Hmotná núdza je vážnym sociálnym problémom, ktorý sa dotýka tisícov domácností v Európe. Nielenže ohrozuje základné životné potreby jednotlivcov, ale má aj širšie ekonomické a sociálne dôsledky. V Európskej únii boli v roku 2021 v závažnej hmotnej a sociálnej núdzi 6,1 percenta mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Miera hmotnej a sociálnej deprivácie v celkovej populácii eurobloku, konkrétne všetkých ľudí žijúcich v súkromných domácnostiach, bola na úrovni 6,3 percenta.
Najväčší podiel mladých ľudí vo vážnej hmotnej a sociálnej núdzi malo predvlani Rumunsko, a to 23,1 percenta. Za ním nasledovali Bulharsko (18,7 %) a Grécko (14,2 %). V roku 2021 bola miera rizika chudoby v EÚ vyššia u mladých ľudí vo veku 15 - 29 rokov ako u celkovej populácie, konkrétne 20,1 percenta oproti 16,8 percenta. V ôsmich krajinách EÚ boli mladí ľudia v menšej miere ohrození chudobou ako celkové obyvateľstvo.
Program núdzovej finančnej pomoci na Slovensku
Na Slovensku funguje od 1. mája program núdzovej finančnej pomoci, ktorú poskytujú medzinárodné organizácie - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Detský fond OSN (UNICEF) a Medzinárodná federácia Červeného kríža (IFRC). Už v najbližších dňoch vyplatia prvé dávky finančnej pomoci namiesto dávok v hmotnej núdzi, ktoré 2 mesiace vyplácali úrady práce. Nárok na túto pomoc v núdzi majú všetci odídenci z Ukrajiny so štatútom dočasného útočiska a žiadatelia o azyl, ktorí prišli od 24. februára 2022 na Slovensko. Každý žiadateľ môže pritom požiadať a získať finančnú podporu len od jednej zo zapojených organizácií. Doposiaľ registrovaní žiadatelia o dávku v hmotnej núdzi automaticky prechádzajú do systému pomoci medzinárodných organizácií cez UNHCR.
Do 30. apríla 2022 úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prijali spolu celkom 22 514 žiadostí pre viac ako 45-tisíc posudzovaných osôb o túto dávku. Dodnes sa od 1. mája do systému medzinárodnej pomoci zaregistrovalo ďalších 2 664 žiadostí, pre 5 226 posudzovaných. Prinášame prehľad podmienok, ktoré musia žiadatelia o túto finančnú podporu spĺňať.
Podmienky získania finančnej podpory
- Registrácia žiadateľa: Základom vyplácania finančnej podpory je registrácia žiadateľa. Pri žiadateľoch zapísaných v registri žiadateľov o hmotnú núdzu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) sa tieto údaje zdieľajú s UNHCR.
- Registrácia nových žiadateľov: Noví žiadatelia sa musia registrovať v niektorom z veľkokapacitných centier (Michalovce, Nitra, Žilina, Bratislava).
- Potrebné dokumenty: Okrem ukrajinských (medzinárodných) dokladov je nevyhnutnosťou mať slovenský dokument o udelení dočasného útočiska ako aj slovenské telefóne číslo.
- Prioritné skupiny: Slovenský Červený kríž uprednostňuje finančnú pomoc pre najzraniteľnejších ľudí z Ukrajiny (starší ľudia nad 60 rokov, rodič samoživiteľ s nezaopatrenými deťmi, rodina s osobami so špecifickými potrebami a pod.). Ďalšia pomoc je určená aj ľuďom so zdravotným postihnutím na základe posúdenia UNICEF a IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu).
- Výška a spôsob vyplácania pomoci: Pomoc sa vypláca mesačne a jej výška závisí od počtu členov rodiny a ich veku, maximálne však do výšky 380 eur. Hotovosť bude vyplatená buď na slovenský bankový účet alebo prostredníctvom tzv. cash karty (možné platiť ňou v obchodoch alebo vyberať peniaze z bankomatov).
Všetky podrobnosti k procesu získania finančnej podpory v hmotnej núdzi na Slovensku sú k dispozícii v slovenskom, ukrajinskom aj anglickom jazyku.
Valorizácia životného minima a sociálnych dávok na Slovensku
Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti každoročná valorizácia životného minima. Hoci ide o technickú zmenu, ktorá sa odohráva automaticky podľa zákona, má reálny vplyv na tisíce slovenských domácností. Životné minimum je zákonom stanovená suma, ktorú štát uznáva ako minimálny mesačný príjem nevyhnutný na základné životné potreby človeka. Slúži ako výpočtový základ pre viaceré dávky, ktoré od neho priamo alebo nepriamo závisia.
Ako zefektívniť rodinný rozpočet?
Zvýšenie životného minima v roku 2025
V roku 2025 sa životné minimum zvyšuje o 3,7 %, čo je nárast, ktorý výraznejšie prekonáva minuloročné zvýšenie na úrovni 1,9 %. Dôvodom je rastúca inflácia, ktorá sa dotýka aj nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Po novom bude životné minimum pre jednu plnoletú osobu predstavovať sumu 284,14 eura, čo je nárast oproti predchádzajúcej sume 273,99 eura. Ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu, suma stúpne z 191,14 na 198,23 eura.
