Zakázané hry a ich vplyv na slobodu

Obdobie neslobody sa vždy začína cenzúrou - zákazom myšlienok tých, ktorí nesúhlasia s režimom. V socialistickom Československu, ale aj vo svete bolo odpoveďou vydávanie samizdatovej literatúry, ktorá si aj napriek nevôli režimu nakoniec našla cestu k svojim čitateľom.

Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája, sme si pre vás spoločne s kníhkupectvom Martinus pripravili v ich predajniach na celom Slovensku špeciálny stolík s kedysi zakázanými a cenzurovanými knihami od našich aj zahraničných autorov, ktoré určite majú čo ponúknuť aj dnešnému čitateľovi a dokazujú, že sloboda nebola a ani v dnešnej dobe nie je samozrejmosť.

Okrem nich v predajniach nájdete aj špeciálne tlačené vydanie nášho magazínu, ktoré je bezplatne dostupné aj vo všetkých O2 Predajniach. Všetky knižky nájdete aj v špeciálnej kolekcii na webe kníhkupectva.

Na Sóde sme pre vás zhrnuli príbehy 9 spisovateľov a ich kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval.

Príbehy zakázaných autorov a ich diel

Dominik Tatarka - Sám proti noci

Dominik Tatarka medzi inými spisovateľmi vyčnieva hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že bol koncom II. svetovej vojny aktívny v SNP, angažoval sa aj pri snahách o demokratizáciu režimu v roku 1968, a ako jeden z mála Slovákov sa podpísal aj pod Chartu 77. Za svoje aktivity bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a tiež odstránený z učebníc.

Zaujímavý je aj osud jeho knihy Sám proti noci. Ide o autobiografické poznámky a texty autora z rokov 1972 až 1976, ktoré pôvodne vôbec nechcel vydať. Napriek jeho odmietaniu tak v roku 1984 urobil pedagóg Ján Mlynárik v Mníchove.

Tatarka v knihe popisuje, ako sa počas normalizácie cítil - opustený, v hmotnej núdzi, sledovaný tajnou políciou a bez možnosti verejne tvoriť. Hovorí o nenávisti voči režimu a jeho metódam, ale aj láske k matke či vlasti. V poslednej časti knihy vyjadril svoj odpor proti sovietskej okupácii veľmi expresívne, čo sa dovtedy v jeho tvorbe neobjavovalo. Kniha predstavuje pohľad človeka, ktorý pre svoje presvedčenie trpí, no odmieta sa podvoliť a dokazuje, že niektoré veci človeku nemožno vziať žiadnym nátlakom.

Ladislav Mňačko - Ako chutí moc

Mňačkov životný príbeh pripomína scenár akčného filmu. Počas vojny bol väznený v koncentračnom tábore, z ktorého utiekol a neskôr bojoval po boku partizánov. V 50. rokoch patril k presvedčeným komunistom a jedným z najuznávanejších novinárov s prezývkou „zúrivý reportér“. V tom čase si dokonca dovolil zmlátiť agenta ŠTB, ktorý ho sledoval. Časom sa však z neho stal zanietený odporca režimu. Dvakrát za sebou mu vzali československé občianstvo, vylúčili ho z učebníc a jeho knihy zakázali.

Počas svojho života napísal niekoľko výnimočných románov. Jedným z nich je aj Ako chutí moc. Prostredníctvom spomienok fotografa Franka v ňom rozpráva príbeh neukojiteľnej túžbe po moci, ktorá najlepšie chutí v totalitných režimoch. Mňačko tu popisuje premenu kamaráta z detstva na komunistického funkcionára a morálneho kripla zničeného mocou.

Ivan Kadlečík - Z rečí v nížinách - Tváre a oslovenia - Epištoly

Prvá časť súborného diela Ivana Kadlečíka pozostáva z troch častí Z rečí v nížinách - Tváre a oslovenia - Epištoly, ktoré mohli vyjsť iba v samizdatovej edícii Petlice. Oficiálne uzreli svetlo sveta až v 90. rokoch. Autor bol novinárom, literárnym kritikom a recenzentom až do začiatku normalizácie, keď sa stal nežiadúcou osobou.

Vo svojich publikáciách si dovolil vyjadriť politický postoj, za čo bol prepustený z práce, vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov, pričom nemohol oficiálne publikovať. Jeho diela nemali za cieľ šokovať alebo pobúriť. S komunistickým režimom a jeho obmedzeniami sa vyrovnával po svojom - vo forme denníkových záznamov, malých esejí, fejtónov, úvah a listov, v čom tkvie hĺbka jeho textov.

Václav Havel - Hry

Václav Havel bol dramatik, bohém, disident, vedúci predstaviteľ Nežnej revolúcie a napokon aj prvý nekomunistický československý prezident po 40. rokoch. Keďže tvrdo kritizoval režim, mal zakázanú činnosť a nesmel vykonávať svoje povolanie. Napriek tomu nepoľavil.

