Úloha sociálneho pedagóga v slovenskom školstve na úrovni ISCED 1 a 2

Úvod

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) predstavuje aktuálny a komplexný problém v slovenskom školstve. Prejavy ako preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočná školská dochádzka, neuspokojivé vzdelávacie výsledky a predčasné ukončovanie školskej dochádzky sú alarmujúce. Tieto problémy sa najvýraznejšie prejavujú v regiónoch so zvýšenou koncentráciou rómskeho obyvateľstva žijúceho v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny pedagóg, ktorého náplň práce a kompetencie sú zamerané na podporu inkluzívneho vzdelávania a elimináciu negatívnych dopadov sociálneho znevýhodnenia.

Dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca je nesporná. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov a učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac sa vyskytujúcich sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.

Inkluzívne vzdelávanie ako východisko

V školskom systéme na Slovensku sa realizujú rôzne formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), od segregácie cez integráciu až po inklúziu. Inklúzia sa principiálne chápe ako normalita. Inkluzívne vzdelávanie sa týka nielen žiakov telesne znevýhodnených, ale predovšetkým žiakov pochádzajúcich z rodín s nízkym socioekonomickým statusom a s odlišným sociokultúrnym zázemím, ktoré postihuje vo veľkej miere najmä rómskych žiakov. Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ďalšími žiakmi. Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem a akcentovaním individuálnych podmienok.

Dôsledky sociálneho znevýhodnenia na vzdelávacie výsledky

Štúdie PISA poukazujú na to, že vzdelanostná úroveň žiakov na Slovensku je pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálno-ekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov (silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami). Žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky, než by mali vzhľadom na úroveň sociálneho postavenia v porovnaní s priemerom 34 krajín OECD. Na vzájomnú interakciu medzi zlou sociálnou a ekonomickou situáciou rodiny dieťaťa a jeho školskou úspešnosťou poukázali aj staršie výskumy.

Profesia sociálneho pedagóga v kontexte európskych trendov

Profesia sociálneho pedagóga má v Európe dlhšiu históriu a je pomerne dobre etablovaná. V Českej republike je oblasť školskej sociálno-výchovnej práce v intenciách školského metodika prevencie. V severských krajinách je sociálna pedagogika vnímaná veľmi diferencovane. V Nórsku je orientovaná na prácu s deťmi, mladými ľuďmi a ich rodinami, ktorých životné situácie sú problémové. V Nemecku sa školská sociálna práca, resp. sociálna pedagogika pomerne rýchlo etablovala, pričom sa rozvíjala v troch koncepciách (sociálna práca v škole, sociálna pedagogika v škole a sociálno-pedagogická škola). Medzi ďalšie krajiny rozvíjajúce školskú sociálnu prácu patrí Švajčiarsko, pričom v súčasnosti pôsobí v školách vyše 900 sociálnych pedagógov. Začiatkom 21. storočia sa podarilo zaviesť sociálnych pedagógov ako neučiteľských zamestnancov do škôl aj v Španielsku, najmä v oblastiach Castilla-La Mancha a Extremadura. Záujem o školskú sociálnu pedagogiku sa začal presadzovať aj vo Veľkej Británii.

Legislatívne vymedzenie a postavenie sociálneho pedagóga na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe, pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/2014 Z. z.“).

Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.

Náplň práce sociálneho pedagóga na úrovni ISCED 1 a ISCED 2

Sociálny pedagóg pôsobí ako zamestnanec v škole a poskytuje pomoc žiakom, rodičom žiakov. Školská sociálno-výchovná práca je zameraná na poskytovanie poradenstva (žiakom, rodičom, učiteľom a pod.), riešenie vzniknutých konfliktov, závislosti, vyvažovanie nedostatkov zo sociálneho prostredia a pod. Medzi kľúčové aspekty náplne práce sociálneho pedagóga na úrovni ISCED 1 (primárne vzdelávanie) a ISCED 2 (nižšie sekundárne vzdelávanie) patria:

• Sociálno-pedagogická diagnostika: Odhaľovanie príčin problémov u žiakov zo SZP, vrátane rodinného zázemia, hygienických návykov a špecifických porúch vývinu. Realizuje diagnostiku triedy, skupiny, ktoré sú určené na odhalenie určitých javov, ako prognóza vývoja skupiny alebo zisťovanie atmosféry v triede. Pre zisťovanie situácie v rodine využíva sociálno-pedagogickú kazuistiku rodinného prostredia.
• Individuálna a skupinová práca: Poskytovanie individuálneho poradenstva a podpory žiakom s cieľom rozvíjať ich sociálne zručnosti, sebaúctu a motiváciu k vzdelávaniu. Realizácia preventívnych programov a zážitkových aktivít.
• Spolupráca s rodinou: Komunikácia a spolupráca s rodinami žiakov zo SZP, s cieľom zapájať ich do školského života detí a pomáhať im zvládať školské povinnosti. Organizovanie osvetovej činnosti pre rodičov.
• Prevencia problémového správania: Realizácia preventívnych programov zameraných na znižovanie agresivity, šikanovania a iných negatívnych javov v školskom prostredí.
• Intervencia v krízových situáciách: Riešenie konfliktov, poskytovanie krízovej intervencie a zabezpečovanie ochrany práv žiakov.
• Spolupráca s učiteľmi a odborníkmi: Podpora triednych učiteľov pri práci so žiakmi zo SZP, spolupráca so školským psychológom, špeciálnym pedagógom a ďalšími odborníkmi.

Metódy a formy sociálno-výchovnej práce

Sociálni pedagógovia uplatňujú rôzne metódy a formy sociálno-výchovnej práce, ako napríklad:

• Sociálne poradenstvo: Metódy konfrontácie a sebakontrolné techniky, modelovanie, hranie rolí, posilnenie vlastnej kompetencie, kompenzácia nevhodných podnetov.
• Preventívne programy: Odborné vzdelávacie aktivity informatívneho charakteru, besedy a prednášky na rôzne témy. V školách je ťažiskovo zastúpená najmä primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia v prípadoch pred a po umiestnení žiakov do špeciálnych výchovných zariadení.
• Skupinová práca: Prednášky, besedy, zážitkové aktivity, ktoré môžu byť súčasťou vyučovacieho procesu.
• Diagnostické metódy: Diagnostika triedy, skupiny, kazuistika rodinného prostredia.

Osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga

Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky, pretože ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. Dôležitá je emocionálna stabilita, schopnosť sebaovládania, empatia a schopnosť počúvať. Sociálny pedagóg musí byť pripravený pomôcť deťom, dospelým a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať.

Súčasné výzvy a projekty

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti so zvyšujúcimi sa problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Personálnemu posilneniu škôl o pedagogických a odborných zamestnancov prispel národný projekt PRINED-(PRojekt INkluzívnej EDukácie) a vytvorenie inkluzívnych tímov. V rámci prevencie sa v školách realizujú rôzne programy ako napríklad Zippyho kamaráti, Kamaráti jabĺčka a Kozmo a jeho dobrodružstvá. Tieto programy sú zamerané na predchádzanie sociálno-patologických javov, kyberšikanovania, prevenciu prejavov násilia v školskom prostredí, látkových a nelátkových závislostí. Odborníci z Policajného zboru SR pravidelne navštevujú školy, aby v rámci prevencie porozprávali o šikane a kyberšikane.

Tabuľka: Príklady preventívnych programov v školách

tags: #isced #1 #2 #socialny #pedagog