Hmotná núdza a dobrovoľnícka činnosť: Komplexný sprievodca

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Kto tvorí domácnosť v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi?

Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Čo sa považuje za príjem?

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

Pomoc v hmotnej núdzi je:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

1. Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:

• 89,70 € mesačne - jednotlivec
• 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
• 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
• 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
• 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
• 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť.

2. Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

3. Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi:

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

4. Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

5. Príspevok na bývanie

Príspevok je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku na bývanie je:

• 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 216,70 € mesačne, k ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa môže znížiť z rôznych dôvodov:

• Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.
• Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. To neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
• Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
• K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženia dávky.

Dobrovoľnícka činnosť a aktivačný príspevok

Aktivačná činnosť zohráva kľúčovú úlohu pri podpore zamestnateľnosti dlhodobo nezamestnaných občanov na Slovensku. Jednou z efektívnych foriem je dobrovoľnícka služba, ktorá ponúka príležitosť získať praktické skúsenosti a zvýšiť šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Čo je aktivačný príspevok?

Aktivačný príspevok je nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorého cieľom je podporovať udržiavanie pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaných občanov. Má im pomôcť opätovne sa začleniť do pracovného procesu a je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov s cieľom zvýšiť pracovné uplatnenie na trhu práce.

Formy aktivačného príspevku

Aktivačný príspevok môže mať rôzne formy, medzi ktoré patria:

• Menšie obecné služby pre obec (§ 52).
• Menšie služby pre samosprávny kraj (§ 52).
• Dobrovoľnícka služba (§ 52a).

Menšie obecné služby (MOS)

Menšie obecné služby sú pracovné aktivity pre obec/mesto/mestskú časť. Uchádzači o zamestnanie sa osobne informujú o možnosti vykonávania MOS na Miestnom úrade, prípadne si môžu podať žiadosť na ÚPSVaR. Ak sa uchádzač o zamestnanie nezúčastňuje na žiadnych pracovných aktivitách, ani nevykonáva vyššie uvedenú aktivačnú činnosť, môže byť ÚPSVaR vyzvaný, aby si povinne odpracoval 32 hodín mesačne MOS pre obec.

Dobrovoľnícka služba ako forma aktivácie

Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce. Týždenný rozsah vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzačom o zamestnanie je v § 52a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti limitovaný na 20 hodín.

Kto môže vykonávať dobrovoľnícku službu?

Dobrovoľnícka služba je určená pre:

• Dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR viac ako 12 mesiacov.
• Občanov nad 50 rokov veku.
• Občanov so základným vzdelaním.

Dobrovoľnícku činnosť je možné vykonávať len raz počas evidencie na ÚPSVaR. Pri opakovanej evidencii môže nezamestnaný vykonávať dobrovoľnícku službu len v prípade, ak ide o občana nad 50 rokov veku, alebo občana so základným vzdelaním.

Oblasti dobrovoľníckej činnosti

Dobrovoľnícka služba sa môže vykonávať v nasledovných oblastiach:

• V oblasti sociálnej, zdravotnej, výchovnej, kultúrnej, environmentálnej, humanitárnej, rozvojovej, náboženskej a ochrannej.
• Pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane.

Podmienky získania aktivačného príspevku

Podmienky pre získanie aktivačného príspevku sa líšia v závislosti od jeho formy. Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce. Uchádzač musí byť dlhodobo nezamestnaný.

V prípade menších obecných služieb a služieb pre VÚC musí byť uchádzač v hmotnej núdzi. Hmotná núdza ako podmienka pre niektoré formy aktivačného príspevku znamená, že príjem uchádzača a príjem jeho domácnosti nedosahuje životné minimum. Osoba v hmotnej núdzi na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, okrem člena domácnosti, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s dohodnutým týždenným pracovným časom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času alebo v osobitnom postavení a nie je uchádzačom o zamestnanie.

V prípade dobrovoľníckej služby existuje nejasnosť ohľadom podmienky hmotnej núdze. Z dostupných informácií vyplýva, že úrad práce môže prijať na dobrovoľnícku službu len osoby v hmotnej núdzi.

Príspevky pre uchádzača a organizáciu

Počas vykonávania dobrovoľníckej služby úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.

Tento paušálny príspevok je určený na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavkov na cestovné z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu UoZ do miesta vykonávania dobrovoľníckej služby. Je vyplácaný vo výške sumy životného minima, ktoré sa poskytuje jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 Z. z. Sumy životného minima sa na základe Opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2013 zvýšili. Preto sa jeho ustanovená výška kráti o pomernú časť za každý deň ospravedlnenej alebo neospravedlnenej neprítomnosti na mieste vykonávania dobrovoľníckej služby, a to na základe evidencie jeho dochádzky na vykonávanie dobrovoľníckej služby, ktorú je povinná viesť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ustanovenia § 52a ods. 9 písm.

Okrem toho úrad môže poskytnúť príspevok aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, u ktorej sa dobrovoľnícka služba vykonáva. Vyplácanie tohto príspevku sa na základe precizovania textu zákona zmenilo s účinnosťou od 1. 5. 2013 z obligatórneho (t. j. so žalovateľným nárokom) na fakultatívny (t. j. bez žalovateľného nároku). V praktickom vyjadrení to znamená, že ak podľa právneho stavu platného do 30. 4. 2013 ÚrPSVaR tento príspevok oprávnenému subjektu - zamestnávateľovi, v prípade splnenia zákonných podmienok poskytnúť musel, po 1. 5. 2013 tak nemusí urobiť.

Dobrovoľnícka služba vs. dobrovoľníctvo

Je dôležité rozlišovať medzi dobrovoľníckou službou podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti a dobrovoľníctvom podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Ide o dva samostatné právne inštitúty s odlišným právnym základom, zameraním, s odlišným mechanizmom pôsobenia na zúčastnené subjekty, ako aj s inými predpokladanými účinkami.

• Dobrovoľnícka služba podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti: je jednou z foriem aktivizácie uchádzača o zamestnanie na báze vykonávania dobrovoľníckej činnosti. Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie je určitým premostením medzi stavom nezamestnanosti a nájdením si riadneho stáleho zamestnania. Jej cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce.
• Dobrovoľníctvo podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve: § 2 ods. 1 definuje prostredníctvom súhrnu typových pojmových znakov právne postavenie dobrovoľníka. U dobrovoľníka (podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v platnom znení) sa pritom vôbec nepredpokladá, že by na výkon dobrovoľníckej činnosti, resp. ešte pred ňou potreboval získavať praktické skúsenosti potrebné na uplatnenie na trhu práce.

Ide teda o dva rôzne účely, ktorých zamieňanie je v podmienkach aplikačnej praxe len málo pravdepodobné. Táto téza vychádza z faktu, že osoba (uchádzač o zamestnanie), ktorá ako dlhodobo nezamestnaná má len minimálne príjmy, nebude mať záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretože jej prioritou je získať príjem.

tags: #hmotna #nudza #a #dobrovolnicka #cinnost