Inovatívne formy a prístupy vo výučbe slovenského jazyka u mentálne postihnutých

Úvod do problematiky výučby slovenského jazyka u mentálne postihnutých

Potreba jazykového vzdelávania sa čoraz viac dotýka aj špeciálneho školstva, kde sa cudzie jazyky doteraz aktívne nevyučovali. V praxi sa čoraz častejšie vyskytujú prípady, keď po zaradení žiaka do špeciálnej školy alebo triedy, žiaci z marginalizovaných skupín a zo znevýhodneného prostredia už pri nástupe do školy majú problém s adaptáciou na školské prostredie a pomerne často nie sú dostatočne zdatní ani v komunikácii v slovenskom jazyku. Vzhľadom na schopnosti týchto žiakov a znížený obsah a rozsah učiva majú títo žiaci problémy pri zvládnutí slovenského jazyka už po obsahovej stránke.

Slovenčina je fakticky pre nich cudzím jazykom, takže na prvom stupni by bolo pre nich učenie sa aj ďalšieho cudzieho jazyka privysokou záťažou. Narušená komunikačná schopnosť mentálne retardovaných detí má svoju špecifickú etiológiu, špecifickú symptomatológiu a metódy starostlivosti o reč takto postihnutých detí majú tiež svoje výrazné osobitosti. Cieľom je poskytnúť rodičom, pedagógom, špeciálnym pedagógom a vychovávateľom informácie a nástroje na podporu rozvoja reči u týchto detí.

Vývin reči u dieťaťa je nesmierne zložitý proces, v ktorom sa môžu vyskytnúť ťažkosti trvalejšieho alebo krátkodobého charakteru. U mentálne retardovaných detí je tento proces ešte komplikovanejší, a preto si vyžaduje špecifický prístup a metódy. Mentálna retardácia ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre osvojovanie a používanie jazyka. Dôležité je preto včasné rozpoznanie problémov s rečou a zahájenie intervencie. Narušená komunikačná schopnosť u mentálne retardovaných detí sa prejavuje rôznymi spôsobmi.

Metódy rozvíjania reči u mentálne postihnutých detí

Rozvíjanie reči u mentálne retardovaných detí vyžaduje individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Medzi efektívne metódy patria:

• Včasná intervencia: Čím skôr sa začne s intervenciou, tým väčšia je šanca na zlepšenie komunikačných schopností dieťaťa. Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach je dôležitá pre včasné odhalenie a riešenie problémov s rečou.
• Individuálny prístup: Každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup, ktorý zohľadňuje jeho silné a slabé stránky, záujmy a potreby.
• Hrové aktivity: Hra je pre deti prirodzený spôsob učenia sa a rozvíjania svojich schopností. Hrové aktivity zamerané na rozvoj reči, ako napríklad bábkové divadlo, hranie rolí a hry so slovami, sú veľmi účinné. Kniha "Školka plná zábavy" ponúka inšpiráciu pre zábavné aktivity, ktoré podporujú rozvoj reči. "Voľná hra" tiež podporuje rozvoj komunikačných schopností. Kniha "150 hier k utváraniu osobnosti" obsahuje hry na rozvoj reči, hrubej a jemnej motoriky a hry z umeleckej a poznávacej oblasti. "260 cvičení pro děti raného veku" je ďalším zdrojom aktivít na podporu rozvoja dieťaťa.
• Podpora komunikácie v prirodzenom prostredí: Dôležité je vytvárať príležitosti na komunikáciu v bežných situáciách, ako napríklad pri jedení, obliekaní, hraní a prechádzkach.
• Využívanie vizuálnej podpory: Vizuálna podpora, ako napríklad obrázky, symboly a gestá, môže pomôcť deťom lepšie porozumieť hovorenej reči a vyjadriť svoje potreby.
• Logopedická terapia: Logopéd je odborník, ktorý sa špecializuje na diagnostiku a liečbu porúch reči. Logopedická terapia môže pomôcť deťom zlepšiť výslovnosť, slovnú zásobu, gramatiku a porozumenie reči. Antušeková sa zaoberá preventívnou logopedickou starostlivosťou. Dvončová a Nádvorníková sa venujú diagnostike a odstraňovaniu dyslálie (foneticko-logopedický aspekt). Lechta sa zaoberá symptomatickými poruchami reči u detí a diagnostikou narušenej komunikačnej schopnosti.
• Multisenzorický prístup: Zapájanie viacerých zmyslov do učenia, ako napríklad zraku, sluchu, hmatu a pohybu, môže pomôcť deťom lepšie si zapamätať a pochopiť nové informácie.
• Posilňovanie pozitívneho správania: Dôležité je chváliť a odmeňovať deti za ich úspechy a snahu, a vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru.
• Spolupráca s rodinou: Rodina je najdôležitejším partnerom pri rozvíjaní reči dieťaťa. Dôležité je úzko spolupracovať s rodinou a poskytovať jej informácie a podporu. Marková a Středová sa zaoberajú mentálne postihnutým dieťaťom v rodine.
• Integratívny a Komplexný prístup: Integratívny a komplexný prístup sú dôležité pre rozvíjanie reči u mentálne retardovaných detí. Integratívny prístup zohľadňuje všetky aspekty vývinu dieťaťa a komplexný prístup zahŕňa spoluprácu rôznych odborníkov.

