Globalizácia: Hrozby, príležitosti a výzvy

Globalizácia je proces, ktorý sa bezprostredne dotýka nielen jednotlivca, ale každého z nás. Je to proces, ktorý už bol nezvratne zahájený, a preto je nutné ju prijať ako fakt, aj so všetkými novinkami a problémami, ktoré so sebou prináša. Na druhej strane tu proti globalizácii stojí nacionalizmus. Jeho snahou je oslabiť vplyv globalizačných trendov, uchovať špecifiká samostatných národov.

Samotná globalizácia, ako jedna z najdiskutovanejších tém v súčasnosti, je rozoberaná z viacerých aspektov. Popritom nás zaujímajú hlavne názory, ktoré sa bežne vybavia pri spomenutí tohto častého slova. Rozlišujeme pritom viacero častí, ako hlavne globalizácia z ekonomického a politicko-spoločenského hľadiska, jej nástroje, prejavy a dopady. Veľkú pozornosť venujem taktiež svetovým organizáciám a inštitúciám, ktoré sú často spájané s touto témou. Do popredia dávame hlavne pôsobenie obchodných inštitúcii ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ich štruktúru, a zaoberáme sa aj tým, z akého dôvodu sú považované za symboly globalizácie. Nakoniec je potrebné povedať, že táto téma je skutočne veľmi obsiahla a názory na ňu sa veľmi odlišujú. Práve kvôli širokému spektru postojov k tejto problematike je ťažké vybrať jeden, ktorý by bol podložený argumentmi a ponúkal by prijateľné východisko.

Globalizácia: Marginalizácia národnostných, hospodárskych a rasových individualít jednotlivých suverénnych štátov na úkor ich vzájomného zbližovania sa a spoločného smerovania. Charakteristickým pri tom je po hospodársko-ekonomickej stránke snaha o prebudenie a rast ekonomiky u hospodársky slabších krajín a ich prispôsobenie svetovému štandardu, udávanému hospodársky silnými a rozvinutými štátmi. Po spoločenskej stránke je zasa charakteristické obmedzovanie protekcionárskych snáh jednotlivých štátov, ich zbližovanie a snaha o čo najintenzívnejšie vzájomné priateľstvo a spoluprácu.

Znamená veľmi intenzívne rozvíjanie komunikácií, vzájomného prepájania doteraz oddelených častí sveta, ako aj rapídny rozvoj informačných technológií a ich masová dostupnosť. Proces, ktorého cieľom je zasiahnuť všetky časti sveta a vo všetkých štátoch vytvoriť rovnaké podmienky, prispôsobiť kompletne celý právny systém štandardu krajín s rozvinutým demokratickým systémom. V konečnom dôsledku sa majú vo všetkých krajinách vytvoriť rovnaké podmienky pre život, s dôrazom na demokratický politický systém a na dodržiavanie ľudských práv.

Predstavujú ju rôzne svetové politické a obchodné organizácie alebo spoločenstvá, ktoré pôsobia celosvetovo a ich hlavnou činnosťou je napomáhanie a usmerňovanie hospodárskych a politických reforiem v menej rozvinutých štátoch, pričom najviac hospodársky a politicky vyspelé štáty v nich majú najväčšie slovo. Tieto organizácie si kladú za svoj hlavný cieľ zníženie chudoby vo svete na čo najnižšiu možnú mieru, zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd rovnako vo všetkých štátoch. Často sa však pri uskutočňovaní týchto veľkých cieľov stávajú chyby, spôsobené zlým postupom a nesprávnymi rozhodnutiami kompetentných ľudí.

Globalizácia a mnoho slovných spojení, v ktorých používame pojem "globálny" patrí k tým, pri ktorých zdanlivo presne chápeme jeho obsah. V skutočnosti je však málokto schopný ho presne definovať. Jej výklady, ako aj názory na ňu sa už v základoch rozchádzajú.