V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi a o dva roky neskôr publikoval Chartu 77. Niekoľkokrát bol za celoživotný postoj k ľudským právam a slobode nominovaný na Nobelovu cenu mieru.

Dielo Hry predstavujú súbor jeho dramatických hier, ktoré s nadhľadom popisovali rôzne formy nefunkčnej spoločnosti, ktoré sú dodnes aktuálne. Kritizuje v nich prebujnelú byrokraciu (Zahradní slavnost), ľudí bez vlastného názoru, čo sa nechávajú niesť prúdom (Vernisáž) alebo slabosti a význam demokracie (Spiklenci). V hre Motýl na anténě si zase brilantne podal intelektuálov.

Martin M. Šimečka - Džin

Martin M. Šimečka vyrastal v rodine významného disidenta, v dôsledku čoho nemohol študovať na vysokej škole a vychodil len učňovku. Živil sa ako plavčík, ošetrovateľ, predavač či kurič. Napriek tomu začal už začiatkom 80. rokov publikovať svoje práce v samizdatových časopisoch ako Kontakt alebo Fragment-K.

Džin je súbor troch noviel, ktoré oficiálne vyšli až v roku 1991, keďže Šimečka patril medzi zakázaných autorov. Všetky tri novely sú veľmi osobné autobiografické diela o jeho vlastnom dospievaní. Autor na jednej strane popisuje svoje vnútorné pocity z behu, prežívania prvej lásky či nutnosti pracovať namiesto vytúženého štúdia.

Okrem toho má však každá novela aj hlbší rozmer. Šimečka opisuje rezignovanú spoločnosť bez perspektívy, v ktorej prevláda strach a nuda. Kniha Džin je teda autentickým výkrikom bezmocného mladého človeka túžiaceho po zmene, ktorá nikdy nepríde. Viac pozornosti ako u nás získala v zahraničí. Bola preložená do niekoľkých jazykov a v roku 1994 získala literárnu cenu Los Angeles Times.

Milan Kundera - Žert

Milan Kundera je príkladom umelca, ktorý pôvodne myšlienkam komunizmu veril. Z KSČ ho však „pre protistranícku činnosť“ vylúčili hneď dvakrát. Kundera sa angažoval v reformnom hnutí a po vylúčení zo strany v disente. V roku 1975 emigroval do Francúzka, kde žije dodnes.

Jeho exilová tvorba bola, samozrejme, zakázaná, rovnako ako aj predchádzajúce diela kritizujúce komunistický režim. K tým patrí aj sfilmovaný román s názvom Žert. Ten je príbehom zapáleného študenta Ludvíka, ktorý sa snaží okúzliť spolužiačku Markétu. Zo žartu jej napíše, že „optimizmus je ópium ľudstva“, čo mu úplne zničí život.

Román veľmi dobre opisuje 50. roky minulého storočia, keď sa množstvo mladých ľudí predháňalo v snahe „budovať lepšie zajtrajšky“ a aj obyčajný žart mohol byť považovaný za urážku režimu.

Miloslav Švandrlík - Černí baroni

Miroslav Švandrlík sa stal spisovateľom náhodou. Najskôr v Prahe študoval herectvo, neskôr réžiu, no štúdium nedokončil. Písať začal po 26 mesiacoch strávených na vojne medzi vojenskými brancami tzv. „pétépákmi“. Na základe osobných skúseností a absurdných príhod z vojenského prostredia v roku 1969 vydal knižku Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky. Odmenou mu bol na určitý čas zákaz publikovania. Jeho jediným živobytím sa tak počas celých 70. rokov stalo prispievanie do humoristického časopisu Dikobraz.

Doplnené vydanie jeho diela sa vďaka samizdatu a strojovým prepisom šírilo až do roku 1990, keď mohlo byť oficiálne vydané. Černí baroni dokážu aj dnes vyčarovať úsmev na tvári. Napriek tomu, že realita zďaleka nebola taká zábavná, ako ju popisuje Švandrlík, jeho humor a spôsob rozprávania dokázali z knihy urobiť obľúbenú klasiku.

Eva Kantůrková - Přítelkyně z domu smutku

Eva Kantůrková začala písať po skončení vysokej školy. Po tom, ako sa angažovala v období tzv. Pražskej jari, vystúpila z KSČ a ocitla sa na zozname zakázaných autorov. Publikovať teda mohla len v samizdate a exilových nakladateľstvách. Aktívna bola v disente a stala aj signatárkou Charty 77. Za svoje aktivity skončila na takmer rok vo väzení - za podvracanie republiky. Na základe tejto skúsenosti vznikol aj jej najznámejší román Přítelkyně z domu smutku.