Formy a metódy špeciálneho vyučovania slovenského jazyka

Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami. Prihliada sa na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a špeciálnych potrieb vyučovaných jedincov a ich vek. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.

Didaktika v špeciálnej pedagogike sa člení na:

• didaktiku zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých a zdravotne oslabených
• didaktiku žiakov s narušenou komunikáciou, detí psychosociálne narušených, detí s poruchami učenia, správania, detí s viacnásobným postihom a detí výnimočne nadaných a talentovaných

Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o:

• didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách)
• didaktike odborných predmetov
• didaktike pracovného vyučovania
• didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach) a pod.

Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich. Didaktiky možno členiť z viacerých aspektov:

• podľa druhu a stupňa postihnutia - napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých a pod.
• podľa jednotlivých predmetov - napr. slovenský jazyk, telesná výchova, zemepis, hudobná výchova, chémia a pod.
• podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov - napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku a pod.

Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie. Metódy výučby vnímame ako koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiaka, ktorý smeruje k dosiahnutiu výchovno-vzdelávacích cieľov.

Typy metód vyučovania:

Sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Rozdeľujeme ich na základe:

• Logického postupu - podľa ktorého sa rozvíja učivo. Sem patria: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
• Prostriedkov a zámerov - ktoré pri vyučovaní prevládajú. Rozdeľujeme ich na: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.

Pri adaptácii týchto metód na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:

• úvodné (vstupné) práce
• bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk)
• konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách) napr. vystrihovania

Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.

Špecifické metódy rozvoja komunikačných zručností pre mentálne postihnutých

Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávaniu, písaniu, čítaniu, počítaniu:

• Britská metóda: spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
• Belgická metóda: cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré sa už predtým naučili vyslovovať.
• Materinská metóda: vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:

• metóda viacnásobného opakovania informácie
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.)
• metóda optimálneho kódovania
• metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácie
• metóda spätnej väzby
• metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:

• metóda slovného sprostredkovania
• metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.)
• metóda kombinovaná (z uvedených foriem)

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Organizačné formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov

Predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

• Miesto, kde sa realizuje výučba - môže ísť o vyučovanie na špeciálnej škole, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov - individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie - na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov. Zmiešané vyučovanie - pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnym pedagógom.
• Dĺžka vyučovania - časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
• Stupeň homogenity žiakov - homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutí žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
• Obsah vzdelávania.

Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.

Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán.

Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.

Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda Márie Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Inovatívne metódy a techniky vo výučbe slovenského jazyka

Existuje veľké množstvo najrozličnejších metód, ktoré pri práci so žiakmi a študentmi môžete využívať. Niektoré z nich sú obzvlášť vhodné pre výučbu slovenského jazyka u mentálne postihnutých žiakov.

Prípadové štúdie

Využitie prípadových štúdií vo vyučovacom procese znamená, že žiaci analyzujú poskytnuté historické alebo hypotetické situácie, ktoré zahŕňajú riešenie problémov, rozhodovacie procesy a iné vyššie myšlienkové operácie v zmysle Bloomovej taxonómie. Podobnosť tejto metódy s problémovým vyučovaním je evidentná, avšak prípadové štúdie sú relatívne podrobne štruktúrované, obsahujú detaily a témy, ktoré sú žiakom známe. Ide v nich skôr o využitie predchádzajúcich základných vedomostí. Pri aplikácii prípadových štúdií vo vyučovaní nestačí len napísať dobrý obsah.