Veľmi časté sú tiež dva základné omyly: Domnievanie sa, že sa nás proces zjednocovania sveta netýka a že prebieha mimo nás. Predstava, že globalizácia je niečo, čo si môžeme vybrať. To býva sprevádzané nadšením nad možnosťami, ktoré nám ponúka, alebo často rozhorčením a s nechuťou ku konzumnej spoločnosti. Otázka však neznie, globalizácia áno, alebo nie, ale ako sa s ňou vyrovnať. Je ťažké ju hodnotiť, pre niekoho predstavuje hrozbu, pre iných zase šancu. Isté je ale, že ide o proces, ktorý bol už zahájený a je spoločným osudom pre všetkých obyvateľov tejto planéty.

Na tento nový, až nadmerne diskutovaný fenomén sa môžeme pozerať z dvoch rozdielnych rovín, čo nám uľahčí aspoň základné objasnenie tohto pojmu. Týmito rovinami sú:

• Globalizácia svetovej ekonomiky, jej nástroje, trendy a z nej vznikajúce problémy
• Spoločensko-politická globalizácia, jej prejavy, vyhliadky, ale aj jej odporcovia

Pravdepodobne nie je treba ani pripomínať, že tieto dve hľadiská sú veľmi blízko späté a navzájom sa neustále ovplyvňujú.

Globalizácia, proces rastúceho vzájomného prepojenia krajín sveta, je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už niekoľko desaťročí. Na jednej strane prináša nové možnosti a hospodársky rast, na druhej strane vyvoláva obavy z nerovnosti, straty pracovných miest a ohrozenia kultúrnej identity. Aktuálne diskusie, ako napríklad tie na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose, sa zaoberajú aj možným koncom globalizácie, teda deglobalizáciou. Čo to znamená pre svetovú ekonomiku a bežný život ľudí na Slovensku?

Čo je to Globalizácia a Deglobalizácia?

Globalizáciu možno definovať ako rastúce vzájomné prepojenie všetkých častí sveta, najmä v druhej polovici 20. storočia. Z ekonomického hľadiska ju charakterizuje rozšírenie trhovej ekonomiky a rast nadnárodných spoločností. Politicky sa prejavuje preberaním liberálno-demokratického modelu vlády a západného poňatia ľudských práv. Finančná globalizácia predstavuje prepojenie a vzájomnú závislosť finančných systémov na celosvetovej úrovni.

Deglobalizácia je proces, kedy sa jednotlivé štáty uzatvárajú viac do seba, obmedzuje sa svetový obchod a medzinárodná výmena. Tento trend môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú geopolitické napätia, snaha o posilnenie národnej bezpečnosti a odolnosti ekonomík, alebo nespokojnosť s negatívnymi dopadmi globalizácie.

Hrozí Svetu Koniec Globalizácie?

Na tohtoročnom summite Svetového ekonomického fóra v Davose sa hovorilo o konci globalizácie. Mnohí vplyvní politici, manažéri, investori a ekonómovia vystríhali pred zastavením globalizácie. Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky, však nepredpokladá zastavenie rastu globalizácie. Podľa neho, napriek väčšiemu dôrazu na zabezpečenie odolnosti a bezpečnosti jednotlivých hospodárstiev, nie je v záujme ani možnostiach globálnych hráčov zastaviť rast globalizácie, pretože sme príliš previazaní.

Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB, pripomína, že svet fungoval tak, že sa využívali komparatívne výhody ekonomík. Každá krajina sa zameriavala na to, v čom bola najlepšia. Otváranie sveta, nové formy dopravy a technológie umožnili tento trend využívať naplno.

Ako by sa Deglobalizácia Mohla Prejaviť na Slovensku?

Dopady deglobalizácie na Slovensko by záviseli od toho, ako vážne pristúpi vláda k zvýšeniu odolnosti a bezpečnosti slovenskej ekonomiky, aspoň vo vybraných odvetviach, ako sú potraviny a energia. Kapacity a možnosti vlády konať sú však obmedzené, pretože strana výroby je zväčša v medzinárodných rukách. Ako veľmi malá ekonomika sme objektívne previazaní na medzinárodné trhy. Deglobalizácia by sa u nás prejavila, ak by na ňu narazilo napríklad Nemecko.

