Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) je celoštátnym, dobrovoľným, humanitným a nepolitickým subjektom, otvoreným pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní. SZTP združuje občanov s telesným postihnutím a ťažkým telesným postihnutím, rodičov telesne postihnutých detí, rodinných príslušníkov telesne postihnutých občanov, priaznivcov telesne postihnutých bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu, alebo iného postavenia.
Na týchto stránkach nájdete všetky potrebné informácie o tomto združení, jeho fungovaní a aktivitách.
Legislatívne zmeny a sociálne služby krízovej intervencie
Príspevok poskytuje analýzu novej doplnenej legislatívnej zmeny v zákone Slovenskej republiky o krízovej intervencii a službách krízovej intervencie. Podľa zákona č. 485 z roku 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z., sa ďalej upravuje a dopĺňa zákon č. g) z dôvodu, že sa osoba stala obeťou obchodovania s ľuďmi, alebo sa stala obeťou správania iných fyzických osôb, tým sa rozumie domáce násilie, rodovo podmienené násilie alebo násilný trestný čin.
Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Tieto služby môžu mať nízkoprahový charakter, čo znamená, že sú pre fyzickú osobu ľahko dostupné najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Poskytujú sa anonymne bez preukazovania identity a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky.

Podstata krízovej intervencie
Každá kríza so sebou prináša destabilizáciu, a to ako v rámci psychickej, tak aj na sociálnej úrovni. Kríza so sebou prináša zvýšenú ovplyvniteľnosť, ktorá môže spôsobiť zmeny v správaní (napr. pasivita vyžadujúca si niekedy až hospitalizáciu, odmietanie školy), ktoré si vyžadujú stabilizovať. Vo fáze malých labilných príčin môže mať veľký vplyv napríklad slovo, ktoré vedie k agresii a ktoré môže mať nepredvídateľné následky pre budúcnosť.
Krízová intervencia predstavuje akútny profesionálny zásah zo strany pomáhajúceho profesionála u klienta, ktorý sa ocitol v kríze a nedokáže adekvátne riešiť svoju problémovú situáciu. Cieľom je eliminácia ohrozenia a vytvorenie takých strategických foriem pomoci, ktoré eliminujú ohrozenie klienta a jeho okolia, vytvoria priestor na aktivizáciu klienta a jeho stabilizáciu a obnovia vnútornú rovnováhu.
Podľa Everly & Mitchella (1999), osoba v krízovej situácii by mala v rámci riešenia záťažovej situácie využiť v prvom rade svoj potenciál a teda cestu svojpomoci. Po nej nastupuje pomoc z okolia, teda užšieho a širšieho sociálneho prostredia. V rámci svojho sociálneho prostredia využíva sociálnu oporu. Teda nastupuje krízová intervencia, ktorej základ je zvládnutie stavu krízovej situácie pomocou dostupných strategických postupov (ventilácia emócií, upokojenie) a stanovenie cieľov.

Prístupy a formy krízovej intervencie
Jednou z predností teórie krízovej intervencie je to, že sa môže ľahko kombinovať s inými prístupmi k pomoci. Medzi ne patria:
- Poradenstvo - vzhľadom k časovo obmedzenému charakteru krízy je nepravdepodobné, že by bolo vhodné dlhodobé poradenstvo.
- Kognitívno behaviorálna práca - základom tohto prístupu je myšlienka, že správanie sa musí zmeniť z nejakého dôvodu (pretože spôsobuje problémy alebo úzkosť), potom základné presvedčenie, ktoré vedie k správaniu, ktoré potrebuje zmeniť.
- Úlohy zamerané na prax - to znamená vznik, kde ste teraz, kde chcete byť, a aké kroky je potrebné prijať, aby prechod z (problematické, neprijateľné situácie) až (menej problematické, prijateľný stav). Tieto kroky sa potom vybudujú z hľadiska úloh, ktoré sa majú dosiahnuť.
- Prístupy zamerané na riešenie - zameriava sa na silné stránky, a najmä určenie a stanovenie situácie, keď sa na problém otázka nevzťahuje (napríklad, ak niekto má záchvaty paniky, aké sú situácie, kedy on alebo ona nemá paniku? Ako poučenie z tohto potom použije situáciu, kedy dochádza k panike?).