Príbeh s autobiografickým podtónom hovorí o živote v prostredí väznice Ruzyně z pohľadu Evy, ktorá sa tam ocitla z politických dôvodov. Autorka výborne popisuje charaktery rôznych väzenkýň, s ktorými sa stretla. Kniha je osobne podaný pohľad na väzenské prostredie za totality.

Podstatou nie je trest samotný, ale medziľudské vzťahy v cele. Kantůrková hovorí o zdieľaní priestoru, času a pocitov s ľuďmi, ktorých si hlavná hrdinka nevybrala, no v záujme prežitia ich rešpektuje a naučí sa s nimi vychádzať.

George Orwell - Zvieracia farma

Medzi zakázané knihy patrili aj diela zahraničných autorov. Jedným z nich bol aj George Orwell, ktorý v knižke Zvieracia farma už v roku 1944 odhalil slabiny každého totalitného systému. Útla knižka hovoriaca o úspešnej vzbure zvierat proti majiteľovi farmy bola v Sovietskom zväze zakázaná, no problémy s jej publikovaním mal autor aj na západe. Vydavateľstvá ju nechceli vydať, keďže sa obávali reakcie ZSSR. Pôvodne teda vychádzala len v exilových nakladateľstvách.

Na príbehu zvierat dokázal Orwell dokonale opísať nezamýšľané dôsledky revolúcie, postupnú stratu ideálov a prechod k totalite. V jednotlivých zvieratách stvárnil ľudské povahové rysy a na 100 stranách sa mu podarilo jasne ukázať, čo sa stane, keď sa ku korytu dostanú svine.

Zvieracia farma je stále aktuálnou knihou, ktorá dokáže reflektovať aj súčasnosť. Pocit, že „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“ totiž dobre poznajú ľudia aj dnes.

Zaujala vás niektorá z vyššie uvedených kníh, ktoré dokazujú, že sloboda nie je samozrejmosť? V kníhkupectvách Martinus na celom Slovensku ich v týždni od 3. do 10. mája nájdete na špeciálnom stolíku spolu s množstvom ďalších silných kníh, ktoré režim v minulosti nepovoľoval. Všetky sú k dispozícii aj v špeciálnej kolekcii na webe kníhkupectva.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách.

Hry o život a ich regulácia

Hry o život, či už ide o videohry, hazardné hry alebo iné formy súťaže, fascinujú ľudstvo od staroveku. Ponúkajú vzrušenie, výzvy a možnosť úniku z reality. Avšak, niektoré hry a herné praktiky môžu byť zakázané z rôznych dôvodov, vrátane násilia, nevhodného obsahu, závislosti a negatívnych psychologických dopadov. Tento článok sa zameriava na dôvody zákazu hier a na psychologické potreby, ktoré hry uspokojujú.

Spoločenské hry predstavujú obľúbenú zábavu a aj preto sa stali námetom viacerých filmov. Najväčšie dobrodružstvo začína väčšinou až vo chvíli, kedy sa hra vymkne spod kontroly jej hráčov a začne ich ovládať. Množstvo hororov či dobrodružných filmov spracúva práve myšlienku spoločenských hier, ktoré získajú moc nad svojimi hráčmi a musia prekonávať rôzne prekážky, aby zachránili svoj život alebo život svojich priateľov. Vďaka tomu sa ich život obracia naruby.

V roku 1995 do filmového sveta vstúpila snímka Jumanji, ktorá priniesla príbeh o Alenovi, ktorý bol v škole terčom šikany. Keď Alen objavil tajomnú hru Jumanji, kvôli ktorej na dlhé roky zmizol spolu s kamarátkou Sárou. Jumanji: Vitajte v džungli (2017) je pokračovaním dobrodružných príbehov a hry o záchranu vlastného života. Pre milovníkov napínavých príbehov sa do kín vracia tretie pokračovanie s podtitulom Ďalší level. Vracajú sa aj obľúbený herci, ktorých postavy budú musieť vo svete Jumanji čeliť nie iba džungli, ale aj púšti či zasneženým pohoriam. Jumanji: Další level prichádza do kín už 12.

Keď Denny zostane po hašterení so starším bratom Walterom zamknutý v tajomnej pivnici, objavuje spoločenskú hru, ktorá rozpúta nebezpečné dobrodružstvo. Denny zisťuje, že nie je niečo v poriadku už po prvom ťahu, kedy sa figúrka pohybuje sama po hernom poli a keď sa dostáva na políčko s meteorickým rojom, ich dom je zasiahnutý ozajstným rojom. Ak sa chcú z vesmíru dostať, musia hru čo najskôr ukončiť. V úlohe ich staršej sestry sa predstavila herečka Kristen Stewart.