Tomáš Vranka si myslí, že by sme to pocítili najmä prostredníctvom vyšších cien. Ak by sa ekonomiky viac uzatvárali, svet by prestal využívať komparatívne výhody jednotlivých krajín a výroba by bola neefektívnejšia. Na druhej strane by sa tým posilnila sebestačnosť v mnohých oblastiach, po ktorých momentálne politici aj ľudia volajú.

Ján Košč, sociálno-ekonomický analytik, pripomína, že negatíva sme už zažili, keď sa predĺžili dodávateľské reťazce (lockdowny v Číne a zablokovanie Suezu loďou Ever Given), čo malo za následok začiatok súčasnej inflácie. Ceny tovarov, ktoré do Európy doteraz prúdili z Ázie, zdraželi a bol ich nedostatok. Pozitívom z tejto zmeny bolo precitnutie a pochopenie, ako je globalizovaný svet príliš závislý a zraniteľný na takýchto nezmyselne dlhých dodávateľských reťazcoch.

Kto by Mohol Získať a Kto Stratiť na Deglobalizácii?

Anton Marcinčin tvrdí, že na deglobalizácii by mohlo získať niekoľko jednotlivcov a lokálne monopoly. Za tisícročia sa civilizácia vyvíjala ku globalizácii a deglobalizácia môže byť nanajvýš prechodným javom.

Tomáš Vranka poukazuje na to, že posledné roky sa ako o druhej Číne začalo hovoriť o Indii, prípadne o Vietname či iných juhoázijských krajinách. V Číne v posledných dekádach výrazne rástli mzdy, takže ju už firmy využívajú ako lacnú montážnu dielňu čoraz menej a výrobu presúvajú najmä do spomínaných krajín. Firmy si uvedomili, že takáto vysoká odkázanosť na podobné krajiny nie je ideálna. Ak bude tento trend pokračovať, porazenými môžu byť práve krajiny, ktoré mali byť ďalšími Čínami v oblasti výroby. Sťahovanie výroby domov je skôr populistickým krokom, ktorý reálne zvýši výslednú cenu.

Ján Košč tvrdí, že na deglobalizácii by mali stratiť veľké korporácie a miliardári, ktorí aj napriek celosvetovej kríze od roku 2020 zhrabli dve tretiny vytvoreného bohatstva. A pomôcť by mala tým, ktorí si za posledné dva roky aj napriek inflácii rozdelili len tretinu svetového bohatstva - drvivá väčšina ľudstva. Otázkou je, kto bude riadiť proces deglobalizácie. Ak to bude „neviditeľná ruka trhu“, tak to bude presne naopak.

Výhody a Nevýhody Globalizácie

Globalizácia prináša so sebou celý rad výhod aj nevýhod. Medzi hlavné výhody patria:

• Hospodársky rast: Globalizácia umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu tovarov a služieb, v ktorých sú najefektívnejšie, čo vedie k zvýšeniu produktivity a hospodárskemu rastu. Svetový obchod podporil hospodársky rast EÚ - každá miliarda EUR dodatočného vývozu podporí 14 000 pracovných miest.
• Zníženie chudoby: Globalizácia pomohla stovkám miliónov ľudí na celom svete vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie.
• Nižšie ceny: Vďaka globalizácii môžu spotrebitelia nakupovať tovary a služby z celého sveta za nižšie ceny.
• Inovácie: Medzinárodná hospodárska súťaž a vedecká spolupráca urýchlili inovácie.
• Kultúrna výmena: Globalizácia umožňuje ľuďom cestovať, pracovať, študovať a žiť v rôznych krajinách, čo vedie k výmene kultúrnych hodnôt a skúseností.