- Advokátska - ľudia v kríze sa samozrejme snažia vyrovnať. V takýchto prípadoch môže byť ťažké postaviť sa za svoje práva a aby sa zabránilo zneužívaniu alebo nespravodlivosti. Môžu preto potrebovať podporu advokáta, aby im pomohol prekonať toto ťažké obdobie. Advokátsky plán na princípe krízovej intervencie je pravdepodobné, že na začiatku pôsobí priamo ako obhajca, ale potom na podporu dotknutej osoby rozvíja sebaobhajovanie tak, že sú schopní využívať pozitívny potenciál krízy, učiť sa novým zručnostiam a rozvíjať nové osobné zdroje.
- Skupinová práca - týka sa krízovej práce v obmedzenom čase a môže byť ťažké koordinovať účastníkov do práce v skupine.
V rámci konfigurácie cieľov v procese krízovej intervencie - čiže riešeniu tu a teraz - je dôležité po bezprostrednej eliminácii ohrozenia života klienta a zabezpečení základných potrieb - na základe už získaných vedomostí o problematike si spoločne s klientom charakterizovať ciele a zosúladiť ich spolu (ak je klient schopný po fyzickej a psychickej stránke) na celkový teda hlavný cieľ a ciele čiastkové, ktoré sú potrebné riešiť v rámci vyriešenia problému bezprostredne a následne. Samostatná práca sociálneho pracovníka, ktorého úlohou je zmapovať dostupné strategické možnosti riešenia daného problému s objasnením individuálnych možností klienta a jeho užšieho sociálneho prostredia, ktoré mu môžu byť nápomocné.
Pri traumatických krízach je cieľom intervencie predovšetkým zníženie psychofyziologickej napätie či stresovej úrovne pacienta. Aj keď už vnútorné alebo vonkajšie hrozby neexistujú, mali by sa pacientovi následne k tomu odporučiť, aby sa odobral na psychoterapeutické liečenie k zvládnutiu krízovej udalosti. Preto je krízová intervencia časovo obmedzená intervencia, so špecifickými, na bezprostrednú stabilizáciu pacienta zameraný terapeutický prístup: pacient by mal byť emocionálne odľahčený a jeho činnosť a rozhodovacie schopnosti obnovené. Transparentný, zrozumiteľný a jednoznačný terapeutický prístup s jasnou komunikáciou.
Poskytovateľ sociálnych služieb krízovej intervencie musí získať oprávnenie na poskytovanie týchto služieb podľa osobitného zákona a musí byť zapísaný v registri poskytovateľov. Odborné činnosti krízovej intervencie vykonávajú: terénny sociálny pracovník, sociálny pracovník obce, sociálny kurátor, sociálny poradca, sociálny terapeut, sociálny asistent, psychológ.
Formy krízovej intervencie
| Forma | Popis |
|---|---|
| Ambulantná pomoc | Poskytovaná klientom, ktorí sa osobne dostavia do poradne (resp. ambulancie) určité inštitúcie prvotne určené k poskytovaniu pomoci ľuďom v kríze (napr. ambulancie krízových centier), poprípade inštitúcie v ktorých kompetencii je poskytovanie krízovej intervencie sekundárne (napr. ambulancie psychoterapeutických pracovísk, ordinácie klinického psychológa, psychiatrické ordinácie, rodinná poradňa a pod.). |
| Hospitalizácia | Krátkodobé umiestnenie klienta v kríze na tzv. „krízové“ lôžko najlepšie v inštitúciách na to určené, teda v krízovom centre. |
| Telefonická pomoc | Ponúka klientom v kríze podporu a pomoc prostredníctvom telefónu. Zabezpečujú ju zvyčajne linky dôvery. |
| Internetová pomoc | Realizuje sa prostredníctvom pomerne nového média - internetu. |
Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím
Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý si vyžaduje komplexné a premyslené riešenia. Títo ľudia sa vo svojom každodennom živote stretávajú s mnohými prekážkami a riešia problémy, ktoré sú pre intaktnú populáciu často neznáme. Uvedomenie si trvalého zdravotného postihnutia môže viesť k pocitom neistoty, beznádeje a v konečnom dôsledku aj k sociálnemu vylúčeniu.
Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je komplexný proces, ktorý závisí od mnohých vzájomne prepojených faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Bezbariérovosť: Zabezpečenie prístupu k stavbám občianskeho vybavenia a verejnej doprave je základným predpokladom pre plnohodnotné zapojenie sa osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života.
- Dostupnosť sociálnych služieb: Včasná intervencia, odborné poradenstvo, rehabilitácia a rôzne formy podpory sú nevyhnutné pre prekonávanie prekážok a dosahovanie osobnej autonómie.
