Posudzovanie invalidity v dôsledku krátkozrakosti: Podmienky a nároky

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky: byť uznaný za invalidného, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Upozornenie - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenú podmienku: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

• POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40%, ale menej ako 70% (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.

Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby /okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení/. Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.

V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Aktuálne sumy invalidných dôchodkov

Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali.

Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne.

Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.

Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.

Sociálna poisťovňa v poslednom období zaznamenala zo strany invalidných dôchodcov nárast počtu žiadostí o prehodnotenie miery invalidity.

Posúdenie zdravotného stavu a následné priznanie invalidity je výlučne odborná medicínska záležitosť, pri ktorej sú rozhodujúce lekárske posudky špecialistov. Od nich, a nie od vôle žiadateľov závisí miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Poistenec je invalidným vtedy, ak má dlhšie ako jeden rok pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jednotlivé zdravotné postihnutia a ich percentuálne ohodnotenie uvádza príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení. V prípade, ak žiadatelia trpia viacerými postihnutiami, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Vtedy je možné túto mieru len zvýšiť, a to najviac o 10 % za ďalšiu diagnózu ovplyvňujúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav posudzuje posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na základe písomnej žiadosti o invalidný dôchodok. Poberatelia invalidného dôchodku s diagnózou, pri ktorej je možnosť zlepšenia zdravotného stavu, musia počítať s prehodnotením priznanej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, a to po prvom roku a následne podľa druhu diagnózy.

Krátkozrakosť a jej vplyv na invaliditu

Krátkozrakosť, alebo myopia, je refrakčná chyba oka, pri ktorej človek vidí dobre na blízko, ale má problémy s videním do diaľky. Hoci krátkozrakosť sama osebe nemusí znamenať invaliditu, v niektorých prípadoch môže viesť k závažným komplikáciám, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť vykonávať bežné denné činnosti a viesť k žiadosti o invalidný dôchodok.

Krátkozrakosť vzniká, keď sa svetlo dopadajúce do oka nezameriava priamo na sietnicu, ale pred ňou. To spôsobuje, že vzdialené objekty sa javia rozmazane. Medzi faktory, ktoré prispievajú ku krátkozrakosti, patria genetika, prostredie a nadmerná námaha očí pri práci na blízko, napríklad pri čítaní alebo používaní digitálnych zariadení.

Komplikácie krátkozrakosti a ich vplyv na invaliditu

Hoci mierna krátkozrakosť sa dá zvyčajne korigovať okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami, vysoká krátkozrakosť (nad -6 dioptrií) môže zvýšiť riziko vzniku vážnych očných komplikácií, ktoré môžu viesť k invalidite. Medzi tieto komplikácie patria:

• Odchlípenie sietnice: Ide o stav, pri ktorom sa sietnica oddelí od cievnatky, vrstvy tkaniva, ktorá ju vyživuje. V takýchto prípadoch môže byť osoba s ťažkou krátkozrakosťou a jej komplikáciami považovaná za invalidnú a môže mať nárok na invalidný dôchodok.
• Glaukóm
• Katarakta
• Makulárna degenerácia

V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Podmienky invalidity v súvislosti s krátkozrakosťou

Posudzovanie invalidity v dôsledku krátkozrakosti závisí od konkrétnych predpisov a kritérií platných v danom štáte. Kľúčové faktory zahŕňajú:

• Zraková ostrosť: Zraková ostrosť sa meria pomocou štandardných očných tabuliek a udáva sa v dioptriách. Závažné zníženie zrakovej ostrosti aj s korekciou (okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami) môže byť dôvodom na uznanie invalidity.
• Zorné pole: Zorné pole je oblasť, ktorú človek vidí, keď sa pozerá priamo pred seba. Zúženie zorného poľa môže obmedziť schopnosť orientácie a pohybu, čo môže byť tiež dôvodom na uznanie invalidity.
• Komplikácie krátkozrakosti: Prítomnosť závažných komplikácií, ako sú odchlípenie sietnice, glaukóm, katarakta alebo makulárna degenerácia, môže výrazne zhoršiť zrak a viesť k invalidite.
• Vplyv na schopnosť vykonávať prácu a bežné denné činnosti: Posudzuje sa, ako závažne obmedzuje zhoršený zrak schopnosť vykonávať prácu, učiť sa, starať sa o seba a vykonávať iné bežné denné činnosti.

