Integrácia žiakov so sluchovým postihnutím s kochleárnym implantátom

Špeciálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v edukácii žiakov so sluchovým postihnutím. Tento článok sa zameriava na špecifiká študijného programu špeciálnej pedagogiky so zameraním na sluchové postihnutie a na úlohu špeciálneho pedagóga v kontexte inkluzívneho vzdelávania.

Nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí ľudia a osoby s kochleárnym implantátom tvoria spoločnú skupinu sluchovo postihnutých, ktorí sa vyznačujú obmedzenou sluchovou schopnosťou. Zriedkavo im sluchová schopnosť úplne chýba (Leonhardtová, 2001). Nezainteresovaní ľudia si často o nepočujúcich myslia, že sú úplne hluchí, nič nepočujú. O nedoslýchavých je zase mienka, že s nimi treba hovoriť nahlas a zreteľne. Stretneme sa aj s názorom, že s človekom so sluchovým postihnutím už netreba „nič špeciálne podniknúť“, ak má načúvací aparát. Ak ho má - počuje a vníma normálne. Je to chybná predstava. Slúchadlo naozaj zlepšuje kvalitu aj kvantitu sluchového vnímania, ale neodstráni úplne narušenie sluchu.

Hluchota je jedno z najťažších zmyslových poškodení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci trvalých poškodení organizmu zaraďuje hluchotu hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí (ešte pred slepotou). Ani jedno poškodenie organizmu nemá na psychiku človeka také výrazné následky ako hluchota. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa má za následok nielen oneskorený vývin reči, ale aj omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností dieťaťa.

Typy a príčiny porúch sluchu

Existujú rôzne typy porúch sluchu:

• Prevodová porucha sluchu: Je podmienená chorobami alebo anomáliami vonkajšieho a/alebo stredného ucha a/alebo sluchových kostičiek.
• Percepčná porucha sluchu: Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch.

Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.

Stupne sluchových porúch sa merajú v decibeloch (dB), je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči.

Táto klasifikácia má len relatívny význam, lebo u ľudí s rovnakým typom a stupňom poruchy nemusia byť rovnaké ani príznaky, ani následky sluchového postihnutia.

Získané porucha sluchu: poškodenie sluchu je získané hneď po narodení alebo v neskoršom veku, môže byť i progresívne zhoršovanie sluchu, ktoré sa pri narodení nevyskytovalo.

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia). Na druhej strane pribúda vďaka rozvoju intenzívnej novorodeneckej starostlivosti viac rizikových novorodencov s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g, s nízkym Apgar skóre a s mechanickou ventiláciou viac ako 5 dní.

Príčiny porúch sluchu

• Prenatálne: dedičnosť (dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota), choroba matky v gravidite, najmä v prvom trimestri a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes.
• Perinatálne: obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode.
• Postnatálne: infekcie počas detstva, infekcia stredného ucha, zväčšený vestibulárny akvadukt, hluk, náraz a poranenie hlavy.

Diagnostika sluchu

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Metódy vyšetrenia sluchu

• a) Neobjektívne (behaviorálne) metódy: založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukový podnet. Používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
• b) Otoakustické emisie (OAE): zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha.
• c) Impedančná audiometria: pozostáva z tympanometrie a vyšetrenia reflexu m.
• d) Audiometria evokovaných odpovedí: objektívna metóda vhodná na vyšetrenie sluchu u detí, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného.
• e) Novorodenecký skríning sluchu: legislatívne zavedený v Slovenskej republike od 1. 5. 2006. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia.

Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu (Jakubíková, 2006). Na Slovensku sa ročne narodí asi 60 sluchovo postihnutých detí.

Kompenzačné pomôcky a kochleárny implantát

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.

Individuálne načúvacie prístroje

Majú zdroj energie z batérií a robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách.

Ďalšie pomôcky

• Manuálne pomôcky: prstová abeceda, fonematický manuálny systém, ústno - ručný systém.
• FM systémy: pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu.

Kochleárny implantát (KI)

Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím sa odborníci snažili rozvíjať metódy, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - sluchovú výchovu. Približne pred 25 rokmi sa objavili prvé správy o kochleárnej neuroprotéze. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Do roku 2005 bolo na Slovensku evidovaných 110 užívateľov KI.