- Kompenzačné pomôcky a technológie: Moderné technológie a špeciálne pomôcky môžu výrazne uľahčiť každodenný život osôb so zdravotným postihnutím a umožniť im vykonávať činnosti, ktoré by inak boli nemožné.
- Druh zdravotného postihnutia: Potreby a možnosti integrácie sa líšia v závislosti od druhu postihnutia (mentálne, zrakové, sluchové, telesné alebo kombinované).
- Sociálne a rodinné prostredie: Podpora, akceptácia a porozumenie zo strany rodiny a blízkych sú kľúčové pre budovanie sebaúcty a motivácie.
- Osobnosť a prístup k životu: Motivácia, sebaúcta a schopnosť prekonávať prekážky sú dôležité pre aktívne zapojenie sa do spoločnosti.
- Postoje spoločnosti: Odstraňovanie predsudkov, stereotypov a diskriminácie je nevyhnutné pre vytvorenie inkluzívnej spoločnosti, ktorá rešpektuje a oceňuje rozmanitosť.

Dôsledky zdravotného postihnutia
Škála sprievodných javov, ktoré sprevádzajú zmenu zdravotného stavu s trvalými následkami, je veľmi rozsiahla. Zahŕňa fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické a sociálne prejavy. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím často vedie k ekonomicko-finančným problémom, ktoré vyplývajú z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu) a prechodu na invalidný dôchodok, pričom zároveň sa zvyšujú náklady na liečbu a zdravotnú starostlivosť. V dôsledku toho dochádza k zníženiu životného štandardu, čo ovplyvňuje celú rodinu.
Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia, čo prináša ďalšie závažné problémy, najmä v sociálnej oblasti. Môže dôjsť k narušeniu partnerských a rodinných vzťahov, dezorganizácii bežných každodenných činností, sociálnej izolácii, absencii sociálnych kontaktov a zníženiu celkového životného štýlu. Tento stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).
Na rozlíšenie trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý vyvoláva prekážky a obmedzenia v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca), od dočasného zdravotného obmedzenia, sa v praxi používa termín "zdravotné postihnutie". Tento pojem sa neustále vyvíja a v súčasnosti najlepšie vystihuje rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu po celý život, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu jej života, ako aj kvalitu života osôb v jej blízkom okolí.
Medicínska a sociálna forma riešenia
Medicínska forma rieši vzniknutú chorobu od diagnostiky primárneho ochorenia po ukončenie procesu liečby a rehabilitácie. Z medicínskeho hľadiska je stav uzavretý ako nemenný a trvalý. Avšak, život človeka sa odchodom z ambulancie nekončí, ale pokračuje ďalej. Preto by súčasne s medicínskou formou mala začať aj sociálna forma riešenia novej situácie.
Práve v tomto bode sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú s prekážkami a problémami, ktoré nedokážu riešiť sami. Často nevedia, aké majú možnosti, kam sa obrátiť o pomoc, uzatvárajú sa do seba a dostávajú sa do sociálnej izolácie. Mnohokrát rodina prestáva plniť svoje základné funkcie. V prechode medzi "diagnostikou a liečbou" a "novým, zmeneným spôsobom fungovania v živote" existuje akési "prázdne miesto", ktoré by malo byť vyplnené sociálnou pomocou - formou sprevádzania.
Sprevádzanie (counselling) je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktorá vedie k sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života, uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii, a zároveň je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie.
Teorie a metody sociální práce
Centrá včasnej intervencie a ich úloha
Od roku 2014 vznikli na Slovensku štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. 448/2008 Z. z.) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú deťom do 7 rokov veku a ich rodinám, ak je ohrozený ich vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Centrá poskytujú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívne aktivity. Táto služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.
Vznik takýchto centier je prínosom a pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Negatívom však je, že o tejto sociálnej službe sa nedozvedia všetci, ktorí by ju potrebovali, a nie je prístupná pre všetkých. Informácie na internetových stránkach sú často strohé a neposkytujú dostatočné informácie pre bežných ľudí. Informácie o centrách včasnej intervencie nie sú dostatočne propagované u gynekológov, v pôrodniciach, čakárňach u pediatrov a podobne. Služby včasnej intervencie sa neposkytujú starším deťom ako 7 rokov a ich rodinám, ani rodinám, v ktorých sa osobou so zdravotným postihnutím stane dospelý člen.
