Invalidita, depresia a zamestnanie: Komplexný pohľad na duševné zdravie a pracovný život na Slovensku

V dnešnom uponáhľanom svete, kde sa neustále zvyšuje tlak na výkon, sa čoraz viac ľudí stretáva s problémami duševného zdravia. Úzkosť a depresia, kedysi tabuizované témy, sa stávajú bežnou súčasťou pracovného života a majú významný dopad na schopnosť pracovať a celkovú kvalitu života. Tento článok sa zameriava na to, ako úzkosť a depresia ovplyvňujú práceneschopnosť, aké sú ich príčiny a dôsledky, a ako je možné ich zvládať a predchádzať im.

Úvod do problematiky

Depresia sa stáva čoraz závažnejším problémom na Slovensku aj celosvetovo. Podľa štatistík postihuje depresia viac ako 300 miliónov ľudí na svete, pričom na Slovensku ňou trpí viac ako 300-tisíc osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že už v roku 2030 bude depresia druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete. Tento nárast duševných ochorení si vyžaduje zvýšenú pozornosť a informovanosť o možnostiach liečby, prevencie a zabezpečenia v prípade invalidity.

Psychické zdravie na pracovisku je často podceňované, hoci problémy ako úzkosť a depresia sú čoraz rozšírenejšie. Tieto ťažkosti ovplyvňujú nielen pohodu jednotlivca, ale aj pracovnú produktivitu, vzťahy s kolegami a celkovú kariérnu dráhu. Je dôležité si uvedomiť, že neliečená depresia či úzkosti môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.

Nárast duševných ochorení a ich podceňovanie

Počet ľudí s psychickými ochoreniami neustále rastie. Len v jednom roku podstúpilo liečbu na Slovensku takmer 260 tisíc ľudí, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Okrem depresie narastá aj výskyt úzkostných porúch a syndrómu vyhorenia, čo je dôsledkom zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon. Syndróm vyhorenia dokonca zaradila Svetová zdravotnícka organizácia do medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Napriek alarmujúcim číslam odborníci upozorňujú, že depresia je na Slovensku stále podceňovaná. Nedostatočne sa hovorí o potrebe liečby a prevencie. Aj preto je diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba jeden z piatich ľudí trpiacich týmto psychickým ochorením.

Ekonomické dopady duševných ochorení

Duševné ochorenia majú významný vplyv aj na ekonomiku. Podľa odhadov stoja duševné ochorenia až 4 % svetového HDP, čo je viac ako rakovina, diabetes a chronické dýchacie ochorenia dokopy. Tieto čísla poukazujú na potrebu investovať do prevencie a liečby duševných ochorení, aby sa minimalizovali ich negatívne dopady na spoločnosť.

Štatistiky a realita na Slovensku

V krajinách OECD sa až 35 percent zo všetkých invalidných dôchodkov vydáva z dôvodu duševných porúch. „U nás je to len 17 percent. V Spojenom kráľovstve je to až 47 percent,“ vraví epidemiologička Alexandra Bražinová. Odborníci tvrdia, že za priemerom OECD zaostávame, pretože kritériá na zisk invalidného dôchodku sú nastavené príliš prísne. „Posudková komisia sa často zdráha uznať, že duševné ochorenie človeka je také vážne, aby mu priznali invalidný dôchodok.

Na Slovensku dokoná samovraždu asi desať ľudí na stotisíc obyvateľov, čo nás radí tesne pod priemer krajín OECD. Epidemiologička Bražinová hovorí, že 80 až 90 percent dokonaných samovrážd vykonajú ľudia, ktorí mali duševnú poruchu, či už liečenú, alebo nie.

Odborníčka spolupracuje s Ligou za duševné zdravie a v posledných rokoch sa intenzívne venuje výskytu duševných porúch v populácii. Epidemiologička vysvetľuje, že na Slovensku máme vysokú „medzeru v liečbe“ (z angl. treatment gap), čo znamená, že máme veľké množstvo ľudí, ktorí trpia nejakou duševnou poruchou, no neliečia sa na ňu.

Z údajov vyplýva, že viac ako dve tretiny ľudí, ktorí majú príznaky depresie, sa neliečia. To isté platí pre závislosti, najčastejšie od alkoholu. Vychádza to na niekoľko stotisíc ľudí.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022, až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 do 29 rokov sa týka duševných chorôb. Druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou. Klinický psychológ Karol Kleinmann poukazuje na výrazný nárast v porovnaní s rokom 2018.

