Mentálne postihnutie predstavuje významnú oblasť záujmu sociálnej politiky a legislatívy na Slovensku. Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny občanov. Vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a praktické aspekty sociálnej starostlivosti o mentálne postihnutých na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Ľudská dôstojnosť a práva mentálne postihnutých osôb
Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.
Segregácia a integrácia mentálne postihnutých
Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.
Definícia zdravotného postihnutia v slovenskom kontexte
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.
Legislatívny rámec sociálnej pomoci na Slovensku
Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon upravuje získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.
Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci
Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:
- Občan v núdzi.
- Ďalšie fyzické osoby uvedené v § 4b Zákona o sociálnej pomoci.
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Zariadenia sociálnych služieb (rozpočtové alebo príspevkové organizácie).
- Obce a samosprávne kraje.
- Ďalšie právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby.
Zásada rovnakého zaobchádzania
Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde.
Poskytovanie pomoci cudzincom
Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:
- Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru s registrovaným trvalým pobytom na Slovensku, ktorí sú zamestnaní alebo študujú.
- Rodinní príslušníci cudzincov s povolením na trvalý pobyt.
- Cudzinci, ktorých práva vyplývajú z medzinárodných zmlúv.
- Cudzinci, ktorým bol udelený azyl.
Sociálna núdza a jej riešenie
Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Riešenie sociálnej núdze zahŕňa sociálne poradenstvo, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie.
Formy sociálnej pomoci pre mentálne postihnutých
Sociálna starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie ich kvality života a podporu ich integrácie do spoločnosti.
Sociálna rehabilitácia
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.
Aktivity sociálnej rehabilitácie
Medzi aktivity sociálnej rehabilitácie patria:
- Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné, minimalizujú napätie, povzbudzujú k sebakontrole a spolupráci.
- Diskusie: Učia uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti.
- Brainstorming: Podporuje kreatívne a originálne nápady, dáva možnosť vyjadriť sa každému.
- Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor každého účastníka.
- Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovaní názorov iných.
- Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
- Relaxačné techniky: Navodzujú príjemnú atmosféru, uvoľnenie a koncentráciu.
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať ambulantnou alebo pobytovou formou v rôznych zariadeniach. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a asistenti, ktorí podporujú sebaobhajcov v ich práci. Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje fyzická a psychická schopnosť fyzickej osoby, ťažké zdravotné postihnutie, odkázanosť na sprievodcu, zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona, odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby a potreba osobitnej starostlivosti. Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Parkovací preukaz
Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3.
Príjem a majetok
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby. Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur.
Opakované a jednorazové príspevky
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.
Osobná asistencia
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.
Pomôcky
Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.
Psy so špeciálnym výcvikom
Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila. Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.
Výška príspevkov a podmienky ich poskytovania
Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky.
Sociálne služby
Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:
- Opatrovateľská služba.
- Organizovanie spoločného stravovania.
- Prepravná služba.
- Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.
- Sociálna pôžička.
Opatrovateľská služba
Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.
Organizovanie spoločného stravovania
Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.
Prepravná služba
Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím
V predškolskom veku dieťa musí mať pre svoj rozvoj veľa podnetov, stimulácií a mnohostranný kontakt s ľuďmi. Na Slovensku sú podľa riaditeľky združenia Ivety Mišovej špeciálne škôlky aj integrované škôlky, avšak nikto nezaručí rodine, že dieťa s mentálnym postihnutím bude do takejto škôlky prijaté. Najmä ak má dieťa viacnásobné, kombinované postihnutie. Škôlky často povedia, že preňho nemajú vytvorené dostatočné podmienky. Možnosti pre takéto deti podľa nej závisia od miesta bydliska rodiny a dostupných služieb. Dieťa môže navštevovať špeciálno-pedagogické poradne či detské integračné centrá, kde môže chodiť individuálne na pár hodín týždenne alebo pravidelne.
Žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku v minulosti vzdelávali v osobitných a pomocných školách a aj dnes sú vzdelávaní v špeciálnych základných školách. „Tradícia vzdelávať túto skupinu ľudí segregovane je na Slovensku mimoriadne silná a sieť špeciálnych a špecializovaných výchovno-vzdelávacích inštitúcií je hustá,“ tvrdí riaditeľka ZPMP v SR. Podľa nej je len málo ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku zaradených do bežnej školy. Vzhľadom na postupnú implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím predstavitelia ZPMP v SR predpokladajú, že v najbližších rokoch sa budú viesť široké diskusie o modeli inkluzívneho vzdelávania, postavenom predovšetkým na rovnosti všetkých ľudí a akceptácii toho, že niekto je iný. „Stotožňujeme sa s princípmi inkluzívneho vzdelávania, aj keď si uvedomujeme, že jeho zavedenie do praxe v podmienkach Slovenska bude mať veľa úskalí. Predpokladáme aj odpor zo strany rodičov a profesionálov,“ tvrdia zástupcovia ZPMP v SR.
Historický kontext a vývoj špeciálnej pedagogiky na Slovensku
Karel Herford bol zakladateľom pražského ústavu Ernestínum. Študoval tu druhy, typy a klinické formy mentálneho a celkového postihnutia. Usiloval sa viesť chovancov k práci názorným vyučovaním, ručnými prácami a pracovnou výchovou. Preto zriaďoval košikárske, stolárske a knihárske dielne. Pracovalo sa v záhrade a na poli. Vyzdvihoval dôležitosť telesnej výchovy a spevu pre rozvoj mentálne postihnutých.
V Belgicku David Ovid Decroly zriaďuje pozorovacie triedy, v ktorých sa uplatňuje komplexné výchovné pôsobenie, pomocou ktorého sa deti pozorujú pri hre a učení. V európskej pedagogike významné miesto patrí Marie Montessori. Nadviazala na práce Itarda, Seguina a zostavila rozsiahly dodnes používaný súbor pedagogických pomôcok, známy pod názvom ,,Montessoriovej výchovný materiál.´´ Je určený pre zmyslovú výchovu, rečovú výchovu, vyučovaniu matematiky a vyučovaniu pre praktický život.
Na Slovensku špeciálnu pedagogiku a starostlivosť o mentálne postihnutých značne ovplyvnili najmä po vzniku ČSR hlavne českí priekopníci. Boli to Herford, Čáda, Zeman. František Čáda bol zakladateľom českej pedopatológie. Bol iniciátorom troch veľkých zjazdov, ktoré boli venované starostlivosti o mentálne postihnutých.
Samuel Blum, riaditeľ parketárne ustanovil 4. júla 1898 nadáciu pre starostlivosť o 10 mentálne postihnutých detí. Po smrti Rudolfa Bluma (jeho syn) prebrala vedenie ústavu jeho manželka Flora Blumová, po jej smrti Ján Horák, ktorý zmenil aj názov ústavu Ústav pre duševne chorých, slabomyseľných a epileptikov.
Prvá pomocná škola vznikla na Slovensku v roku 1923 v Petrovanoch pri Zdravotno-sociálnom ústave pod názvom Súkromná pomocná škola v Petrovanoch. Najvýznamnejšiu úlohu medzi pomocnými školami zohrala pomocná škola v Trenčíne. Založil a viedol ju Vladimír Predmerský. Škola slúžila ako metodicko-odborné centrum slovenských pomocných škôl. Toto vedúce postavenie si uchovala až do 60tych rokov. V roku 1932 bol v Žiline zriadený Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných. Sídlom bola Trenčianska pomocná škola. Prvým predsedom bol Viliam Gaňo a tajomníkom bol Vladimír Predmerský.
Na Slovensku po 2. svetovej vojne nastal rozvoj starostlivosti o mentálne postihnutých. Kým v roku 1946 bolo na Slovensku 6 osobitných škôl, v roku 1989 ich bolo 181. Teraz sú to Špeciálne základné školy. Vznikali výskumné teoretické metodické pracoviská, kde sa rozvíjala psychopedická problematika. V roku 1947 vzniklo aj oddelenie Špeciálne pedagogiky, oddelenie Defektológie pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vzdelávanie pedagógov pre mentálne postihnutých zohrávalo významnú úlohu. Do roku 1967 to bolo štúdium popri zamestnaní. Od roku 1967 to bolo riadne vysokoškolské vzdelávanie dennou aj externou formou. Organizovalo sa na Filozofickej fakulte v Bratislave, od roku 1972 v Trnave, a od roku 1896 opäť v Bratislave a až dodnes.
tags: #starostlivost #o #mentalne #postihnutych #na #slovensku