Napriek tomu je vznik centier včasnej intervencie pozitívnym krokom v poskytovaní sociálnych služieb na Slovensku. Ich ďalší vývoj a dosiahnuté výsledky ukáže čas. Už teraz je však zrejmé, že pomáhajú mnohým rodinám a deťom, ktoré to potrebujú.
Legislatívny rámec a práva osôb so zdravotným postihnutím
Integrácia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti je kľúčová. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie. Na tieto ústavné princípy nadväzujú viaceré legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Medzi najdôležitejšie patrí Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách, ktorý upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní, financovanie a dohľad nad ich poskytovaním. Ďalším dôležitým zákonom je Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Slovensko, ako súčasť Európskej únie, musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri 2009. Článok 21 ods. 1 Charty zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, vrátane diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko musí akceptovať aj medzinárodné normy a zmluvy, ktoré ratifikovalo, ako napríklad Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006 a Slovensko ratifikovalo v roku 2010. Napriek tomu, mnohé jeho ustanovenia ani po rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. V niektorých oblastiach je ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.
Ucelená rehabilitácia: Komplexný prístup k integrácii
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup, ktorý sa zameriava nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Ucelená rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je minimalizovať priame aj nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
Ucelená rehabilitácia zahŕňa:
- Liečebnú rehabilitáciu
- Pracovnú rehabilitáciu
- Pedagogickú rehabilitáciu
- Sociálnu rehabilitáciu
Liečebná rehabilitácia spočíva v lekárskom odstraňovaní postihnutia orgánového alebo funkčného defektu prostredníctvom medikamentóznej terapie, psychoterapie a psychokorekcie pri psychických a psychosociálnych narušeniach, podpornej liečby (fyzikálna terapia, vodoliečba, liečebná telesná výchova a ergoterapia). Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
Pracovná rehabilitácia sa zaoberá rehabilitáciou, odstránením diskriminácie a rovnosťou príležitostí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) sa venuje tejto oblasti. Na Slovensku boli základy riešenia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím položené v roku 1996 Koncepciou politiky zamestnanosti. Liečba prácou je zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí. Napomáha obnovovať schopnosti, ktoré boli narušené alebo stratené v dôsledku traumy, choroby alebo vrodeného postihnutia, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka.
Pracovná rehabilitácia je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím umožniť nácvik pracovných návykov a zručností potrebných na získanie vhodného pracovného miesta a udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Je to činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Pri pracovnej rehabilitácii rozlišujeme:
- Poradenstvo pre voľbu povolania
- Príprava na prácu
- Sprostredkovanie zamestnania
- Vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania
- Chránené dielne a podporované zamestnávanie

Inovatívne prístupy: Animoterapia
Výskumný projekt tímov zo Žiliny, Košíc, Trenčína a Liberca hľadá možnosti rehabilitácie pacienta s prvkami animoterapie. Psy sú bežne využívané v bezpečnostných zložkách, pri záchranárskych prácach a v ozbrojených zboroch. V zahraničí sa pomerne bežne využívajú aj v zdravotníctve. Na Slovensku sú s liečbou za pomoci zvierat (intervencie s asistenciou zvierat - AAI) tiež už prvé skúsenosti. Najčastejšie sú využívané okrem psov aj kone.
Napriek tomu, že z pohľadu verejného zdravotného poistenia nejde o hradenú terapiu, mnohí pacienti sú ochotní si ju zaplatiť. V animoterapii vidíme potenciál na využitie v liečbe pacientov, a hoci máme v zdravotníctve množstvo vážnych problémov, nemali by sme rezignovať ani na témy, ktoré sú na prvý pohľad okrajové.
Starostlivosť o telesne postihnutých na Slovensku
Starostlivosť o telesne postihnutých na Slovensku je komplexný systém služieb a podpory, ktorý sa zameriava na zlepšenie kvality života a integráciu osôb s telesným postihnutím do spoločnosti. Tento systém zahŕňa rôzne formy pomoci, od finančnej podpory a kompenzácií až po sociálne služby a zdravotnú starostlivosť. Cieľom je zabezpečiť, aby osoby s telesným postihnutím mali prístup k potrebným zdrojom a službám, ktoré im umožnia žiť plnohodnotný život.
Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP
Peňažné príspevky predstavujú významnú formu pomoci pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Je však dôležité si uvedomiť, že nie každý s ŤZP má nárok na tieto príspevky. Ich poberanie je podmienené zákonom stanovenou hranicou príjmu.