Escape Room alebo úniková hra predstavuje obľúbenú spoločenskú zábavu. Ak však hra začne byť skutočná, môže rozpútať ozajstné peklo. Šestica ľudí dostane pozvánku do únikovej hry, z ktorej ako po spustení zistia, je dostať náročnejšie, než si mysleli.

Skupine priateľov sa do rúk dostane spoločenská hra Mamba, ktorá sľubuje víťazovi splniť čokoľvek. S vidinou výhry sa do jej hry bezhlavo púšťajú a postupne zisťujú, že s ňou nikdy nemali začínať. Pri niektorých políčkach musia totiž ťahať kartu svojho osudu, ktorá rozhodne či prehrajú.

Laura dostáva k narodeninám stolnú hru Manatu. Keď ju s rodinou začne hrať, poruší základné pravidlo, ktoré zakazuje jej hráčom klamať. Na ďalšie ráno čaká celú rodinu krutý trest. Nemôžu opustiť svoj dom, kým hru nedohrajú. Napriek tomu, že vedia akú má hra obrovskú moc, klamú.

Pri niektorých hrách je hneď jasné, že by sa s nimi nemalo zahrávať. Jednou z nich je Quija tabuľka, pomocou ktorej sa dá komunikovať s duchmi. Tomuto musela čeliť aj hlavná hrdinka filmu, ktorá sa rozhodla porušiť základné pravidlo hry a hovoriť s mŕtvym osamote.

Podobne ako hlavná hrdinka filmu Witchboard, aj v tomto prípade sa Debbie (Olivia Cooke) presvedčila o tom, že nikdy strašidelnú hru Quija nemala začínať hrať sama. Stála ju dokonca život. Dostávajú sa k hre Quija, ktorou sa chcú opýtať samotnej Debbie, čo bolo dôvodom jej úmrtia. Keď však zistia, že hracia doska naozaj funguje, zostávajú v šoku.

Animovaný seriál nakrútený podľa rovnomennej RPG (Role Playing Game / Hra na hrdinov) si získal množstvo fanúšikov. Hra Dungeons & Dragons patrí medzi najobľúbenejšie stolné spoločenské hry, od roku 2006 je dokonca najhranejšou a najpredávanejšou hrou na svete, počet jej hráčov sa odhaduje na 20 miliónov.

Dungeon Master je rozprávač aj rozhodca v jednej osobe.

Na základe sťažnosti švédskeho združenia spotrebiteľov spustila sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vedená švédskou agentúrou na ochranu spotrebiteľa a nórskym orgánom na ochranu spotrebiteľa pod koordináciou Komisie koordinačnú činnosť, v rámci ktorej bola spoločnosť Star Stable Entertainment AB požiadaná o poskytnutie informácií o obchodných praktikách, s ktorými sa môžu stretnúť deti pri hre Star Stable Online, ktorú daná spoločnosť prevádzkuje.

V posúdení odpovede poskytnutej spoločnosťou identifikovala sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa niekoľko praktík, ktoré porušujú právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a ktoré by mohli byť obzvlášť škodlivé pre deti, ako napríklad:

• priame nabádanie detí v reklamách, naliehanie na ne, aby si kúpili virtuálnu hernú menu alebo virtuálne herné predmety alebo aby presvedčili dospelých, nech im ich kúpia;
• používanie techník nátlaku, ako je „časovo obmedzený nákup“, na neprimerané ovplyvňovanie detí, aby si kúpili virtuálnu hernú menu alebo virtuálny herný obsah;
• nedostatok jasných a transparentných informácií prispôsobených deťom, pokiaľ ide o kúpu a používanie virtuálnej hernej meny, čo vedie spotrebiteľov k tomu, aby míňali viac, ako majú v úmysle;
• spoločnosť nezabezpečila, aby influenceri, ktorí propagujú svoje výrobky, jasne označovali komerčný obsah a neprimerane neovplyvňovali deti svojimi marketingovými technikami.

Spoločnosti Star Stable Entertainment AB bol teraz poskytnutý čas, aby písomne odpovedala na otázky vytýčené v spoločnej pozícii siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa a aby navrhla záväzky na nápravu uvedených problémov. Týmto krokom sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa zdôrazňuje potrebu prispôsobiť videohry a ich obchodné praktiky deťom a nezneužívať ich zraniteľnosť.

Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vedená holandským orgánom pre spotrebiteľov a trhy a nórskym orgánom na ochranu spotrebiteľa, ktorú koordinuje Európska komisia, prijala kľúčové zásady na podporu transparentnosti a spravodlivosti pri používaní virtuálnych mien v odvetví online hier. V kľúčových zásadách sa uvádzajú minimálne požiadavky a ilustrujú sa najlepšie postupy nákupu a používania virtuálnych mien vrátane:

• jasných a transparentných cien a predzmluvných informácií;
• zabránenia praktikám, ktoré umožňujú skrývať náklady na digitálny herný obsah a služby, ako aj praktikám, ktoré nútia spotrebiteľov nakupovať virtuálnu menu;
• dodržiavania práva spotrebiteľov na odstúpenie od zmluvy;
• rešpektovania zraniteľností spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o deti.