T-schéma / T-tabuľka

T-schéma je nástroj na porovnávanie dvoch stránok pojmu alebo deja. Slúži na zaznamenávanie reakcií na diskutované otázky (áno - nie, za - proti, súhlasím - nesúhlasím), alebo na otázky, pri ktorých sa porovnáva, hodnotí. Môže ísť aj o vyjadrenie stanovísk k predloženým výrokom. Učiteľ si môže pripraviť pracovné listy s výrokmi. Žiak na základe vlastných poznatkov, vedomostí a skúseností dopĺňa vedľa k výroku písmeno - P (pravda) alebo L (lož).

Vzájomná reprodukcia textu

Vo dvojici si žiaci prečítajú zadaný text. Na konci každého odseku sa zastavia a reprodukujú to, čo práve prečítali. Dávajú si navzájom otázky, ktorými zisťujú, do akej miery text pochopili a snažia sa vysvetliť to, čo im nie je jasné.

Skladačka

Učiteľ rozdá žiakom text, ktorý je rozdelený do približne rovnakých častí. Každá dvojica dostane jednu časť. Túto časť si ešte rozdelia na dve polovice. Žiaci majú za úlohu najprv prečítať prvú polovicu. Jeden z dvojice túto časť reprodukuje, druhý mu dáva otázky, ktoré súvisia s textom. Rovnakým spôsobom postupujú pri spracovaní druhej polovice. Pred samotným prednesom básne, ktorú sa žiaci mali naučiť naspamäť, sa zahrali didaktickú hru "Skladačka". Jednotlivé slová z básne Marína od Andreja Sládkoviča mali žiaci správne poskladať do veršov.

"Rozpixelovaný" obrázok

Pri tejto metóde využívame digitálne technológie a žiacku predstavivosť súčasne. Na internete nájdeme zaujímavý obrázok s výraznými prvkami. Upravíme ho napríklad do štyroch rozličných podôb tzv. pixelizáciou - to značí, rozostríme ho a postupne ostrosť zvyšujeme, až pri štvrtom obrázku je všetko veľmi dobre viditeľné. Odporúčame pracovať v skupinách, čím sa výborne uplatnia hravosť a súťaživosť žiakom vlastné. Musíme si ale uvedomiť, že dôležitú úlohu nebude mať čas, ale argumentácia a spolupráca v rámci každej skupiny. Úlohou každej skupiny bude počas určitého časového úseku prísť na to, čo zobrazuje „rozpixelovaný“ obrázok. Dôraz kladieme nielen na pomenovanie, ale najmä na odôvodňovanie, teda žiaci nemôžu využívať úsečné odpovede, ale konkrétne argumenty aj s ich vysvetlením. Je to veľmi dobrá metóda na rozvíjanie ďalších zručností a kompetencií u žiakov.

Využitie predmetov dennej spotreby

Požiadame žiakov, aby napísali čo najviac možností, ako sa dá vec, predmet bežnej dennej spotreby využiť inak (napríklad: niť, ihla, kameň, ponožka, CD a podobne). Pri vyhodnocovaní môžeme brať do úvahy jednak kvantitatívnu stránku - počet nápadov, jednak kvalitatívnu stránku - reálnosť použitia nápadu v bežnom živote. Iný variant predchádzajúcej metódy spočíva v tom, že učiteľ nastolí žiakom situáciu z reálneho života: predmet, ktorý je potrebný na zabezpečenie nejakého konkrétneho procesu, nemáme poruke, ale proces je nutné zabezpečiť, čo by navrhovali použiť. Napríklad: Nemáš gumičku na vlasy, ale potrebuješ vlasy zopnúť. Čím to vieš urobiť a ako ju nahradiť? Ideš na bicykli a dostaneš defekt. Nemáš poruke náhradné diely, si ďaleko od ľudí a potrebuješ sa dostať na nejaké miesto. Požiadame žiakov, aby popremýšľali nad zadaním a s použitím argumentov navrhovali možné alternatívy. Oceníme originálnosť alebo reálnosť nápadov.