Podmienky pre priznanie peňažných príspevkov: Proces posudzovania nároku na peňažné príspevky zahŕňa sčítanie priemerného mesačného príjmu osoby s ŤZP (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti. Táto suma sa následne vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa potom porovnáva so životným minimom pre dospelého.
Druhy peňažných príspevkov:
- Príspevok na osobnú asistenciu: Poskytuje sa osobám, ktoré potrebujú pomoc pri začleňovaní sa do života (štúdium, práca, cestovanie, kultúrne podujatia). Príspevok poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta.
- Príspevok na opatrovanie: Určený pre osoby, ktoré sa starajú o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávajú domáce práce v jeho domácnosti. Príspevok poberá opatrovateľ.
Dôležitý je rozdiel v postavení rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom len v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.
Príspevky na kompenzáciu
Osoby s ŤZP môžu získať aj príspevky na kompenzáciu, ktoré zahŕňajú:
- Príspevok na kúpu pomôcky: Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku (vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje vykonávať činnosti, ktoré by inak nemohol vykonávať), môže jej byť poskytnutý príspevok na jej kúpu.
- Príspevok na výcvik používania pomôcky.
- Príspevok na úpravu pomôcky.
- Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže: Slúži na to, aby sa tieto priestory stali bezbariérovými. Podmienkou je trvalý pobyt v byte alebo dome a vlastníctvo garáže.

Formy sociálnych služieb pre osoby s telesným postihnutím
Slovenská republika poskytuje širokú škálu sociálnych služieb pre osoby s telesným postihnutím, ktoré sú prispôsobené ich individuálnym potrebám a stupňu odkázanosti.
Zariadenia sociálnych služieb
- Zariadenie podporovaného bývania: Poskytuje sociálnu službu osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku (ale aj naďalej, ak osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby).
- Zariadenie pre seniorov: Poskytuje sociálnu službu osobám v dôchodkovom veku a s minimálnym stupňom odkázanosti IV podľa zákona o sociálnych službách.
- Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje službu na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu.
- Rehabilitačné stredisko: Je zamerané na osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť.
- Domov sociálnych služieb: Poskytuje sociálnu službu ambulantnou alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti.
- Špecializované zariadenie: Cieľovou skupinou sú osoby, ktorých stupeň odkázanosti je najmenej V a zároveň majú zdravotné postihnutie, akým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa.
- Denný stacionár: Je určený pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej III., pričom sú na sociálnu službu v zariadení odkázané len na určitý čas počas dňa, nakoľko ide výhradne o ambulantnú sociálnu službu.
Terénne služby
- Opatrovateľská služba: Ide o obligatórnu terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň.
- Prepravná služba: Poskytuje sa osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu.
- Sprievodcovská a predčitateľská služba: Možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby.
- Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie: Obe tieto sociálne služby je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti.
Sociálna rehabilitácia a jej význam
Sociálna rehabilitácia predstavuje dôležitý nástroj na integráciu osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím do spoločnosti. Jej cieľom je aktivizovať vnútorné schopnosti týchto osôb na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti.
Ciele sociálnej rehabilitácie:
- Aktivizácia vnútorných schopností na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
- Dosiahnutie čo najvyššieho možného stupňa samostatnosti.
- Umožnenie ľahšej integrácie do spoločnosti a aktívnejšej participácie na jej živote.
- Podpora rozvoja schopností potrebných k samostatnému životu.
- Rozvíjanie schopností a získavanie potrebných pracovných návykov.
Formy sociálnej rehabilitácie:
- Programov sociálnej rehabilitácie: Uskutočňované jednodňovým a viac dňovým programom.
- Kurzov sociálnej rehabilitácie: Zamerané na zhromaždenie tém najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov.
- Komplexnej rehabilitácie: Vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca.
Zložky komplexnej rehabilitácie:
- Liečebná rehabilitácia: Súbor opatrení smerujúcich k optimálnej funkčnej zdatnosti.
- Sociálna rehabilitácia: Nácvik potrebných zručností smerujúcich k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti.
- Pedagogická rehabilitácia: Rozvoj osobnosti a podpora vzdelávania.
- Pracovná rehabilitácia: Nácvik pracovných návykov a zručností potrebných na získanie vhodného pracovného miesta.

tags: #intervencie #telesne #postihnutych