Hodnota voľného času a podpora pre ľudí s mentálnym postihnutím

Život s mentálnym postihnutím prináša mnohé výzvy, no rovnako aj potrebu naplnenia základných ľudských potrieb, ako je rekreácia, sebarealizácia a spoločenská integrácia. Tento článok sa zameriava na hodnotu voľného času pre ľudí s mentálnym postihnutím, analyzuje špecifiká ich edukácie, psychosociálne aspekty a možnosti integrácie do spoločnosti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na danú problematiku a zdôrazniť dôležitosť individuálneho prístupu a podpory.

Čo je mentálne postihnutie?

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav spôsobený rôznymi príčinami, ako sú genetické faktory, poškodenie mozgu alebo sociálne a psychologické faktory. Nie je možné ho „liečiť“, ale vhodnou výchovou a vzdelávaním je možné naučiť človeka s mentálnym postihnutím mnohé veci. Mentálne postihnutie sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívne schopnosti zahŕňajú schopnosť samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy s adaptáciou a flexibilitou myslenia. Oslabuje sa u nich schopnosť koncentrácie, krátkodobej pamäti, učenia a chápania komplexných myšlienok.

Podľa Americkej asociácie pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. Obmedzenia sa týkajú hlavne adaptívnych schopností z oblasti pojmovej, praktickej a sociálnej inteligencie. V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú takýto človek s mentálnym postihnutím potrebuje.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť endogénne (vrodené) alebo exogénne (vonkajšie).

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva.
• Exogénne faktory: Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby.
• Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.
• Teratogénne vplyvy: Príčiny mentálneho postihnutia ako jednej z prejavov odchýlky, resp. postihnutie podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom veku vzniká prostredníctvom faktorov poškodzujúcich normálny vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa stali dehonestujúcimi. V roku 2009 bola zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard". Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu. Podľa MKCH 10 sa mentálna retardácia klasifikuje podľa stupňa závažnosti: ľahká, stredná, ťažká a hlboká.

Stupne mentálneho postihnutia a ich charakteristika

Stupeň mentálneho postihnutia sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje inteligenčným kvocientom (IQ).

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite.
• Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením. Naučia sa dorozumievať sa rečou so svojím okolím, hoci viac slov poznajú, než aktívne používajú.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Existujú perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácií.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ nižšie ako 20): Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpolozenia.

Vzdelávanie a podpora

V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Rozlišujeme občasnú, obmedzenú, rozsiahlu a úplnú podporu. Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými črtami. Je dôležité pristupovať k nim ako k seberovným partnerom a akceptovať ich takých, akí sú.

Mentálne postihnutie a vzdelávanie na Slovensku

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku vyšší v porovnaní so zahraničím. Diagnóza ľahkého mentálneho postihnutia pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole. Vysoký podiel detí s diagnózou MP v niektorých krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov. Deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a špeciálnych škôl.

V súčasnosti sa väčšina detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách.

Starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím

Úroveň podpory, ktorú osoba s mentálnym postihnutím potrebuje, závisí od jej mentálneho aj fyzického zdravia. Je dôležité, aby mala svoju dennú rutinu, najmä pri výmene inkontinenčných produktov. Je potrebné vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie a prispôsobiť okolie. Osobná hygiena je dôležitou súčasťou každodennej rutiny.

Hygiena a výživa

Je potrebné venovať špeciálnu starostlivosť pokožke, ktorá sa stáva citlivejšou. Dobrá hygiena chráni zdravie pokožky a zabezpečuje pocit čistoty, pohodlia, sviežosti a zdravia. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a dbať na výživné jedlo. Ak má osoba obmedzenú mobilitu, je dôležité ju držať za ruku, objímať alebo sa spolu porozprávať.

Voľný čas a zamestnávanie

Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia v 2. storočí n. l., povedal: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie". Táto myšlienka platí aj pre ľudí s mentálnym postihnutím. Zamestnanie má pre nich prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, a osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia.

Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi. Doposiaľ sa pre týchto jedincov uplatňovala ako jedna z výchovných možností pracovná rehabilitácia. V našich podmienkach sa zamestnávanie ľudí s MP iba rozbieha. Pomaly sa zriaďujú chránené dielne. Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP.

Podpora zamestnávania

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. marca 1994, v pravidle č. 7 hovoria, že "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení, napr. prostredníctvom chránených dielní, špeciálneho vzdelávania a odbornej prípravy."

Vo Francúzsku venujú veľa času a námahu príprave a výuke učňovskej zdatnosti, ktorá vedie ku konkrétnej pracovnej činnosti. Garantom programov pre ľudí s MP je štát, ktorý plne hradí platy vychovávateľov, majstrov výcviku a supervízorov.

Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom (ZPMP) v Michalovskom a Sobranskom okrese prevádzkuje chránenú dielňu. Klienti s menším postihnutím sa realizujú v chránenej dielni, kde robia jednoducho montážne práce súvisiace s káblovými zväzkami do automobilov. Tieto aktivity združenie vyvíja v spolupráci s firmou Yazaki. V dielni pracujú ľudia, ktorí absolvovali odborné školenie v Yazaki. Táto firma súčasne určuje jednotlivé pracovné postupy, ktoré musia zvládnuť. Robia aj v dvojzmenných prevádzkach. Združenie si zabezpečuje dodávku pracovného materiálu vo vlastnej réžii a hotové produkty dodáva do skladu uvedenej spoločnosti. Zmluvu o spolupráci obnovujú každý rok. Vzájomné kontakty trvajú už štrnásť rokov.

Okrem toho členovia združenia upravujú trávnaté priestranstvo, pracujú v skleníku a záhrade, perú a žehlia, upratujú jedáleň a pripravujú desiatové jedlá. ZPMP má viac zdrojov príjmu. Sú to v prvom rade vlastné pracovné aktivity, príspevky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na chránenú dielňu, prostriedky od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z Vyššieho územného celku Košice, ako aj finančné a nefinančné dary od sponzorov.

Komplexná rehabilitačná starostlivosť (KRS)

KRS je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťaťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Zahŕňa komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím.

Zložky KRS

• Liečebná rehabilitácia smeruje k vyliečeniu choroby, úprave zdravotného stavu, odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť a určenie programu liečby. V užšom zmysle zahŕňa komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie, ako sú fyzioterapia, kinezioterapia a ergoterapia.
• Výchovná rehabilitácia zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím v špeciálnych školách alebo formou integrácie do bežných škôl.
• Pracovná rehabilitácia zabezpečuje uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní.
• Sociálna rehabilitácia prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine a v bežnom kontakte s ľuďmi.

ZPMP prevádzkuje rehabilitačné stredisko počas pracovných dní. Využívajú ho klienti s rôznymi poruchami pohybového aparátu, ale aj inými zdravotnými ťažkosťami. Trávia v ňom dopoludňajší čas, zhruba štyri hodiny. Dve rehabilitačné pracovníčky im poskytujú kondičnú zdravotnú terapiu a rehabilitáciu. Tieto procedúry pozostávajú z klasických masáží, elektroliečby, vodoliečby, liečby parafínom a podobne. Klienti uhrádzajú jednotlivé procedúry v zmysle zákona o sociálnej pomoci, pričom jedna osoba platí denne za takéto služby 0,35 €.

Členovia združenia majú nárok na rehabilitáciu už na základe nových nariadení. Od začiatku tohto roka sa ich odkázanie na sociálne služby posudzuje podľa nových kritérií. Od miery zdravotného postihnutia závisí aj dĺžka poskytovania spomínaných rehabilitačných procedúr. U niektorých klientov sú prevádzané jeden, až dva roky.

Počas kalendárneho roka Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom organizuje zaujímavé podujatia. Nedávno sa členovia vrátili z rehabilitačného pobytu v Bardejovských kúpeľoch, v ktorých boli už po tretíkrát. Týždenný pobyt absolvovalo štrnásť rodín. Súčasťou pestrého programu boli liečebné procedúry, ktoré absolvovali všetci klienti. Nechýbali prednášky so zameraním na zdravotníctvo a diskrimináciu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Klienti navštívili prekrásne námestie v Bardejove a Šarišské múzeum.

ZPMP poskytuje aj prepravnú službu, ktorá funguje už od roku 2001. Vozidlo môže najviac prepraviť štyri osoby. Tie využívajú pomoc pri preprave k lekárovi, na vybavovanie rôznych administratívnych záležitostí a podobne. Počnúc týmto rokom spadá prepravná služba pod mesto. Na tejto službe ekonomicky participujú aj priľahlé obce - Zalužice a Pozdišovce. Nakoniec sa jednotlivé strany dohodli na tom, že 60 % celkových nákladov platí združenie, zvyšnú časť príslušné samosprávy a klienti.

Multisenzorické prostredie Snoezelen

V apríli 1988 sa začalo s plánovaním zabezpečenia možnosti trávenia voľného času so špecifickým zameraním pre ľudí s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Využitý bol koncept Snoezelen, v tom čase už dobre etablovaný v Holandsku, ktorý obsahoval vytvorenie vysoko kvalitného prostredia budovaného entuziastickým, starostlivým a citlivým spôsobom. Hlavný dôvod pre otvorenie Snoezelenu vo Whittington Hall bolo zistenie, že jednou zo základných potrieb, ktorú ľudia majú, je potreba rekreácie a oddychu.