Na Slovensku hovoríme o počte viac ako 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov. Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými a 28 % plne invalidnými. K 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov (čiastočných aj plných) 373 € mesačne. Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 €, avšak až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 €. Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 €, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 € mesačne.

Rozpoznanie príznakov úzkosti a depresie

Rozpoznať príznaky úzkosti a depresie na pracovisku môže byť náročné, pretože sa často prekrývajú s bežným vyčerpaním alebo stresom. Pri úzkostnej poruche je človeku úzko, pociťuje strach, no bezdôvodne a nadmerne. „Ide o taký záchvat veľkého strachu, že je spojený až s telesnými príznakmi: človeku vyrazí studený pot, rozbúcha sa mu srdce a zrýchli sa dych. Záchvat úzkosti človeka úplne paralyzuje. Stav trvá niekoľko minút až pol hodiny. Ľudia hovoria, že sa boja, že to neprežijú a dostanú infarkt.

„Ľudia sa ma niekedy pýtajú, že keď majú z niečoho strach, či to znamená, že majú úzkostnú poruchu. Vezmite si fóbiu z uzavretých priestorov, ktorá je v populácii pomerne bežná. Ak je vo forme, že človek nejde výťahom, lebo sa v ňom necíti dobre, ale ak treba, tak to zvládne a prežije to, hoci sa spotí, je to stále znesiteľné. Ale ak je to vo forme, že človek býva na 12. poschodí a namiesto výťahu ide peši po schodoch aj niekoľkokrát denne, hoci mu to robí fyzické problémy, už ide o poruchu.“

Príznaky úzkosti:

• Pocity neustáleho napätia
• Obavy z budúcnosti
• Neschopnosť relaxovať
• Podráždenosť
• Panické ataky (často spojené s termínmi a očakávaniami v práci)
• Bolesť hlavy
• Tráviace problémy
• Problémy so spánkom

Príznaky depresie:

• Pretrvávajúci smútok
• Strata záujmu o činnosti, ktoré predtým tešili (vrátane práce)
• Únava
• Problémy s koncentráciou a rozhodovaním
• Pocity bezcennosti alebo viny

Dopad na pracovný výkon a kariéru

Tieto stavy majú priamy dopad na pracovný výkon. Zamestnanec trpiaci úzkosťou alebo depresiou môže mať problémy s plnením termínov, dopúšťať sa chýb, ktoré predtým nerobil, alebo sa mu zhorší schopnosť komunikovať s kolegami a klientmi. Výrazne sa znižuje jeho schopnosť riešiť problémy a prijímať rozhodnutia, čo priamo vedie k zníženej produktivite celého tímu. Neschopnosť podávať očakávaný výkon môže viesť k stagnácii kariéry, neschopnosti získať povýšenie alebo dokonca k strate zamestnania. Dlhodobé absencie alebo znížená kvalita práce môžu poškodiť reputáciu zamestnanca a znížiť jeho dôveryhodnosť.

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí sú často komplexné a zahŕňajú kombináciu individuálnych predispozícií a vonkajších faktorov.

• Chronický pracovný stres: Nadmerné množstvo práce, nereálne termíny, nedostatok kontroly nad vlastnou prácou, nedostatočné uznanie za odvedenú prácu alebo nejasné pracovné úlohy a očakávania.
• Syndróm vyhorenia: Reakcia na dlhodobý pracovný stres, prejavujúca sa emocionálnym, fyzickým a mentálnym vyčerpaním, pocitmi cynizmu voči práci a zníženým pocitom osobného úspechu.
• Nedostatočný work-life balance: Rozmazané hranice medzi pracovným a osobným životom, vedúce k neustálemu preťaženiu.
• Osobné problémy: Prenášanie osobných problémov do pracovného života, zhoršujúce už existujúce napätie.