Kľúčové zásady sú navrhnuté tak, aby pomohli odvetviu online hier prispôsobiť svoje postupy a kódexy správania, lepšie chrániť spotrebiteľov a vytvoriť bezpečnejšie a transparentnejšie zážitky pre hráčov. Kľúčové zásady sa zameriavajú aj na obavy, ktoré vyjadrila Európska organizácia spotrebiteľov.

Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa a Európska komisia vyzývajú odvetvie online hier, aby predložilo konkrétne opatrenia na dosiahnutie súladu s kľúčovými zásadami a na zabezpečenie vykonávania týchto kľúčových zásad. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa bude monitorovať pokrok a v prípade pokračovania škodlivých praktík môže zvážiť opatrenia na presadzovanie práva.

Po spustení tohto nového obchodného modelu a po upozornení od Európskej organizácie spotrebiteľov a jej členských združení[1] vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „orgány na ochranu spotrebiteľa“) pod koordináciou Európskej komisie a pod vedením francúzskeho Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, spotrebiteľské záležitosti a predchádzanie podvodom zaslali spoločnosti Meta list týkajúci sa možných nekalých praktík a používania nespravodlivých podmienok poskytovania služieb, keď spotrebiteľom predstavili hlavné charakteristiky tohto výberu modelu „platba alebo súhlas“. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa sa zameriava najmä na obavy, či spoločnosť Meta vopred poskytla spotrebiteľom pravdivé, jasné a dostatočné informácie, ktoré im umožnili posúdiť, aké dôsledky by ich rozhodnutie buď zaplatiť, alebo prijať spracúvanie ich osobných údajov na obchodné účely malo na ich práva ako spotrebiteľov.

V roku 2021 spoločnosť Google vstúpila do dialógu so sieťou spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorú koordinuje Európska komisia a ktorú vedie holandský Úrad pre spotrebiteľov a trhy a belgické Generálne riaditeľstvo pre hospodársku inšpekciu. o cenách či zľavách);

Google Play Store a Google Store:

• poskytne spotrebiteľom informácie o spoločnosti (obchodný názov, sídlo, IČO a IČ DPH) v rámci Google Store, ako aj priame a účinné komunikačné prostriedky na kontaktovanie spoločnosti (napr.

Google uplatňuje technické obmedzenia na používanie aplikácií, ktoré by boli inak dostupné v krajine, v ktorej sa používateľ dočasne nachádza. Ako odôvodnenie spoločnosť Google uviedla, že keď používatelia z jedného členského štátu navštívia iný členský štát, môžu v rámci služby Play raz ročne zmeniť svoju krajinu pobytu, aby mali prísťup k miestnym aplikáciám a hrám krajiny, do ktorej cestujú. Okrem toho, že táto možnosť sa vyznačuje svojvoľnými limitmi (len raz ročne), takáto zmena by mala za následok, že zostatok účtu bude prepojený len s verziou Google Play pre krajinu, ktorá nie je aktuálna. To sa považuje za porušenie nariadenia o geografickom blokovaní.

Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa bude aktívne monitorovať plnenie týchto záväzkov. Vnútroštátne orgány budú monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov v prípadoch, keď pochybnosti pretrvajú. V plnej miere budú zavedené do konca 3. štvrťroka 2022. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa bude aktívne monitorovať plnenie týchto záväzkov od roku 2022.

Tlačová správa z 9. 4. 2019

Tlačová správa z 15. 2. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa požiadala poskytovateľov internetových platforiem Apple a Google, ako aj združenie vývojárov online hier ISFE, aby navrhli zreteľné označenie nákupov v rámci aplikácie pri online hrách a aby riešili otázky týkajúce sa zavádzajúcej reklamy, ktorá ponúka „bezplatné“ hry, napríklad:

• priame nabádanie detí, aby si kúpili nejaký produkt, keď je to zakázané;
• spôsob, akým môžu rodičia lepšie kontrolovať nechcené nákupy uskutočňované v bežných hrách.

V reakcii na rýchly nárast využívania lootboxov v online hrách zaslala Európska komisia v septembri 2022 list dvom najvýznamnejším organizáciám vývojárov a editorov v oblasti online hier, ktorými sú Európska federácia interaktívneho softvéru (ISFE) a Európska federácia tvorcov videohier (EGDF).

