Hlásenie PN SZČO: Kompletný sprievodca podávaním a povinnosťami

Dlhodobá choroba alebo zotavovanie sa po úraze predstavujú náročnú situáciu, najmä ak ste samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dochádza k zníženiu príjmu. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) však štát poskytuje finančnú podporu vo forme nemocenských dávok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach na Slovensku, podmienkach ich vyplácania, postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať, a špeciálne sa zameriava na hlásenie PN pre SZČO.

Čo je nemocenská dávka a kto má na ňu nárok?

Nemocenská dávka je peňažná dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby alebo úrazu, ktorý mu znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na nemocenské vzniká aj vtedy, ak bolo poistencovi nariadené karanténne opatrenie.

Nárok na nemocenské má:

• Zamestnanec: Ak je uznaný za dočasne práceneschopného.
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Za predpokladu splnenia podmienok.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO): Za predpokladu splnenia podmienok.
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote: Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné ženy, ktorým skončil poistný pomer počas tehotenstva, je ochranná lehota 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské pre SZČO

Pre vznik nároku na nemocenské je potrebné splnenie niekoľkých podmienok:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti.
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, najviac za obdobie posledných 10 rokov (existujú výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).

Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur. Ak je dlh na poistnom vyšší, nárok na PN-ku nevznikne. Ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom.

Ako uplatniť nárok na nemocenské ako SZČO v roku 2024?

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.

Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii. Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná: na bankový účet živnostníka - prevodom (povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca), na adresu trvalého pobytu - poštou.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov (všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti) vystavovať práceneschopnosť elektronicky (ePN). Sociálna poisťovňa informuje poistencov o údajoch o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive:

• I. diel (Legitimácia dočasne práceneschopného poistenca): Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Poistenec sa ním preukazuje zamestnancovi Sociálnej poisťovne vykonávajúcemu kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
• II. diel (Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok): Slúži na uplatnenie nároku na nemocenské. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne.
• III. diel: Lekár ho odošle Sociálnej poisťovni pri začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• IV. diel: Slúži na oznámenie ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výpočet a výplata nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo v niektorých prípadoch z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

• Od 1. do 3. dňa DPN: 25 % DVZ alebo PDVZ (platí pre SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty).
• Od 4. dňa DPN: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:

• v 1. - 3. dni 25 % z 85,7425 eur,
• od 4. dňa 55 % z 85,7425 eur.

Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.

Tabuľka výplaty nemocenskej dávky

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ

• Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).

Príklad výpočtu PN pre živnostníka s minimálnymi odvodmi

Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne.

Denný vymeriavací základ (DVZ): 715 € (minimálny mesačný vymeriavací základ) × 12 (počet mesiacov v roku) / 365 (počet dní v roku) = 23,50 €.

Výpočet dávky:

• 1.-3. deň: 23,50 € × 0,25 × 3 dni = 17,63 €
• 4.-7. deň: 23,50 € × 0,55 × 4 dni = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Výplata nemocenských dávok

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025.

Oznamovacie povinnosti SZČO voči zdravotnej poisťovni

Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, že ste sa stali poberateľom nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN), a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

V prípade, že ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad.

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06. Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 1, platiteľ poistného túto oznamovaciu povinnosť nemá.

Platenie odvodov počas PN

SZČO, ktorý je dočasne PN, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Počas obdobia PN sa znižuje počet dní, počas ktorých je SZČO povinný platiť odvody, t. j. znižuje sa aj výška odvodov. Ak by SZČO zaplatil odvody v plnej výške, vznikne mu preplatok. Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu (telefonicky alebo písomne).

Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Ak niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti a kontrola liečebného režimu

Počas trvania PN má poistenec niekoľko povinností:

• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.
• Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu potvrdenia).

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať, či poistenec dodržiava liečebný režim. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom). Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Alternatívy k nemocenskému poisteniu v Sociálnej poisťovni

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.

Faktory ovplyvňujúce cenu komerčného poistenia

Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár,… avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.

Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem. Jedna poisťovňa vyžaduje dokladovanie príjmu už pri dávke od 6€/deň, viaceré od 11€/deň.

Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Medzi poisťovňami ktoré toto vyžadujú, sú ešte rozdiely v tom, že jedna poisťovňa skúma aj samotnú výšku odvodov, zatiaľ čo druhá skúma len to, že ich klient platí. Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.

Čakacia doba a karenčná doba

Čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách.

tags: #hlasenie #pn #szco #na #zdravotnu #poistovnu