Prečo je to tak, celkom nevieme, vraví odborníčka. „Možno je to aj preto, že muži sú u nás stále vychovávaní štýlom ‚Chlapi neplačú‘, ‚Nebuď baba‘, a ‚Vzmuž sa‘. Často sa stáva, že chlapcov nesprávne učíme, že by mali byť tvrdí a všetko zvládnuť. Je možné, že to veľa mužov v zlomovom období okolo 30. roku, keď si zakladajú rodinu a zamestnajú sa, nezvládnu. Mnohí nevedia svoje problémy ventilovať a môže sa stať, že siahnu po takomto krajnom riešení.

Invalidita a poistenie: Ako sa zabezpečiť?

V súčasnosti sú psychické choroby spolu s nádorovými ochoreniami, ochoreniami srdca a pohybového aparátu jednými z najčastejších príčin invalidity. Invalidita je riešená prevažne formou pripoistenia, kde si klienti môžu vybrať pripoistenie invalidity pre chorobu alebo úraz. Dôležité je mať na pamäti, že ochorenie alebo jeho príznaky nesmú existovať v čase uzavretia poistenia, keďže poistnou udalosťou sa rozumie náhodná udalosť.

Poisťovňa Generali kryje duševné ochorenia v rámci poistenia invalidity. „Vybrané duševné poruchy sú kryté aj v rámci poistenia závažných ochorení. V prípade, že poistenému klientovi bude diagnostikovaná napríklad bipolárna afektívna porucha alebo obsesívno-kompulzívna porucha, z poistenia závažných ochorení mu vyplatíme dohodnutú poistnú sumu,“ vysvetľuje Katarína Ondra, PR špecialistka Generali, s tým, že poisťovňa kryje aj syndróm vyhorenia, a to v rámci poistenia zdravotníckych ochorení a poistenia ochorení zo stresu.

Podľa Kristíny Balúchovej, hovorkyne poisťovne Union, je pri životnom poistení depresia krytá len v prípade, ak nebola uvedená vo všeobecných poistných podmienkach v obmedzeniach alebo výlukách poistného plnenia, respektíve ak neboli vylúčené všetky duševné poruchy a poruchy správania. „Najmä pri krytí PN a invalidity sú často vylúčené asténie, depresívne stavy, poruchy psychiky a správania, duševné ochorenia.“

Allianz eviduje nárast psychických ochorení od vypuknutia pandémie. Klienti hlásia v priemere 15-17 poistných udalostí súvisiacich s duševným zdravím mesačne. „Od marca 2020 do októbra minulého roka sme evidovali 539 psychických škôd v hodnote viac ako 264-tisíc eur. Psychické ochorenia v Allianzi kryje životné poistenie, konkrétne hospitalizáciu, denné odškodné z dôvodu PN, ušlý zárobok, invaliditu či smrť. Tak, ako aj pri ostatných poistných udalostiach platí, že ochorenie alebo jeho príznaky nesmú existovať v čase uzavretia poistenia, keďže poistnou udalosťou sa rozumie náhodná udalosť,“ dodáva Helena Kanderková, PR špecialistka Allianz. Stupeň invalidity posudzuje Sociálna poisťovňa na základe zdravotnej dokumentácie klienta.

Duševné choroby vrátane depresie môžu byť podľa lekárov pri nepriaznivom priebehu choroby invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa. „Podľa stupňa ich závažnosti je možné pri depresiách či úzkostných poruchách uznanie invalidity aj nad 40%. V rámci životného poistenia preto UNIQA už pred rokmi rozšírila invaliditu o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami. Prepad príjmu pri invalidite býva totiž naozaj zásadný,“ vysvetľuje Beata Lipšicová, hovorkyňa poisťovne UNIQA. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu. „V pripoisteniach invalidity sme preto umožnili vyplatiť celú 100 %-nú poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite, a takisto sme skrátili čakaciu dobu z pôvodných 24 na 12 mesiacov.“

Čo je potrebné k uznaniu invalidného dôchodku

Duševná choroba musí byť poistenému priznaná ako dôvod invalidity podľa príslušných právnych predpisov, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Depresia je ochorenie, ktoré musí byť v prvom rade rovnako, ako každé iné, diagnostikované odborným lekárom, v tomto prípade psychiatrom. K priznaniu invalidného dôchodku je ďalej potrebné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, respektíve posudkovej komisie Sociálnej poisťovne. Miera invalidity sa stanovuje v percentuálnom vyjadrení a plný invalidný dôchodok je nad 70 %.

