Sociálny fond predstavuje významný nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý slúži na financovanie rôznych benefitov a starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. V tomto článku sa dozviete aj to, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý.
Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje jeden z najkratších zákonov na Slovensku - zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. účinným od 1. januára 2019 boli do zákona zapracované zmeny v nadväznosti na novú úpravu podpory rekreácie zamestnancov. Dátum publikácie: 28. 10. Právny stav od: 1. 10. Právny stav do: 31. 12.
Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu
Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor.
Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.
Kto Netvorí Sociálny Fond?
Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre funkcie konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne, ak nemá iných zamestnancov.
Obdobné Pracovné Vzťahy
V prípade pracovnoprávnych vzťahov na základe iných typov zmlúv, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 346/2005 Z. z. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zdroje Tvorby Sociálneho Fondu
Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, ktoré sú definované v Zákone o sociálnom fonde (§ 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.). Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Povinný Prídel
Povinný prídel do sociálneho fondu je vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Pre zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je základom mzda podľa § 118 ods. 2 tohto zákona. U zamestnancov odmeňovaných podľa Zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom plat podľa § 4 ods. 3 tohto zákona.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde).
Ďalší Prídel
Ďalší prídel môže byť tvorený vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
Výpočet priemerného mesačného zárobku definuje § 134 Zákonníka práce. Priemerná mesačná mzda bola stanovená vo výške 954 eur. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 954 eur, t. j. 477 eur. V roku 2020 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018. Tá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 013 eur, tzn. v roku 2020 nesmie byť vyšší ako 506,50 eur (1 013 eur/2).
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2). Upozornenie: tvorba ďalšieho prídelu podľa bodu 1. a 2. (sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde) nie je možné ich kombinovať.
Ďalšie Zdroje
Medzi ďalšie zdroje tvoby sociálneho fondu patria zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku.
Účtovanie Sociálneho Fondu
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (§ 6 Zákon č. 152/1994 Z. z.). Osobitný analytický účet sa uplatňuje, ak zamestnávateľ vedie účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve sa účtuje podľa § 7 ods. 3 postupov účtovania v JÚ (opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74).
Tvorba sociálneho fondu vo výške povinného a ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu, v prípade tvorby sociálneho fondu z ďalších zdrojov podľa § 4 ods. použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu, resp.
Časové Hľadiská Tvorby a Zúčtovania
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy (platu). Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca, ak nie je dohodnuté inak.
V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.).
Použitie Sociálneho Fondu
Použitie sociálneho fondu je upravené zákonom a internými predpismi zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.
Prostriedky fondu možno použiť na:
- Stravovanie zamestnancov: Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. opatrením o sumách stravného). Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde.
- Doprava do zamestnania: Príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
- Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu. Musia byť teda splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
- Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky na koncerty, divadlá, športové zápasy).
- Zdravotná starostlivosť: Poskytovanie príspevkov na zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
- Sociálna výpomoc a pôžičky: Poskytovanie sociálnej výpomoci a peňažných pôžičiek zamestnancom v ťažkých životných situáciách. Zo sociálneho fondu je možné poskytnúť zamestnancovi aj sociálnu výpomoc.
- Úhrada nákladov odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Daňové Aspekty Sociálneho Fondu
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu má vplyv aj na daňové povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov.
Daňové Výdavky Zamestnávateľa
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. Povinné plnenia voči zamestnancom, či už ide o stravovanie alebo rekreácie, vstupujú zamestnávateľovi do daňových výdavkov.
Zdanenie Príjmov Zamestnancov zo Sociálneho Fondu
Zdaňujú sa príspevky, čerpanie sociálneho fondu u zamestnanca? Platia sa z nich sociálne a zdravotné odvody? U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane:
- Úvery a pôžičky poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu.
- Ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený.
Príjmy oslobodené od dane:
- Príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom v súlade s § 152 Zákonníka práce. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
- Príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak sú splnené podmienky podľa § 152a Zákonníka práce.
- Sociálna výpomoc poskytovaná zamestnancovi z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Zdaniteľné príjmy:
- Všetky ostatné príjmy zo sociálneho fondu, ktoré nie sú oslobodené od dane, podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislej činnosti.
- Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad tento stanovený rozsah, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu, odvodom.
- Nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
- Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom na firemnej oslave, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom.
Odvody do Sociálnej a Zdravotnej Poisťovne
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Výnimkou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie. V súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný platiť príspevky vo výške najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie.