MUDr. Bodo Bartošovej je na vysokej odbornej i vedomostnej úrovni a poskytované služby prevyšujú očakávania aj najnáročnejšieho pacienta. To zdvojnásobuje silu, robí človeka vnútorne slobodným a radostným. Láska, trpezlivosť, ochota a profesionalita lekára sa pacientovi niekoľkonásobne vráti.

tags: #ja #a #moj #socialny #svet