Beata Lipšicová hovorí, že v zmysle zákona o sociálnom poistení je miera poklesu zárobkovej činnosti pre afektívne poruchy (manické, depresívne, periodické) v rozsahu 35-80 %, pre neurotické, stresové a somatoforné poruchy 15-70 % podľa závažnosti. „Stanovenie miery poklesu schopnosti odráža zdravotný stav komplexne a môže byť zahrnutá aj iná diagnóza - čiže dôvodom priznania invalidity môže byť viac diagnóz, % sa potom sčítajú.

Ako zvládať úzkosť a depresiu v práci

Kľúčom k úspešnému zvládaniu úzkosti a depresie v práci je včasné rozpoznanie príznakov a prijatie adekvátnych opatrení.

• Vyhľadanie odbornej pomoci: Rozhovor s lekárom, psychológom alebo terapeutom môže poskytnúť cenné nástroje a stratégie na zvládanie týchto stavov.
• Programy podpory zamestnancov (EAP): Ponúkajú dôverné poradenstvo a prístup k terapeutom alebo psychológom.
• Prevencia syndrómu vyhorenia: Dbať na reálne pracovné zaťaženie, podporovať zdravý work-life balance a zabezpečiť, aby zamestnanci mali dostatok priestoru na oddych a regeneráciu.
• Otvorená a podporná kultúra: Vytvárať prostredie, kde sa zamestnanci cítia bezpečne, aby mohli hovoriť o svojich problémoch bez strachu z odsúdenia alebo diskriminácie.
• Vzdelávanie manažérov a lídrov: Školenia v oblasti duševného zdravia, aby vedeli rozpoznať príznaky problémov u svojich podriadených a vedeli, ako im efektívne pomôcť alebo ich nasmerovať k odbornej pomoci.
• Flexibilita v práci: Možnosť pracovať z domu, flexibilná pracovná doba alebo skrátené pracovné úväzky.
• Pravidelné vzdelávanie a workshopy: Zamerané na zvládanie stresu, techniky relaxácie a budovanie odolnosti.
• Podpora sociálnych väzieb: Pravidelné tímové aktivity, teambuildingy alebo neformálne stretnutia.

Zamestnanie a duševné zdravie: Dôležitosť pracovnej terapie

Vykonávanie zamestnania zabezpečuje nielen materiálne živobytie, ale aj sociálnu identitu: práca dáva štruktúru a stabilitu, v najlepšom prípade ju možno dokonca vnímať ako zmysluplnú. Nie je preto prekvapujúce, že nezamestnanosť oveľa silnejšie súvisí s duševnými poruchami ako zamestnanosť. A aj vo vyššom veku výrazne narastajú diagnózy depresie: Vo veku 85 rokov má 25 percent žien a 15 percent mužov diagnostikovanú depresiu. Lekári často odporúčajú prácu ako súčasť terapie pre ľudí s depresiou. Práca na skrátený úväzok, napríklad v chránenej dielni, môže byť pre človeka s diagnózou stredne ťažkej až ťažkej depresie prospešná.

Keď človeka liečia na depresiu, prepustia ho domov, no často sa stáva, že stále nie je celkom fit, vraví Bražinová. „Takým ľuďom pomáhajú denné stacionáre. Ide o zariadenie, kam pacient ešte nejaký čas dochádza. K dispozícii má skupinovú aj individuálnu psychoterapiu, arteterapiu a iné. Podľa epidemiologičky je problémom aj to, že sú denné stacionáre priamo pripojené k nemocniciam. „Ľudia, ktorí robia na psychiatrii, potom robia aj v stacionári. Inde v zahraničí je to tak, že takéto denné centrá sú v komunite.

Pracovné práva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Stigma a diskriminácia

Podľa vedkyne Bražinovej sú duševné choroby na Slovensku stále spojené so stigmou a s predsudkami. Ľudia s duševnou poruchou sa tiež stretávajú s diskrimináciou, najmä v zamestnaní. Neliečeným ľuďom sa porušujú ľudské práva, najmä tie, ktoré sú vymenované v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali v roku 2010. „Porušujeme právo na zdravie, lebo nediagnostikujeme a neliečime alebo diagnostikujeme a liečime neskoro. Duševná choroba je absenciou uvedeného stavu.

tags: #invalidny #na #depresie #a #zamestnanie