Systém dávok v hmotnej núdzi funguje na princípe porovnania nárokov a príjmov. Rozdiel medzi nimi určuje výšku dávky. Zoznam rôznych dávok a príspevkov je však pomerne komplikovaný a jeho výpočet zohľadňuje viacero faktorov, pričom mzdová kalkulačka môže pomôcť pri orientácii.
Výška dávky sa výrazne líši napríklad podľa výšky pracovného príjmu či počtu detí v domácnosti. Rôzne dávky z úradu práce sú definované zákonom. Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu pomoci v hmotnej núdzi nezapočítava celé percento pracovného príjmu, ale len určitá časť v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci využiť raz za dva roky.
Filozofiou systému je, že dávky v hmotnej núdzi majú byť poslednou možnosťou po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných zdrojov. O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o tri mesiace.
Spracovanie dávok v hmotnej núdzi (DHN), najmä na začiatku ich poberania, môže byť zdĺhavé. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané len približne (napríklad ešte nie je jasná presná suma výživného), úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.
Dávky v hmotnej núdzi definuje Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?
Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem vlastnou prácou, predajom majetku alebo uplatnením nárokov (napríklad výživné).
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky. O nárok sa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Domácnosť tvoria rôzni členovia, ako napríklad jednotlivec, manželia, rodičia s deťmi, či deti do 25 rokov, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie a nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
Zákon č. 417/2013 Z. z. definuje aj okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena, o ktorom žiadateľ preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a nepodieľa sa na úhrade spoločných potrieb.
Aké sú zložky pomoci v hmotnej núdzi?
Pomoc v hmotnej núdzi pozostáva z nasledujúcich zložiek:
- Dávka v hmotnej núdzi: Toto je pravidelná mesačná dávka určená domácnostiam, ktorých príjem klesol pod životné minimum a nemôžu si zabezpečiť príjem vlastnou prácou.
- Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
- Aktivačný príspevok: Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov s cieľom zvýšiť pracovné uplatnenie na trhu práce.
- Príspevok na nezaopatrené dieťa: Je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa.
- Príspevok na bývanie: Pomáha uhrádzať náklady spojené s bývaním.
Výška dávok a príspevkov (platné od 1.1.2026)
Sumy dávok a príspevkov sa každoročne upravujú. Pre rok 2026 sú platné nasledovné sumy:
Dávka v hmotnej núdzi
- Jednotlivec: 89,70 € mesačne
- Jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti): 170,60 € mesačne
- Dvojica bez detí: 155,90 € mesačne
- Dvojica s dieťaťom (max. 4 deti): 233,20 € mesačne
- Jednotlivec s viac ako 4 deťmi: 249,10 € mesačne
- Dvojica s viac ako 4 deťmi: 314,40 € mesačne
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok za každého oprávneného člena domácnosti je 91,70 € mesačne.
Aktivačný príspevok
- 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej v sume minimálnej mzdy.
- 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní alebo rekvalifikácii.
- 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb alebo služieb vo verejnom záujme.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.
Príspevok na bývanie
- 100,60 € mesačne pre domácnosť s jedným členom.
- 170,80 € mesačne pre domácnosť s dvomi členmi.
- 216,70 € mesačne pre domácnosť s tromi členmi.
- 262,70 € mesačne pre domácnosť so štyrmi členmi.
- 308,40 € mesačne pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi.
K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj spomínané príspevky, čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť.
Ako funguje výpočet celkovej pomoci?
Výsledná pomoc sa vypočítava ako rozdiel medzi celkovým nárokom (súčet dávky a príspevkov) a započítaným príjmom domácnosti. Ak je príjem vyšší ako nárok, dávka je nulová.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. K žiadosti je potrebné doložiť doklady o príjmoch a majetkovej situácii.
Pomoc v hmotnej núdzi sa vypláca mesačne a je financovaná zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku poskytujú obecné a mestské úrady z rozpočtu miest a obcí.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď domácnosť spĺňa podmienky hmotnej núdze, nemusí automaticky vzniknúť nárok na poskytnutie pomoci, pretože tá sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených zákonom, nie do výšky životného minima.
Základy ľudských zdrojov: Zamestnanecké výhody
Životné minimum
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Pre ilustráciu, k 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima nasledovne:
- 284,13 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
- 198,22 € mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu.
- 129,74 € mesačne pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Tieto sumy slúžia ako základ pre výpočet nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