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Zvuky prostredia a reči sú zachytené mikrofónom, informácia sa cez rečový procesor kóduje a pomocou elektromagnetických vĺn sa vysiela do prijímača, ktorý stimuluje sluchové nervové vlákna.

KI nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.

Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu.

Kritériá výberu kandidátov na kochleárnu implantáciu

Okrem audiologických kritérií sa u každého kandidáta na implantáciu, hlavne u detí, hodnotí širšie rodinné a kultúrne prostredie a hlavne očakávania z toho, čo implantát prinesie.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť KI:

• Etiológia (príčina) poruchy sluchu: Niektoré deti s poruchami sluchu spôsobenými napr. cytomegalovírusom alebo meningitídou nemusia mať dostatočný úžitok z KI.
• Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu: Úspešnosť rehabilitácie u prelingválne nepočujúcich detí je podmienená vekom. Najlepšie výsledky sa dosahujú u detí do 3 rokov.
• Vznik a trvanie poruchy sluchu: Čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať.
• Stupeň poruchy sluchu: KI je vhodný pre jedincov s úplnou stratou sluchu alebo s malými zvyškami sluchu.
• Anatomické podmienky: Súčasná technológia umožňuje implantáciu aj pri čiastočne nepriechodnej kochlei alebo poškodenom nerve.
• Prostredie a motivácia: Dôležitá je motivácia dieťaťa a jeho rodiny k dlhodobej sluchovej rehabilitácii.
• Spôsob komunikácie: Preferovanie auditívno-verbálneho alebo orálneho programu v škole aj v rodine je na Slovensku podmienkou.
• Iná pridružená choroba alebo postihnutie: Viacnásobné postihnutie nemusí byť prekážkou KI, aj keď na Slovensku sa z ekonomických dôvodov uprednostňujú zdraví jedinci.

Integrácia a rehabilitácia po kochleárnej implantácii

Dieťa s kochleárnym implantátom sa učí vnímať zvuky, rozlišovať ich a porozumieť im. Tento proces sa nazýva sluchová výchova a je kľúčový pre úspešnú rehabilitáciu.

Špeciálnopedagogické poradne významne participujú na procese diagnostiky a odporúčajú vhodné programy pre deti so sluchovým postihnutím. Po kochleárnej implantácii sa dieťa opäť vracia do prostredia špeciálnopedagogických, logopedických poradní, či materských škôl.

V prípade sekvenčnej bilaterálnej kochleárnej implantácie (druhý KI po určitom čase) je dôležité sledovať napredovanie dieťaťa a cielené cvičenia na zlepšenie sluchových schopností.

Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo v centre špeciálno-pedagogického poradenstva.

Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so SP.

Individuálny prístup a integrácia žiakov so sluchovým postihnutím

V kontexte individuálnej integrácie žiaka so sluchovým postihnutím v bežnej triede základnej školy je prítomnosť a práca školského špeciálneho pedagóga neoceniteľná. Počas vyučovacích hodín môže tento pedagóg pracovať so žiakom alebo skupinou žiakov individuálne, alebo v malých skupinkách. Táto práca sa riadi individuálnym vzdelávacím programom (IVVP) vypracovaným pre konkrétneho žiaka alebo skupinu.

Okrem špeciálneho pedagóga môžu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením pracovať aj liečební pedagógovia, logopédi a školskí psychológovia. Ich práca je zameraná na systematickú, intenzívnu korekciu, terapiu alebo reedukáciu postihnutia.

Dôležitým aspektom je aj úprava učebných osnov. Ak je potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vyučujúci v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje úpravu učebných osnov daného predmetu. Cieľom je úprava obsahu vzdelávania, nie jeho redukcia. Vychádza sa z učebných osnov konkrétneho predmetu s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo sluchového postihnutia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu.

Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP) je kľúčový dokument. Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy.

U žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka. U tých žiakov so zdravotným znevýhodnením, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základných škôl budú pokračovať vo vzdelávaní na stredných odborných školách, sa na 2. stupni ZŠ predmet hudobná výchova sa v základných školách pre sluchovo postihnutých s prihliadnutím na sluchové postihnutie nie je povinný.

tags: #integracia #sluchovo #psotihnutych #ziakov #s #kochlearnym