Možno si predstaviť, aký mätúci, hrozivý a nekontrolovateľný sa niekedy môže javiť bežný svet jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Môžu byť ponechaní v prostredí, ktoré je z ich pohľadu nepodnetné alebo preplnené podnetmi, z ktorých si následne nedokážu vybrať alebo ich primerane spracovať. Jednou z ich základných potrieb je potreba stimulácie, tak ako u všetkých ostatných ľudí, ale ich postihnutie im bráni vo vyjadrovaní a napĺňaní týchto potrieb adekvátnym spôsobom. Niekedy opatrovateľ alebo terapeut môže byť bez nápadov, hlavne v oblasti voľného času.

Snoezelen bol vyvinutý výslovne na naplnenie špecifických potrieb. Prostredie ponúka spektrum zmyslových podnetov, ktoré sú neobyčajné, príjemné a umožňujú jednotlivcovi vybrať si. Slovo Snoezelen je zložené z dvoch holandských slov, čuchať a driemať. Snaží sa prebudiť pocity a emócie. Začína sa od poznania, že vo vývinových obdobiach jednotlivci s ťažkým postihnutím prichádzajú do interakcie s prostredím pomocou zmyslov a motoriky. Snoezelen sa zameriava na vytvorenie spektra rôznych prostredí, zahŕňajúcich hlavné senzorické a motorické modality, umožňujúce stimuláciu tak, aby bola primeraná a prístupná pre používateľa. Taktiež sa dajú ovládať aj jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Prostredie je prezentované vyspelým spôsobom, láka k spontánnemu skúmaniu a pôsobí na celú osobnosť, na zmysly aj emócie.

Prístup a využitie Snoezelenu

Predtým ako bol vo Whittington Hall vybudovaný Snoezelen, personál zabezpečoval pre obyvateľov s ťažkým postihnutím aktivity podobné Snoezelenu. Tento tím tvoril vyškolený ošetrovateľský personál a ,,terapeutickí pracovníci“, všetci so záujmom o prácu s touto skupinou klientov, pričom niektorí boli prijatí práve na tento účel. Činnosti zahŕňali relaxáciu, aromaterapiu, zmyslovú stimuláciu, hru v ,,hlučnej miestnosti“ a prácu na veľkej nafukovačke. Všetky tieto činnosti sa ukázali ako obľúbené a personál kládol dôraz na budovanie vzťahov a zdieľanie zážitkov. Taktiež cítili, že je základným právom obyvateľov zúčastňovať sa činností čisto z vlastného záujmu, nie s terapeutickým zámerom.

Prístup tímu pomohol zistiť individuálne potreby každého jednotlivca a umožnil mu získať čo najviac z relaxačných, zmyslových a hrových aktivít. Pred tým ako bolo centrum otvorené sa tím zúčastnil interného školenia o technikách senzorickej integrácie, stimulácie a facilitácie zlepšujúcej komunikáciu s obyvateľmi. Dialo sa to formou zážitkových workshopov, kde sa kládol dôraz na participáciu a zdieľanie nápadov. Stavalo sa na schopnostiach, ktoré si už členovia tímu osvojili. Boli vedení odborníkmi z oblasti logopédie, fyzioterapie, ergoterapie a psychológie. Cieľom bolo vybaviť tím škálou schopností, ktoré by mohli využiť kreatívnym spôsobom, umožňujúc obyvateľom získať maximálne potešenie zo Snoezelenu. Veľa cvičení bolo zameraných na oznamovanie emócií prostredníctvom dotyku a zažívanie okolitého prostredia a interakcie z pozície človeka so zmyslovým postihnutím.

Splnomocňujúci prístup je v koncepcii Snoezelen kľúčový a môže byť definovaný ako ,,citlivý, starostlivý, nedirektívny prístup, v ktorom sa vytvorí atmosféra bezpečia a istoty a podnieti sa možnosť voľby“. Očakáva sa, že sprievodca bude s klientom zdieľať spoločné pozitívne zážitky. Bola vybudovaná stratégia zdôrazňujúca využitie Snoezelenu ako formy voľného času. Zatiaľ čo bolo uznané, že v centre môžu byť napĺňané terapeutické a pedagogické ciele Snoezelenu, personál, ktorý chcel využívať Snoezelen týmto spôsobom, bol požiadaný, aby dodržiaval princípy Snoezelenu a voľnočasové využitie bolo prioritné.

Centrum sa využíva rozmanitým spôsobom. Na pravidelné jednotky je rozpísaný rozvrh, kde skupiny obyvateľov chodia, skúmajú a relaxujú v rámci zariadenia. Možné sú aj individuálne jednotky, kde kontakt 1:1 umožňuje personálu citlivejším spôsobom reagovať a naplniť potreby klienta. Centrum je prístupné aj externým klientom ako sú napríklad rodičia s deťmi s postihnutím.

tags: #hodnoty #volny #cas #mentalne #postihnutych