Hudobná terminológia predstavuje súbor názvoslovia, ktoré sa používalo pôvodne v európskej hudbe, no neskôr preniklo do celého sveta. Je aplikovateľná na väčšinu hudobnej produkcie, či už etnickú alebo umelú. Tento systém pochádza primárne z latinčiny, ktorá bola dlho spojujúcim jazykom Európy. V období renesancie sa však čoraz používanejšou rečou stala taliančina, keďže Taliansko bolo v tomto období centrom vývoja európskej hudby.
Základom pre pochopenie hudobného textu je znalosť ustálených výrazov. Napríklad adagio (z taliančiny, skratky adgo, adgtto) znamená pomalé, voľné tempo, alebo môže označovať pomalú časť v sonátovom cykle. Ďalšie výrazy zahŕňajú:
- Attacamente - útočne;
- Feroce - ohnivo;
- Eccitante - vzrušene;
- Espressivo (espr.) - výrazne;
- Ad libitum (ad lib.) - ľubovoľne, podľa uváženia.
Systém zápisu a dynamiky
Zápis hudby zahŕňa nielen notovú osnovu, ale aj dynamické značky, ktoré určujú silu a charakter skladby. Notová osnova je päťlinkový priestor, do ktorého sa zapisujú noty a pomlčky. Dôležitou súčasťou sú aj kľúče, ktoré určujú hodnotu tónu. V rámci dynamiky rozlišujeme napríklad decrescendo (alebo dim. - diminuendo), čo znamená zosilňovanie alebo zoslabovanie zvuku.
Dynamika: Všetko, čo potrebujete vedieť za 7 minút (a tiež ako klavír dostal svoje meno)
Hudobné nástroje a ich klasifikácia
Nástroje sa delia podľa spôsobu vzniku zvuku. Aerofóny (vzduchozvučné nástroje) sú dychové nástroje, kde tón vzniká kmitaním vzduchového stĺpca v nástrojovej trubici. Na druhej strane stoja bicí nástroj, na ktorý sa hrá údermi, trasením, škriabaním alebo trením. Medzi ďalšie odborné pojmy patrí ornament (skrášľujúci doplnok skladby) či ouvertúra (predohra k opere alebo baletu).
| Termín | Význam |
|---|---|
| Soprán | Najvyššie ženské hlasové rozpätie |
| Barytón | Mužský stredný hlas medzi tenorom a basom |
| Tempo | Časové trvanie a rýchlosť skladby |
| Fermáta | Značka predĺženia tónu |
Význam dialógu s tradíciou
V modernej hudobnej vede, akú reprezentoval napríklad Donald Mitchell, sa kladie dôraz na to, že hudba musí mať nielen budúcnosť, ale aj minulosť. Tento prístup je blízky skladateľom ako Vladimír Godár, ktorý vo svojej tvorbe často vedie dialóg s tradíciou a starými majstrami. Dôležité je vnímať hudobnú metódu nie ako matematickú konštrukciu, ale ako nástroj, ktorý v rukách génia slúži hudobnej imaginácii.