Medzi hlavné nevýhody globalizácie patria:

• Nerovnosť: Globalizácia môže viesť k nerovnosti, pretože niektoré krajiny a skupiny ľudí profitujú z globalizácie viac ako iné. Výhody globalizácie nie sú automatické a ani rovnomerne rozdelené medzi občanov.
• Strata pracovných miest: Globalizácia môže viesť k strate pracovných miest v rozvinutých krajinách, pretože firmy presúvajú výrobu do krajín s nižšími nákladmi na pracovnú silu.
• Sociálna nespravodlivosť: Globalizácia môže viesť k sociálnej nespravodlivosti, pretože niektoré firmy využívajú lacnú pracovnú silu a nedodržiavajú pracovné štandardy.
• Ohrozenie životného prostredia: Globálna preprava tovarov je obrovským a zbytočným producentom skleníkových plynov, čo poškodzuje všetkých.
• Strata kultúrnej identity: Globalizácia môže viesť k strate kultúrnej identity, pretože sa šíria globálne trendy a zvyky.
• Zraniteľnosť: Globalizovaný svet je príliš závislý a zraniteľný na dlhých dodávateľských reťazcoch.

Poľnohospodárstvo a Globalizácia

Poľnohospodárstvo je špecifické odvetvie, ktoré je obmedzené viazanosťou na pôdu a lokalitu. Je jedným z určujúcich faktorov vzhľadu každej krajiny, zamestnanosti na vidieku a jeho celkovej úrovne. Sila lokálneho, či národného poľnohospodárstva je zárukou potravinovej bezpečnosti každého štátu v prípade globálnych hospodárskych, alebo iných otrasov.

Globálny obchod s poľnohospodárskymi produktmi prináša často priam absurdné výkyvy v cenách komodít, ktorým sa nie je možné jednoducho na lokálnej úrovni prispôsobiť bez značných strát. Ďalším rizikom, ktoré globalizácia prináša, je postupná strata kontroly nad kvalitou potravinového reťazca a negatíva, vyplývajúce z dlhej prepravy a skladovania, ale aj tvrdého konkurenčného boja nadnárodných spoločností.

Európska Únia a Globalizácia

Európska únia sa snaží využiť výhody globalizácie a zároveň minimalizovať jej negatívne dopady. Európa sa musí podieľať na prepísaní globálnych pravidiel tak, aby voľný obchod znamenal aj spravodlivý obchod. Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom.

EÚ presadzuje nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Pokiaľ ide o medzinárodnú scénu, dokument sa zameriava na potrebu sformovať skutočne udržateľný svetový poriadok založený na spoločných pravidlách a spoločnom programe. EÚ vždy predstavovala silný a účinný „mnohostranný“ globálny súbor pravidiel a mala by ho naďalej rozvíjať tak, aby reagoval na nové výzvy a zabezpečil ich účinné presadzovanie.

EÚ by napríklad mohla presadzovať nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Na domácej scéne dokument navrhuje nástroje na ochranu a posilnenie postavenia občanov cez silnú sociálnu politiku a zabezpečenie potrebného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy. Progresívne daňové politiky, investovanie do inovácií a silné politiky sociálneho zabezpečenia - to všetko by mohlo pomôcť prerozdeliť bohatstvo spravodlivejšie.

Globalizácia má nepopierateľný vplyv na fungovanie sveta. Jej dopady vo väčšej či menšej miere ovplyvňujú aj regionálne hospodárstvo. Aké dôsledky prináša globalizácia do tohto segmentu? Globalizácia je vo všeobecnosti môžeme definovať ako proces vzájomnej prepojenosti otvorenia hraníc na zrýchlenie tokov tovarov, služieb, financií, ľudí a myšlienok cez hranice štátov a zmien v inštitucionálnych a politických režimoch na medzinárodnej a národnej úrovni, ktoré uľahčujú alebo podporujú tieto toky. Prejavom globalizačného procesu sú obrovské dynamické zmeny ekonomických, politických, sociálnych, kultúrnych a technologických dimenzií.