Brainwriting

Brainwriting umožňuje každému vyjadriť svoj nápad. Nápady sa nehovoria nahlas, všetci sú ticho a svoje nápady si zapisujú. Pri tejto metóde 6 žiakov (môžu byť v skupinách) napíše v priebehu 5 minút na svoj papier 3 nápady. Je to variant brainstormingu.

Asociačné reťazce

Budete potrebovať tabuľu, na ktorú dobre vidí každý žiak. Pravidlá sú jednoduché. Vo fáze hľadania sa nerozpráva. Učiteľ napíše na tabuľu nejaký pojem, o ktorom sa žiaci budú učiť. Za určité časové obdobie žiaci chodia ku tabuli a zapisujú všetko, čo im v súvislosti s pojmom napadne. Stačí, keď na tabuľu jeden žiak zapíše len 1 nápad.

Pexeso

Princíp detskej hry, pri ktorej sa hľadajú páry. Jeden druh kartičiek (červené) obsahuje istý druh informácie, napr. termíny, osobnosti. Druhý druh kartičiek (modré) skrývajú definície, diela, konkrétne texty. Kartičky sa rozdajú tak, aby nebolo vidno ich obsah. Začína žiak s modrou kartičkou, ktorá obsahuje text, prečíta ho viackrát za sebou, aby si ho trieda uvedomila. On sám predpokladá, ktorý pojem sa hľadá. Vyzýva vlastníkov červených kartičiek, aby sa prihlásil ten, ktorý má zodpovedajúci termín.

Kolovanie papiera

Kolovaním jedného papiera a pera v skupine žiakov dáme možnosť všetkým napísať svoj nápad k téme. Žiaci vidia, čo bolo napísané pred nimi, a tak môžu komentovať a dopĺňať myšlienky svojich spolužiakov. Táto metóda je vhodná pre starších žiakov.

Sokratovský rozhovor

Sokratovský rozhovor je druh rozhovoru, pri ktorom učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať, presviedčať ale aj ustupovať. Žiaci sa učia diskutovať, polemizovať, ale aj navzájom sa počúvať. Sokratova metóda učenia je známa aj ako „Delfská metóda“. Touto metódou mohol Sokrates pomôcť nájsť odpoveď počas debaty. Sokrates sa najprv pýtal a potom sa doslova hádal s partnerom, až pokým ten nezavrhol starú odpoveď a spolu nesformulovali novú odpoveď na otázku. Najlepšou časťou tejto stratégie je to, že sa Sokrates zriekne všetkých vedomostí, ktoré mal o konkrétnom subjekte. Toto dáva človeku šancu skutočne porozmýšľať o odpovedi. Sokratova irónia núti skúmať vždy a znova, pobáda na ceste za hľadaním pravdy, kde je dôležité, aby kontrast vynikol a spravil protivníka nevedomým. Sokrates sa ponižuje a sám sa prezentuje ako nevedomý. V túžbe po poznaní sa neobracia do seba, ale komparuje svoje myšlienky s inými. Irónia sa stáva motívom, zušľachťuje a trestá. Sokratova irónia podnecuje ku kritickému tvorivému mysleniu. Núti hľadať chyby v samom sebe. Pre Sokrata sa stáva irónia dôležitým nástrojom, nepožíva ju na zosmiešnenie a potupenie, ale ako motivačnú a hnaciu silu za pravdou.

Typy sokratovských otázok:

• Vyjasňujúce otázky: Čo máte na mysli pod X? Čo považujete za podstatu svojho tvrdenia? Ako X súvisí s Y?
• Otázky na pôvod problému: Čo vás viedlo k tejto otázke? Dokážete problém rozdeliť na časti?
• Otázky overujúce predpoklady: O čom vieme, že určite platí? Ako si platnosť predpokladu overíme?
• Otázky vzťahujúce sa na kvalitu uvažovania a vyhodnocovania podkladov: Viete uviesť príklad? Máme dosť dôvodov si to myslieť? Ktoré údaje a zistenia hovoria v náš prospech/neprospiech?
• Otázky overujúce dôvody pochybností: Odkiaľ sa vzalo toto tvrdenie?
• Otázky na overovanie dôsledkov záverov: Čo vyplýva z našich záverov? Ak to platí, čo iné ešte bude platiť? Aký bude výsledný efekt?
• Otázky na názory a perspektívy: Čo tak sa na to pozrieť z inej strany? Aké protiargumenty môžu mať oponenti?

