Prehľad sociálnych systémov vybraných krajín EÚ

Európska komisia v spolupráci s inštitúciami členských krajín pripravila komplexný prehľad systémov sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ, EHP a Švajčiarsku. Tento prehľad je spracovaný vo forme brožúr s názvom "Vaše práva v jednotlivých krajinách", ktoré sú dostupné online v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Poskytujú podrobné informácie o sociálnych systémoch v každej krajine. Ak hľadáte konkrétnu inštitúciu sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, môžete využiť verejnú databázu inštitúcií.

Vznik a formovanie základov európskej sociálnej politiky boli významne ovplyvnené historickými udalosťami a kľúčovými osobnosťami. Konkrétne systémy sociálnej politiky v európskych krajinách boli formované pod vplyvom viacerých významných osobností, pričom Otto von Bismarck je považovaný za jedného z prvých reformátorov európskej sociálnej politiky.

Nemecký model sociálnej politiky

Otto von Bismarck (1815-1898), známy predovšetkým ako zjednotiteľ Nemeckej ríše v roku 1871, zohral kľúčovú úlohu pri formovaní sociálneho systému. Pred zjednotením bolo Nemecko rozdrobené na množstvo štátov a socialistických spolkov, ktoré poskytovali svojim členom politické, sociálne a ekonomické zázemie. Tieto spolky presadzovali revolučné riešenia pre postavenie robotníkov, čo bolo v kontraste so snahou o zjednotenie Nemecka.

Bismarck, ako kancelár, reagoval na túto situáciu tak, že postavil socialistické spolky mimo zákon na viac ako desať rokov (1878-1890). Súčasne ponúkol robotníkom alternatívu v podobe sociálnej reformy, ktorá zahŕňala zdravotné, úrazové a neskôr aj starobné a invalidné poistenie. Týmto krokom sa snažil získať podporu robotníkov a integrovať ich do novovznikajúceho nemeckého štátu.

Otto von Bismarck

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradný orgán EÚ, ktorý sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a iných záujmových skupín. EHSV vydáva stanoviská k otázkam týkajúcim sa EÚ pre Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament. Funguje ako most medzi rozhodovacími inštitúciami EÚ a občanmi Únie.

Čo robí EHSV?

EHSV poskytuje záujmovým skupinám možnosť oficiálne sa vyjadriť k legislatívnym návrhom EÚ. Má tri hlavné úlohy:

  • Zabezpečiť, aby sa politika a právne predpisy EÚ prispôsobili hospodárskym a sociálnym podmienkam prostredníctvom hľadania konsenzu pre spoločné dobro.
  • Propagovať participatívny charakter EÚ tým, že organizáciám zamestnancov a zamestnávateľov a iným záujmovým skupinám poskytne možnosť vyjadriť sa prostredníctvom dialógu.
  • Presadzovať hodnoty európskej integrácie a podporiť pokrok v participatívnej demokracii a úlohe organizácií občianskej spoločnosti.

Zloženie EHSV

Členovia EHSV zastupujú celú škálu organizácií občianskej spoločnosti z celej Európy, vrátane podnikov, odborových zväzov a iných záujmových skupín. Sú nominovaní národnými vládami a vymenovaní Radou EÚ na obnoviteľné obdobie 5 rokov. Počet členov za každú krajinu závisí od počtu jej obyvateľov.

EHSV si volí svojho predsedu a dvoch podpredsedov na obdobie dva a pol roka. Členovia EHSV sa delia do troch skupín:

  • Zamestnávatelia
  • Zamestnanci
  • Iné záujmové skupiny (napr. poľnohospodári, spotrebitelia)

Ako funguje EHSV?

Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia konzultujú s EHSV o mnohých otázkach. Výbor takisto vydáva stanoviská z vlastnej iniciatívy. Členovia pracujú pre EÚ nezávisle od vlád svojich krajín a stretávajú sa 9-krát za rok. Stanoviská sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov. Zasadnutia pripravujú špecializované oddelenia EHSV a poradná komisia pre priemyselné zmeny.