Tabuľka: Prehľad zmien životného minima
| Kategória | Predchádzajúca suma (EUR) | Nová suma (od 1.7.2025) (EUR) | Nárast (EUR) |
|---|---|---|---|
| Jedna plnoletá osoba | 273,99 | 284,14 | 10,15 |
| Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá osoba | 191,14 | 198,23 | 7,09 |
Valorizácia dávok v hmotnej núdzi
Dávka v hmotnej núdzi je určená osobám a domácnostiam, ktorým ich príjem nestačí na zabezpečenie životného minima. Zvýšenie základnej sumy životného minima automaticky zvyšuje aj túto dávku. Spolu s touto dávkou sa valorizujú aj ďalšie súvisiace príspevky.
- Ochranný príspevok: Tento príspevok, ktorý štát vypláca napríklad v prípade choroby, poberania dôchodku či tehotenstva, stúpne z 88,40 na 91,70 eura mesačne.
- Príspevok na bývanie: Slúži na úhradu časti nákladov na bývanie pre domácnosti, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi. Od júla sa príspevok pre jednočlennú domácnosť zvyšuje z rovných 97 na 100,60 eura mesačne. V prípade dvojčlennej domácnosti ide o zvýšenie z 164,70 na 170,80 eura. Trojčlenné domácnosti si polepšia z 209 na 216,70 eura a štvorčlenné z 253,30 na 262,70 eura.
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi priniesla predsunutú valorizáciu súm pomoci v hmotnej núdzi. Dávky, ktoré sú na ňu naviazané, sa mali zvýšiť od 1. januára 2024, no zvyšujú sa od 1. októbra tohto roka. Cieľom je pomôcť adresne skupinám obyvateľstva najodkázanejším na zmiernenie nepriaznivých následkov rastúcej inflácie. Zvýšené sumy pomoci dostanú príjemcovia vyplatené v novembri 2023.
Dávka v hmotnej núdzi sa pre jednotlivca bez detí zvýšila o 10,9 eura na 84,9 eura. Jednotlivci, ktorí majú jedno až štyri deti, si polepšia o 20,7 eura na 161,4 eura a občania, ktorí majú päť a viac detí, o 30,2 eura na 235,7 eura. Ochranný aj aktivačný príspevok sa zvyšujú od októbra o 11,1 eura na 86,8 eura. Príspevok na nezaopatrené dieťa je po valorizácii vyšší o tri eurá a bude mať hodnotu 23,7 eura namiesto 20,7 eura. Príspevok na bývanie pre jednu osobu sa zvyšuje z pôvodných 83 eur na 95,2 eura. Dve osoby dostanú príspevok na bývanie vo výške 161,6 eura, zvyšuje sa tak o 20,7 eura.
Ďalšie dávky a príspevky
- Daňový bonus na dieťa: Nie je naviazaný priamo na životné minimum, no od 1. januára 2025 platia nové pravidlá. Uplatnenie daňového bonusu má však svoj strop, ktorý je limitovaný podľa percenta z čiastkového základu dane. Pri jednom dieťati je to 29 %, pri dvoch 36 %, pri troch 43 %, a postupne až po hranicu 64 % pre šesť a viac detí.
- Prídavok na dieťa: Je štátna sociálna dávka, ktorú dostáva každý rodič na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na výšku príjmu. Od júla 2025 zostáva jeho výška nezmenená a naďalej bude predstavovať 60 eur mesačne.
- Rodičovský príspevok: Hoci nie je priamo viazaný na životné minimum, ak matka poberala materské, štát jej vypláca rodičovský príspevok vo výške 482,30 eura mesačne. V prípade, ak materské nepoberala, príspevok je nižší, konkrétne 351,80 eura mesačne.
Hodnotenie slovenského systému sociálnej ochrany
Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 opäť raz ukazuje, aký krehký a pomerne pomalý je slovenský systém sociálnej ochrany. Samotná valorizácia o 3,7 % síce presne kopíruje zákonný vzorec a zohľadňuje rast cien v hospodárstve, no realita ľudí odkázaných na tieto dávky je podstatne tvrdšia. Životné minimum je vo svojej podstate štatistický ukazovateľ. Slúži ako referenčný rámec, nie ako garantované životné podmienky. Tento „index sociálnej minimálnosti“ je teda v skutočnosti len poistkou proti totálnemu prepadnutiu sa pod hranicu chudoby. Rodičovský príspevok, ktorý sa nezvýšil, alebo stagnujúci prídavok na dieťa, to jasne potvrdzujú.
Z pohľadu štátneho rozpočtu ide o relatívne nízku položku, no z pohľadu príjmov domácností to často predstavuje rozdiel medzi tým, či bude na konci mesiaca zaplatený nájom alebo faktúra za elektrinu. Ekonomicky vzaté, ide o klasický prípad „indexácie“ - teda automatickej úpravy hodnôt podľa rastu cien. Otázka, ktorú si však musíme klásť, nie je len tá, či sa valorizácia uskutočnila korektne. Musíme sa pýtať, či výška životného minima zodpovedá realite dnešných cien. Odpoveď je znepokojivá - nie, nezodpovedá. Ak má teda valorizácia zostať účinným nástrojom ochrany pred chudobou, musí byť doplnená o širšie reformy, ktoré zohľadnia reálne výdavky domácností, regionálne rozdiely a predovšetkým - dôstojnosť života. Pretože práve tá by mala byť v centre každého moderného sociálneho systému.