Komisia ich týmto listom vyzvala, aby svojim členom pripomenuli platné právne predpisy a zásady v oblasti ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o lootboxy alebo iné formy plateného náhodného obsahu, ktoré sú ponúkané za určitú cenu ako pri nákupoch v rámci aplikácií. Predaj lootboxov v hrách musí byť preto v súlade so všetkými informačnými povinnosťami podľa smernice o právach spotrebiteľov a smernice o nekalých obchodných praktikách, pokiaľ ide o cenu a hlavné vlastnosti výrobku. Poskytovatelia by navyše nemali propagovať hry ako „bezplatné, pokiaľ nie sú bezplatné v celom rozsahu. Hry napokon nesmú zahŕňať priame nabádanie detí, aby si kúpili platené doplnky, ako sú lootboxy.

Prečo hráme hry?

Autor Ben Reeves sa zaoberá otázkou, prečo hráme hry. Hranie hier je mocná schopnosť, ktorá nám umožňuje oslobodiť sa z otroctva svetskej reality. Hráme hry, pretože sa snažíme uniknúť z našich životov. Videohry sú príťažlivé, pretože uspokoja naše psychologické potreby.

Podľa Rigbyho, ľudské potreby môžeme zúžiť do troch základných kategórií: autonómia, kompetencia a súvislosť.

Autonómia

Autonómia znamená, že máme pocit kontroly nad svojím osudom. Videohry nám poskytujú možnosť robiť rozhodnutia a ovplyvňovať situáciu. V hrách môžeme byť sami sebou a robiť to, čo by sme v skutočnom živote nemohli.

Kompetencia

Kompetencia znamená, že máme pocit, že sme v niečom dobrí. V hrách rastieme a postupujeme v našich vedomostiach a úspechoch.

Súvislosť

Súvislosť znamená, že máme pocit, že niekam patríme a že prispievame do spoločnosti. Videohry nám umožňujú vzájomnú interakciu s ľuďmi, ktorí nie sú skutoční. Prostredníctvom hier si vytvárame priateľov a budujeme komunity.

Skúsenosti, ktoré získavame hraním hier, nás udržiavajú duševne zdravých. Hry sú idealizovaná forma práce. Podľa Przybylskiho, hry nám poskytujú väzbu, ktorú dostávame z reálneho sveta. V hrách máme rozmanitosť výberu, ktorú nám skutočný svet neposkytuje.

Hry nám umožňujú skúmať rôzne cesty a obchody. Historicky, hry ako šach a vojnové hry slúžili od stredoveku k učeniu vojnové stratégie pre šľachtica.

Negatívne dopady hier a dôvody zákazu

Napriek pozitívnym aspektom, niektoré hry môžu mať negatívne dopady na jednotlivcov a spoločnosť. Douglas A. Gentile sa zaoberá otázkou, aký majú vplyv videohry na deti. Mediálne násilie nie je jediná príčina agresívneho správania, ale môže byť významnou pomôckou.

Násilie a nevhodný obsah

Niektoré hry obsahujú extrémne násilie, sexuálne explicitný obsah alebo iné témy, ktoré sú považované za nevhodné alebo škodlivé. Napríklad, hra No Mercy od spoločnosti Zerat Games normalizovala znásilnenie a incest.

Závislosť

Videohry a hazardné hry môžu byť návykové. Závislosť od hier môže viesť k finančným problémom, sociálnej izolácii a zanedbávaniu tradičných každodenných úloh.

Nebezpečné myšlienky a ideológie

Niektoré hry propagujú rasistické, neonacistické alebo iné nenávistné ideológie. Tieto hry môžu byť zakázané z dôvodu šírenia nebezpečných myšlienok a podnecovania k nenávisti.

Psychologické manipulácie

Hry môžu byť navrhnuté tak, aby manipulovali s hráčmi a využívali ich psychologické potreby. Napríklad, online hazardné hry využívajú sofistikované algoritmy a personalizovanú reklamu na prilákanie a udržanie hráčov. Fenomén tzv. „skoro výhry“ môže byť obzvlášť silným motivátorom na pokračovanie v hre.

Hry s nebezpečnými výzvami

Hry ako Modrá veľryba, ktoré nabádajú hráčov k sebapoškodzovaniu a samovražde, sú mimoriadne nebezpečné a musia byť zakázané. Internetová poradňa IPčko.sk zaznamenala 50.000 kontaktov s mladými ľuďmi, ktorí sa na psychológov obracajú o pomoc v krízových situáciách.

Regulácia hazardných hier na Slovensku

Na Slovensku bol hazard legalizovaný v roku 1992 po páde komunistického režimu. Odvtedy sa výrazne rozvinul, pričom kasína, herne a stávkové kancelárie sa stali bežnou súčasťou miest a obcí. Aby sa minimalizovali negatívne dosahy hazardných hier, mnoho krajín zaviedlo prísne regulačné opatrenia. Na Slovensku existujú zákony, ktoré regulujú prevádzku kasín, herní a online hazardných hier. Tieto zákony zahŕňajú opatrenia na ochranu hráčov, ako sú limity na stávky, povinné prestávky a možnosti sebavylúčenia. Regulačné orgány zároveň monitorujú prevádzkovateľov hazardných hier, aby zabezpečili, že dodržiavajú zákony a poskytujú férové a transparentné hry.