Logo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Aktívna politika trhu práce (APTP) v regióne Banská Štiavnica

V Banskej Štiavnici a okolí existuje rozsiahly systém nástrojov aktívnej politiky trhu práce (APTP), ktoré sú zamerané na podporu zamestnanosti a integráciu znevýhodnených skupín na trhu práce.

Prehľad nástrojov APTP v Banskej Štiavnici:

  • Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (§ 49): Určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí chcú začať podnikať.
  • Príspevok na vytváranie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (§ 50): Podpora pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta pre osoby so zdravotným postihnutím alebo iné znevýhodnené skupiny.
  • Príspevok na absolventskú prax (§ 51): Podpora pre zamestnávateľov, ktorí poskytujú absolventom možnosť získať praktické skúsenosti.
  • Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb (§ 52): Zapojenie nezamestnaných do prác prospešných pre obec.
  • Príspevok na dochádzku za prácou (§ 53): Kompenzácia nákladov na dochádzanie za prácou.
  • Príspevok na presťahovanie za prácou (§ 53a): Finančná podpora pre nezamestnaných, ktorí sa presťahujú za prácou do iného regiónu.
  • Priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 55): Umožňuje zamestnávateľom získať výhody pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím.
  • Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (§ 57): Podpora pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré chcú začať podnikať.
  • Príspevok na pracovného asistenta (§ 59): Finančná podpora pre zamestnávateľov alebo SZČO, ktorí zamestnávajú osobu so zdravotným postihnutím a potrebujú asistenta.
  • Príspevok na prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 60): Kompenzácia nákladov spojených s prevádzkou chránených pracovísk.
  • Národné projekty (§ 54 NP): Rôzne projekty zamerané na podporu zamestnanosti, ako napríklad Prax pre mladých, Právo na prvé zamestnanie a príspevky pre zamestnávateľov.
  • Finančné stimuly pre zamestnávateľov s CHD/CHP (§ 54 NP): Odmena za umiestnenie na otvorenom trhu práce a príspevky pre zamestnávateľov, ktorí majú zriadené chránené dielne alebo chránené pracoviská.
  • Vyrovnávací príspevok (§19b).
Mapa regiónu Banská Štiavnica

Genetika a sociálne špecifiká rómskej populácie

V rámci širšieho kontextu sociálnych systémov boli publikované aj výskumy týkajúce sa genetiky a sociálnych špecifík rómskej populácie. Tieto štúdie sa zameriavajú na identifikáciu genetických predispozícií a sociálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie a životnú úroveň tejto komunity.

Relevantné vedecké publikácie:

  • Gabriková D., Bernasovská J., Sokolova J., Stiburkova B. (2015): High frequency of SLC22A12 variants causing renal hypouricemia 1 in the Czech and Slovak Roma population; simple and rapid detection method by allele-specific polymerase chain reaction. Urolithiasis, 43(5):441-5.
  • Gabriková D., Mistrík M., Bernasovská J., Bôžiková A., Behulová R., Tóthová I., Mačeková S. (2013): Founder mutations in NDRG1 and HK1 genes are common causes of inherited neuropathies among Roma/Gypsies in Slovakia. J Appl Genetics. 54(4):455-460.
  • Mačeková S., Bernasovský I., Gabriková D., Bôžiková A., Bernasovská J., Boroňová I., Behulová R., Svíčková P., Petrejčíková E., Soták M., Sovičová A., Carnogurská J. (2012): Association of the FTO rs9939609 polymorphism with obesity in Roma/Gypsy population. Am J Phys Anthropol. 147(1):30-34.

Prioritné oblasti sociálnej politiky EÚ

Sociálna politika EÚ sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí s cieľom zabezpečiť sociálny blahobyt, konkurencieschopnosť a sociálnu spravodlivosť.

Zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie

Prioritami sú zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie. Európsky sociálny fond a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí s rozpočtom 86 miliárd EUR sú hlavnými nástrojmi EÚ na umiestnenie a opätovné začlenenie pracovníkov na trh práce. Dôraz sa kladie na investície do vzdelávania vrátane duálneho vzdelávania, jazykov, odborného vzdelávania, učňovskej prípravy, zručností, zamestnateľnosti a podnikania prostredníctvom programov ako Erasmus+ a EURES.

Podporuje sa vytvorenie európskeho systému odbornej prípravy. Verí sa v potrebu lepšej koordinácie medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a potrebami trhov práce. Vyzýva sa na podporu odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti IKT a STEM (veda, technológie, inžinierstvo, matematika) s cieľom poskytnúť pracovníkom relevantné zručnosti. Podporujú sa programy duálneho vzdelávania a kombinácia vzdelávania a stáží, ako aj programy pre nezamestnaných mladých ľudí a ľudí nad 50 rokov v oblasti IKT.

Vzdelávacie metódy by mali byť doplnené praktickými kurzami, ako je programovanie na školách, a nevyhnutnou technologickou základňou. Opatrenia na lepšie uznávanie kvalifikácií a diplomov v celej Európe, vrátane neformálneho vzdelávania, sú tiež dôležité. Vyzýva sa na prijatie ďalších opatrení na integráciu ľudí starších ako 50 rokov na trhu práce, v podnikaní, vzdelávaní alebo odbornej príprave s cieľom predchádzať dlhodobej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu.

Podporujú sa opatrenia na riešenie dlhodobej nezamestnanosti ako hlavnej príčiny sociálneho vylúčenia. Účinná integrácia legálnych utečencov a migrantov je nevyhnutná pre fungovanie modernej sociálnej Európy. Digitalizácia a inovačné technológie menia trh práce, pričom sa vidia možnosti v digitálnom trhu a podpora rozvoja nových digitálnych pracovných miest v Európe.

Je potrebné zlepšiť kultúru podnikania, podporovať podnikateľského ducha a súvisiace znalosti a zručnosti. Podporujú sa iniciatívy ako „Junckerov plán“, mikrofinancovanie a iné mechanizmy EÚ. Spoločnosti a podniky sú hlavnými nositeľmi rastu a zamestnanosti a mali by mať prístup k financovaniu a konkurencieschopnému prostrediu. Podporuje sa presun daňového zaťaženia z práce na širší systém zdanenia a prechod od priamych k nepriamym daniam.

Sociálna konvergencia a sociálna ochrana

Vzostupná sociálna konvergencia je základným predpokladom udržateľnej modernej sociálnej Európy. Kľúčom k dosiahnutiu priaznivých podmienok pre rodiny, vytvárania pracovných miest, zlepšovania pracovných a životných podmienok, ako aj primeranej sociálnej ochrany je sociálny pokrok v rámci konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

Všetci občania a rodiny v Európe majú nárok na príjem alebo podporu, ktoré im pokryjú životné náklady. Posúdenie potrieb občanov EÚ je prvým krokom k sociálnej spravodlivosti a udržateľnej demografii. Všetci európski pracovníci by mali mať nárok na mzdu umožňujúcu dôstojný život, pričom je znepokojujúce, že až 8,9 % európskych pracovníkov je vystavených riziku chudoby. Požaduje sa vypracovanie a uplatňovanie účinných nápravných opatrení na úrovni členských štátov.

Pre FEAD (Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) je na obdobie 2014 - 2020 vyčlenených viac ako 3,8 miliardy EUR. Vyzýva sa na efektívne využívanie týchto finančných prostriedkov na zníženie rizika chudoby, s následnými individualizovanými sprievodnými opatreniami zameranými na nezávislý a dôstojný život prostredníctvom umiestňovania týchto ľudí na trh práce.