Globalizácia prináša väčší tlak na zvýšenie konkurencieschopnosti štátov ale aj podnikov v globálnom prostredí. Jednou z možností ako sa s týmto tlakom vyrovnať je zlepšovanie podmienok pro pohyb výsledkov výroby aj mobilitu výrobných faktorov. Liberalizácia nadobúda podoby multilaterálnej, regionálnej a unilaterálnej. Regionálna integrácia na začiatku 90. rokov, kedy svetovú ekonomiku zasiahla rýchlym tempom i rozmachom nových typov regionálnych obchodných dohôd i celkovou zmenou prístupu k regionalizmu, vstúpila do novej etapy, ktorú J. Bhagwati pomenoval ako nový regionalizmus. Najvýstižnejšie túto novú etapu regionalizmu charakterizoval Jean B. Grugel, podľa ktorého ide o premyslený postup štátu určený k minimalizácií rizík v neistých podmienkach globalizovanej svetovej ekonomiky, spočívajúci v podpore aktivít na úrovni regiónov. Nový regionalizmus je vždy zmluvná integrácia. Ďalšími rysmi nového regionalizmu sú rozmach medzinárodného obchodu a zahraničných investícií, oživenie už vzniknutých, menej úspešných regionálnych zoskupení a vytvorenie nových moderného typu.

Vo všeobecnosti za príčinu vzniku nového regionalizmu sa označuje zložitý komplex procesov s dynamickým rozvojom naštartovaných na konci 80.rokov v súvislosti so zostrením globálnej konkurencia a pádom bipolárneho usporiadania sveta. Dynamizácia regionalizmu súvisí najmä s kvantitatívnymi, kvalitatívnymi a formálnymi zmenami. Kvantitatívne zmeny súvisia so zapojením neporovnateľne väčším okruhom aktérov účastníkov a regionálnych integrácií, ktorý zasahujú do svetovej ekonomiky. Kvalitatívne zmeny súvisia hlavne s tým, že noví účastníci do regionálnych zoskupení prinášajú nové postupy a metódy a formálne zmeny súvisia so vznikom nových vzorov regionálnych integrácií ako je transregionalizmus, interregionalizmus, subregionalizmus a vznik celokontinentálnych usporiadaní.

Globalizáciu tvoria také ekonomické zložky, ktoré podporujú rozvoj regionalizmu. Zvyšuje konkurenciu v regióne, zväčšuje veľkosť trhov a podporuje mobilitu ekonomických faktorov. Z politického hľadiska sa môže tiež stať silnou zložkou, ktorá dokáže prekonať odpor k deregulácií, k otváraniu trhov na národnej úrovni a môže podporiť aj štrukturálne reformy v národných štátoch.

Pozitívnych, ale aj negatívnych vplyvov globalizácie sú desiatky a líšia sa v závislosti od jednotlivých regiónov, období, ale aj politickom smerovaní v regiónoch. Medzi najvýraznejšie pozitívne dopady globalizácie môžeme zaradiť napríklad oživenie pracovného trhu, či už prostredníctvom expandovania spoločností do krajín tretieho sveta a vytváraním nových pracovných príležitostí v chudobnejších regiónoch, alebo naopak zvýšenie mobility pracovníkov a zaplnenie voľných miest na pracovnom trhu vo vyspelých krajinách migráciou zo zahraničia. Do regiónov globalizácia prináša aj negatívny dopad, často v súvislosti s ťažbou nerastných surovín, poškodzovaním životného prostredia, ale aj vykorisťovaním niektorých skupín obyvateľstva. Vplyv globalizácie je problematický najmä v krajinách bez demokratického a transparentného politického systému, kde z jej pozitívnych vplyvov ťaží iba hŕstka ľudí pri moci. Častým negatívnym vplyvom je likvidácia domácich podnikov, ktoré sa s príchodom gigantov zo zahraničia s lepšími technológiami a nižšími cenami stávajú nekonkurencieschopné.

Ak vás téma globalizácie a jej vplyvu na svetovú, ale aj regionálnu ekonomiku zaujala, prihláste sa na bakalárske štúdium na Fakulte ekonómie a podnikania na Paneurópskej vysokej škole.

1) Cihelková, Eva (2021). Světová ekonomika do nástupu pandemie COVID-19 (elektronický dokument). 1. vyd. Bratislava: Paneurópska vysoká škola. 141 s. 3) Peter Baláž a kolektív (2010).