BRATISLAVA - Bratislava určila dni v roku 2022, keď bude zakázané v meste prevádzkovať hazardné hry. Ide o 1. január, 6. január, Veľkonočnú sobotu, Veľkonočnú nedeľu, Veľkonočný pondelok, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 2. november, 17. november a 26. V pôvodnom návrhu VZN boli uvedené dni 1. máj, 8. máj a 5. júl. Mestský poslanec Rastislav Tešovič navrhol, aby boli nahradené dňami Veľkonočná sobota, Veľkonočná nedeľa a 17. november.

V Bratislave je od začiatku roka 2021 zakázané umiestnenie herní a kasín na území hlavného mesta. V budúcnosti, po vypršaní licencií, sa tak už nebudú môcť nachádzať v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách na obchod a služby, budovách na kultúru a verejnú zábavu či v bytových domoch. Zákaz sa týka nových žiadostí o umiestnenie herne či kasína.

Dá sa hazardom živiť?

Áno, ale je to veľmi komplikované a vyžaduje si to tvrdú prácu, časovú náročnosť a železnú disciplínu. Niektorí hráči poňali hazard pragmaticky a matematicky a preslávili sa tým vo svete.

Existujú dva spôsoby, ako sa to môže podariť: nájsť chybu v systéme alebo podvádzať. Teória hovorí, že kasíno má nárok nastaviť si pravidlá, aké chce. Ak však hráč nájde systém v rámci pravidiel, ktorým je schopný produkovať zisk, tak je to v poriadku.

Príbehy úspešných a neúspešných hazardných hráčov

Niko Tosa

V roku 2004 bol v londýnskom Ritz Casino zadržaný Niko Tosa a jeho dvaja spolupracovníci po tom, ako za niekoľko nocí navyhrávali 1,3 milióna libier na rulete. Používali teóriu „spádovej zóny,” ktorá hovorí, že každá ruleta sa časom opotrebuje a vytvoria sa na nej nerovnosti, ktoré môžu ovplyvniť dopad guličky.

Študenti z Las Vegas

V roku 1978 sa skupina študentov vybrala do Las Vegas a začali študovať ruletové stoly. Rozmery kolesa, rýchlosť guličky a rotácie kolesa. Po niekoľkých stovkách pokusov si uvedomili, že vedia odhadnúť, ak sú údaje správne, kam loptička dopadne, a to na sekciu piatich čísel. Touto metódou je 7x vyššia pravdepodobnosť trafiť správne číslo.

Huckleberry Seed

Po nechválne známom Black Friday v roku 2011 hráči, ktorí sa online pokrom aktívne živili, hľadali alternatívy. Medzi nimi aj Huckleberry Seed, ktorý začal študovať nastavenie automatov na virtuálny päťkartový poker. Po dlhom štúdiu zistil, že ak bude hrať ideálnym, tabuľkovo správnym spôsobom, mal by mať drobnú výhodu nad automatom - 0,65 %.

Dennis Nikrasch

Dennis Nikrasch bol veľmi šikovným zámočníkom z Chicaga, ktorý zistil, že vie pomocou magnetov a zámočníckych nástrojov „hacknúť” automaty a upraviť ich tak, aby vyplácali jackpot „na požiadanie.” Medzi rokmi 1976 a 1983 týmto spôsobom zarobil vyše 10 miliónov dolárov.

Stu Ungar

Stu Ungar - oplýval vysoko nadpriemernou inteligenciou a pamäťou, trikrát vyhral hlavný event WSOP, dominoval svojou agresívnou hrou a dobre načasovanými bluffmi. Umrel v roku 1998 ako 45-ročný, pravdepodobne na stav srdca v dôsledku dlhodobého užívania drog v moteli Oasis neďaleko Stripe v Las Vegas.

Archie Karas

Archie Karas - grécky gambler, ktorý zaznamenal najúspešnejší „run,” alebo hazardnú šnúru v histórii. Pricestoval do Vegas s 50 dolármi vo vrecku v decembri 1992, požičal si 10 000 a z nich za tri roky hazardovania spravil 40 miliónov dolárov. V roku 1995 prehral 11 miliónov na kockách a 19 miliónov v kartových hrách.

Terrance Watanabe

Terrance Watanabe - dedič Oriental Trading Company predal firmu, ktorú založil jeho otec, len aby sa stal najväčším „looserom” v histórii Vegas. Jeho straty údajne dosahujú až 204 miliónov.