Starší ľudia, najmä ženy, sú osobitne ohrození chudobou. Vyzýva sa na úpravu existujúcich nástrojov tak, aby boli viac zamerané na domácnosti nezamestnaných, lepšiu sociálnu integráciu a pracovné príležitosti. Verí sa v potenciál sociálneho a solidárneho hospodárstva pri riešení spoločenských problémov. Na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života je potrebné vytvoriť dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti a zlepšiť prístup k službám starostlivosti o rodiny a osoby v núdzi.

Celoživotné zdravé starnutie sa musí stať základným pojmom pri formulovaní politiky s cieľom zlepšiť kvalitu života v starobe.

Európske pracovné a sociálne právo

Európske pracovné a sociálne právo musí stanoviť minimálne sociálne normy v celej Európe, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky a posilní sa európska a sociálna regionálna súdržnosť. Všetky európske právne predpisy musia zabezpečiť rovnováhu medzi potrebami členských štátov, sektorov a pracovníkov a právami občanov.

Podporujú sa reformy trhu práce, ktoré podporujú začlenenie uchádzačov o zamestnanie, zlepšujú flexibilitu pre zamestnávateľov a poskytujú bezpečnú a udržateľnú sociálnu ochranu pracovníkov. Vyzýva sa na vytvorenie programu inteligentnej regulácie na uľahčenie presadzovania právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti.

Podporujú sa zodpovedné a účinné politiky sociálnej ochrany založené na právach a povinnostiach. Členské štáty by mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním dostatočných verejných dôchodkov a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia.

Členské štáty si zachovávajú plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových systémov. Podporujú sa dlhodobé zmluvy ako štandardná forma zmluvy, ale aj iné formy zmlúv, ktoré zodpovedajú záväzkom a povinnostiam pracovníka a nie sú špekulatívne ani nezneužívajú jeho postavenie. Podporujú sa opatrenia na boj proti nelegálnej práci a neistým pracovným podmienkam.

Žiada sa zjednodušenie a zefektívnenie pravidiel v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a posilnenie kapacity MSP pri zavádzaní účinných opatrení na predchádzanie rizikám. Zamestnanci pracujúci na pracovných miestach novej generácie si zaslúžia primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti, vrátane ochrany pred stresom a syndrómom vyhorenia.

Podporujú sa opatrenia na odstránenie nedostatkov v európskych antidiskriminačných právnych predpisoch v oblasti zamestnanosti, najmä vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Podporuje sa úplná rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti miezd, dôchodkov a profesionálneho rozvoja.

Mobilita pracovníkov a koordinácia sociálneho zabezpečenia

Mobilita je zdrojom konkurencieschopnosti jednotného trhu a sloboda pohybu je základnou zásadou EÚ. Podporuje sa voľný pohyb pracovníkov a mobilita upravená jasnými pravidlami EÚ v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

Vyzýva sa na akčný plán na odstránenie nedostatkov v pravidlách v oblasti boja proti sociálnemu dampingu a na vykonávanie účinných kontrol. Bojovať proti zneužívaniu a podvodom sa dá iba vtedy, ak EÚ a vnútroštátny zákonodarca stanovia účinný, vynútiteľný a vhodný právny rámec založený na vzájomnej spolupráci.

Vítame zámer Komisie identifikovať a riešiť nedostatky v koordinácii minimálneho nároku na sociálne zabezpečenie v celej Európe prostredníctvom úpravy nariadenia 883/2004 a vykonávacieho nariadenia 987/2009. Pretrvávajú problémy s vykonávaním smernice o vysielaní pracovníkov (SVP). Vyzýva sa na včasné vykonávanie smernice a následnú analýzu vplyvu jej vykonávania.

Revizia smernice o vysielaní pracovníkov by sa mala týkať iba nevyhnutných prvkov potrebných na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s pracovníkmi a rovnakých podmienok pre podniky. Revidovaná smernica musí naďalej uľahčovať slobodné poskytovanie služieb. Navrhované opatrenia musia byť jasné, primerané, nediskriminačné a odôvodnené.

tags: #hronska #m #socialny #system #vybranych #krajin