Príklady inovatívnych aktivít vo výučbe slovenského jazyka

• Po prečítaní úryvku z učebnice literatúry sa žiaci venovali rozboru literárneho diela. Jednu z hlavných postáv - starého otca charakterizovali netradičným spôsobom - formou mandaly. Vkladali do nej svoje myšlienky, postrehy a skladali tak spoločne obraz, ktorý si o postave vytvorili.
• Žiaci sa učili rozlišovať nespisovné slová v materinskom jazyku. Pomocou interaktívnej tabule žiaci analyzovali a opravovali chyby v kontrolnom diktáte.
• Žiaci sa učili pracovať so slovenskými slovníkmi, najmä Slovníkom cudzích slov.
• Formou zážitkového učenia si žiaci upevňovali vedomosti o podstatných menách.
• Žiaci využili nové pomôcky - bábky, maňušky a zdramatizovali známe rozprávky.
• Úlohou žiakov na predchádzajúcej hodine bolo vytvoriť vlastnú bájku s dodržaním všetkých jej znakov. Následne sa žiaci rozdelili do skupín a nacvičili si dramatizáciu vybranej bájky. Prezlečení do zvieracích kostýmov zahrali svoju scénku pred ostatnými spolužiakmi. Tí sa snažili správne vyjadriť poučenie, ktoré z nej vyplýva.
• Žiaci si upevňovali svoje vedomosti o predložkách a väzbe s pádom pomocou zážitkovej hry "Bodky na čele". Každému bola na čelo nalepená farebná bodka, na ktorej bola napísaná nejaká predložková väzba s pádom. Na oranžových bodkách sa predložky viazali s genitívom, na zelených s datívom... Úlohou žiakov bolo zoradiť sa do skupín podľa farieb - bez slov, len pomocou neverbálnej komunikácie a vzájomnej pomoci. Po zoradení museli zistiť, prečo sú v skupine spolu (rovnaký pád).
• Žiaci si opakovali vedomosti o osobných zámenách pomocou pracovného listu, v ktorom rozdeľovali zámená na základné a privlastňovacie, precvičovali si ich skloňovanie. Úlohy riešili zároveň aj na interaktívnej tabuli. V druhej časti hodiny robili brainstorming na tému "dobrodružstvo" - zapisovali všetky myšlienky, ktoré ich v súvislosti s témou napadli. Zapísané slová následne využili pri tvorivom písaní - písali list priateľovi o prežitom dobrodružstve. Pozornosť venovali najmä osobným zámenám v listoch (píšu sa s veľkým písmenom).
• Žiaci si osvojovali nové vedomosti prostredníctvom interaktívnej prezentácie. Mali možnosť oboznámiť sa s tvorbou Ľuboša Zemana, vypočuť si piesne, ktoré napísal. Evergreen V dolinách si vypočuli v 2 verziách - od Karola Duchoňa z 80.-tych rokov i modernú od skupiny Desmod. Následne do prezentácie dopisovali správne odpovede, priraďovali pojmy, určovali rým či umelecké básnické prostriedky, opakovali si teóriu poézie.
• Žiaci opravovali a analyzovali chyby v kontrolnom diktáte pomocou interaktívnej tabule. Dopĺňali y/ý, i/í a odôvodňovali pravopis.
• Úlohou žiakov bolo pripraviť si rozhovor s ľubovoľnou známou osobnosťou. Pracovali vo dvojiciach - jeden bol v úlohe reportéra, druhý predstavoval známu osobnosť.
• Žiaci si overovali svoje vedomosti z 5. ročníka formou testov. Okrem tých klasických (z učebnice) si vyskúšali aj testy na interaktívnej tabuli - cvičenia typu hot potatoes.

Ďalšie dôležité aspekty

Zdravotná starostlivosť

Pravidelné lekárske prehliadky sú dôležité pre odhalenie a liečbu zdravotných problémov, ktoré môžu ovplyvňovať vývin reči. Detská otorinolaryngológia (Jakubíková, Klačanský, Mašura) a pediatrická psychológia sú dôležité pre komplexnú starostlivosť o dieťa.

Vzdelávanie

Mentálne retardované deti majú právo na vzdelávanie, ktoré zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Obsah vzdelávania (curriculum) tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.

tags: #inovativne #formy #vo #vyucovani #slovenskeho #jazyka