Phil Ivey

Považovaný za jedného z najlepších pokrových hráčov v histórii, známy predovšetkým svojim absolútnym pokerface-om. Okrem neho oplýva neuveriteľným intelektom a matematickými schopnosťami. Jeho „domovské" kasína boli predovšetkým v Atlantic City, čo je „Las Vegas východného pobrežia". Vyhral dokopy postupne 22 miliónov dolárov, avšak dané peniaze po zdĺhavých súdnych procesoch s menovanými kasínami musel vrátiť.

Chris Moneymaker

Zapojil sa do online turnaja za 86 dolárov o vstupenku na hlavný turnaj, vyhral a napokon vyhral aj samotný turnaj spolu s odmenou 2,5 milióna dolárov. Tento priam rozprávkový počin spustil takzvaný „Moneymaker effect” a boom online pokru po celom svete.

Alternatívy k tradičnému hazardu

Športové stávky

Pri športových stávkach je dôležité sledovať samotné kurzy. Kurzová odchýlka nastáva, keď je kurz v jednej stávkovej kancelárii výrazne vyšší ako v ostatných kanceláriách. V tom prípade môžeme počítať s tým, že kurz je pre nás výhodný a môžeme byť dlhodobo ziskoví. V prípade, že nechceme riskovať, môžeme s nižším ziskom nájsť takzvanú arbitráž.

Osemnásťročný Coriolanus Snow čaká len na to, ako v nich zahviezdi. Tento rok bude mentorom jedného z vyvolených. Tvrdo drel, aby dokázal naplno využiť svoj šarm, vedomosti a zručnosti a doviesť svojho vyvoleného k víťazstvu. Lenže šťastena mu nepraje. Jeho vyvolenou je dievčina z chudobného dvanásteho obvodu, tej najväčšej spodiny v celom Paneme. V aréne to bude súboj na život a na smrť. Mimo arény sa v Coriolanovi však prebúdzajú city... a tak sa musí rozhodnúť, či bude dodržiavať pravidlá, aj keď mu jeho pud sebazáchovy radí niečo úplne iné. Dátum lokálnej premiéry: 16.

Niektoré hororové hry boli tak kontroverzné, že ich museli zakázať. Či už išlo o extrémne násilie, nevhodný obsah alebo šírenie nebezpečných myšlienok, tieto tituly narazili na tvrdý odpor zo strany regulačných orgánov aj verejnosti.

1. Hra od spoločnosti Enix, ktorá vyšla pre NEC PC-8801, sa odohrávala v „Maison Lolita“, kde boli neplnoleté dievčatá nútené hrať smrtiace hry. Hráči ich mali zachraňovať, no za úspech dostávali erotické kresby.
2. Táto point-and-click adventúra mala byť „najnásilnejšou hrou vôbec“. Hráči sa ocitli v meste plnom satanských rituálov, kanibalizmu a brutálnych vrážd. Hra využívala reálne videozáznamy a obsahovala extrémne násilie.
3. Hra propagovala neonacistickú ideológiu a hráči v nej bojovali proti židovským nepriateľom. Obsahovala rasistické texty a bola distribuovaná cez extrémistické weby.
4. Kontroverzný japonský titul, v ktorom hráči ovládali predátora útočiaceho na matku a jej dcéry. Mechaniky hry „odmeňovali“ hráčov za podrobovanie obetí.
5. Túto FPS hru vydala neonacistická skupina National Alliance. Hráči v nej strieľali na menšiny a na konci čelili izraelskému premiérovi.
6. Hra s bočným rolovaním kombinovala brutálne násilie s explicitným hentai obsahom. Hráči ovládali školáčku bojujúcu proti monštrám, pričom pri neúspechu nasledovali znepokojujúce scény.
7. V roku 1986 vyšla hra 177 pre NEC PC-8801, inšpirovaná japonským trestným zákonníkom. Hráč v nej ovláda muža prenasledujúceho ženu, pričom hra obsahuje znepokojujúce scény. Vyvolala silnú kritiku a nakoniec bola cenzurovaná.
8. Blue Whale Challenge sa objavila v roku 2016 ako internetová hra spojená so samovraždami. Úlohy postupne viedli hráčov k sebapoškodzovaniu a finálnou výzvou bola samovražda. Hoci niektorí tvrdia, že išlo o mediálny výmysel, panika viedla k zásahom vlád.
9. UACLABS. UAC Labs bol Doom II mod vytvorený Ericom Harrisom, jedným z páchateľov streľby v Columbine v Colorade. Obsahoval brutálne scény a strašidelnú atmosféru. Po tragédii sa stal dôkazom jeho násilných sklonov.

Niektoré hry prekročili hranice natoľko, že ich spoločnosti museli stiahnuť z trhu. Či už išlo o extrémne násilie, nevhodné témy alebo nenávistný obsah, tieto tituly vyvolali silné reakcie.

tags: #hry #o #zivot #boli #zakazane #v