Možnosti korekcie a liečby krátkozrakosti

Existuje niekoľko možností korekcie a liečby krátkozrakosti, ktoré môžu zlepšiť zrak a znížiť riziko komplikácií:

• Okuliare a kontaktné šošovky: Sú najbežnejšou metódou korekcie krátkozrakosti. Okuliare a kontaktné šošovky pomáhajú správne zaostriť svetlo na sietnicu.
• Laserové operácie očí: Laserové operácie, ako napríklad LASIK, LASEK a ReLEx SMILE, menia tvar rohovky, aby sa zlepšilo zaostrovanie svetla na sietnicu. Tieto operácie môžu byť účinné pri korekcii krátkozrakosti, ale nie sú vhodné pre každého. Je dôležité vybrať si overenú kliniku s bohatým portfóliom operačných metód a neorientovať sa len na cenu. Kliniky by sa mali zamerať napríklad na počet operácií, počet metód, ktorými operujú, a rozsah operácií. Vo všeobecnosti sú laserové operácie takmer bezbolestné, rozdiely môžu byť po zákroku. Na rôzne očné vady sú aplikované rôzne operačné metódy, preto nie je možné povedať, ktorá je najlepšia. Po vyšetrení lekár ponúkne metódy, ktoré sú vhodné konkrétne pre daný problém, a vysvetlí ich výhody. Počas tehotenstva sa operácia neodporúča, pretože po pôrode môže dôjsť k miernemu zhoršeniu zraku. Riziká pooperačných komplikácií sú pri súčasných metódach takmer vylúčené alebo minimálne, pretože nedochádza k narušeniu povrchu rohovky. Pri operácii excimerom sa môže objaviť syndróm suchého oka, pooperačný zápal, znížená zraková ostrosť v noci, pocit cudzieho telieska v oku a podobne. Sprchovať či kúpať sa môžete už v deň zákroku, ale treba si dávať pozor, aby sa do očí nedostala špinavá voda a používať šampón, ktorý nie je dráždivý. Oko bude znecitlivené lokálnou anestéziou, takže nebudete pociťovať potrebu žmurkať, a oko bude sledovať systém eye tracker, ktorý v prípade, že sa oko akokoľvek posunie, okamžite preruší činnosť lasera. Moderné metódy dokážu zabezpečiť skutočne trvalé výsledky, avšak na 100 % sa to zaručiť nedá, pretože oko je živý orgán, ktorý sa neustále vyvíja. Niektoré kliniky však poskytujú doživotnú záruku na zákrok. Väčšinu operácií zdravotné poisťovne nepreplácajú, avšak napríklad operáciu sivého zákalu v určitej forme áno.
• Ortokeratológia (Ortho-K): Ide o nosenie špeciálnych tvrdých kontaktných šošoviek počas spánku, ktoré dočasne menia tvar rohovky a umožňujú jasné videnie počas dňa bez okuliarov alebo kontaktných šošoviek.
• Liečba komplikácií: Ak sa vyvinú komplikácie krátkozrakosti, ako napríklad odchlípenie sietnice, glaukóm alebo katarakta, je dôležité podstúpiť včasnú a adekvátnu liečbu, aby sa predišlo ďalšej strate zraku.

Prevencia krátkozrakosti

Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku krátkozrakosti, existujú opatrenia, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko jej vzniku alebo spomalenia jej progresie:

• Trávenie času vonku: Štúdie ukázali, že trávenie času vonku, najmä v detstve, môže znížiť riziko vzniku krátkozrakosti.
• Obmedzenie práce na blízko: Nadmerná práca na blízko, ako napríklad čítanie alebo používanie digitálnych zariadení, môže zvýšiť riziko vzniku krátkozrakosti. Je dôležité robiť si pravidelné prestávky a pozerať sa do diaľky.
• Pravidelné očné prehliadky: Pravidelné očné prehliadky pomáhajú odhaliť krátkozrakosť a iné očné problémy včas, čo umožňuje včasnú liečbu a prevenciu komplikácií.

Život s krátkozrakosťou a podpora

Život s krátkozrakosťou môže byť náročný, ale s vhodnou korekciou a liečbou je možné viesť plnohodnotný život. Dôležité je:

• Nosiť okuliare alebo kontaktné šošovky podľa predpisu: Správne dioptrie sú kľúčové pre jasné videnie a zníženie námahy očí.
• Dodržiavať hygienu očí: Dbať na správnu hygienu očí, najmä pri používaní kontaktných šošoviek, aby sa predišlo infekciám.
• Chrániť oči pred slnkom: Nosiť slnečné okuliare s UV filtrom, aby sa predišlo poškodeniu očí slnečným žiarením.
• Navštevovať pravidelné očné prehliadky: Pravidelné očné prehliadky pomáhajú monitorovať zrak a odhaliť prípadné komplikácie včas.
• Vyhľadať podporu: Ak máte ťažkosti so životom s krátkozrakosťou, vyhľadajte podporu u rodiny, priateľov alebo odborníkov. Existujú aj rôzne organizácie, ktoré poskytujú podporu a informácie pre ľudí so zrakovým postihnutím.

tags: #invalidita #kvoli #kratkozrakosti