V nadväznosti na bielu knihu o budúcnosti Európy predstavenú 1. Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie, vyhlásil: „Globalizácia celkovo pôsobí na európske hospodárstvo pozitívne, naši občania to však tak nevnímajú, ak jej prínosy nie sú zdieľané spravodlivo a rovnomernejšie. Európa sa musí podieľať na prepísaní globálnych pravidiel tak, aby voľný obchod znamenal aj spravodlivý obchod. Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom. Zároveň je nutné, aby ľudia s pomocou našich politík získavali vzdelanie a zručnosti potrebné na to, aby držali krok s vývojom našich hospodárstiev.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: „Globalizácia predstavuje ohromujúcu silu prinášajúcu Európe i zvyšku sveta výhody aj mnohé výzvy. Diskusný dokument sa otvorene venuje tomu, čo globalizácia priniesla Európskej únii. Faktom je, že hoci globalizácia znamená pre EÚ veľký úžitok, priniesla aj mnohé výzvy. Globalizácia pomohla stovkám miliónov ľudí na celom svete vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie. Vďaka svetovému obchodu sa podporil hospodársky rast EÚ - každá miliarda EUR dodatočného vývozu podporí 14 000 pracovných miest. Z lacnejšieho dovozu majú takisto prospech najmä chudobnejšie domácnosti. Tieto výhody však nie sú automatické a ani nie sú rovnomerne rozdelené medzi našich občanov. Riešenie však nespočíva v protekcionizme ani v politikách nezasahovania. Dôkazy uvedené v diskusnom dokumente svedčia jasne o tom, že globalizácia môže byť prospešná, ak sú jej prínosy správne využité. EÚ musí zabezpečiť lepšie rozdelenie prínosov globalizácie spoluprácou s členskými štátmi a regiónmi, medzinárodnými partnermi a inými zainteresovanými stranami. Pokiaľ ide o medzinárodnú scénu, dokument sa zameriava na potrebu sformovať skutočne udržateľný svetový poriadok založený na spoločných pravidlách a spoločnom programe. EÚ vždy predstavovala silný a účinný „mnohostranný“ globálny súbor pravidiel a mala by ho naďalej rozvíjať tak, aby reagoval na nové výzvy a zabezpečil ich účinné presadzovanie. EÚ by napríklad mohla presadzovať nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Na domácej scéne dokument navrhuje nástroje na ochranu a posilnenie postavenia občanov cez silnú sociálnu politiku a zabezpečenie potrebného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy. Progresívne daňové politiky, investovanie do inovácií a silné politiky sociálneho zabezpečenia - to všetko by mohlo pomôcť prerozdeliť bohatstvo spravodlivejšie.

Približne tretina nášho národného dôchodku pochádza z obchodu zo zvyškom sveta. Spolu s rastom zámorských trhov rástol aj európsky vývoz, a tým aj počet lepšie platených pracovných miest. Krajiny, ktoré sa špecializujú na to, čo vedia najlepšie, môžu produkovať viac za menej peňazí, čím sa zvyšuje kúpna sila spotrebiteľov. Ľudia bez obmedzenia cestujú do rôznych krajín a tiež v nich pracujú, študujú a žijú. Komunikujú na webe, vymieňajú si nápady, kultúrne hodnoty a skúsenosti. Študenti majú cez internet prístup na kurzy popredných univerzít po celom svete. Medzinárodná hospodárska súťaž a vedecká spolupráca urýchlili inovácie. S globalizáciou sú však spojené aj výzvy. Mnohí Európania sa obávajú, že globalizácia vedie k nerovnosti, strate pracovných miest, sociálnej nespravodlivosti či k znižovaniu noriem životného prostredia, zdravia alebo ochrany súkromia. Niekedy sa cítia ohrození, pokiaľ ide o ich identitu, tradície a spôsob života. Diskusný dokument o využití globalizácie nadväzuje na bielu knihu o budúcnosti Európy predloženú 1. marca, v ktorej sa uvádzajú hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí. Biela kniha predstavuje začiatok procesu, v ktorom má 27 členských štátov rozhodnúť o budúcnosti svojej Únie.

tags: #globalizacia #diskusny #prispevok