Vývin človeka je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické a sociálne zmeny prebiehajúce počas celého života. Každý z nás má potrebu niekam patriť a k tejto potrebe sme dospeli po určitom vývine. Aj keď to málokto z nás vie, tento proces sa začal už v prenatálnom období a v značnej miere ho ovplyvňoval duševný vývin. Od prvých okamihov po narodení až po neskorú starobu prechádzame neustálym vývojom, ktorý formuje to, kým sme.
Vývinová psychológia a podstata duševného vývinu
Vývinová psychológia je vedecká disciplína, ktorá systematicky skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v ľudskom živote od počatia po smrť. Skúma vývin psychických javov, akými sú procesy, stavy a vlastnosti osobnosti. Duševný vývin možno charakterizovať ako proces, ktorý sa odohráva v čase a navodzuje zmeny. Proces, ktorý plynie, je v ustavičnom pohybe. V dôsledku vývinu sa postupne pretvarujú psychické zážitky a správanie človeka, pričom jednotlivé obdobia sa vyznačujú rozdielnym spôsobom správania.
Podstata duševného vývinu v najvšeobecnejších črtách zahŕňa dva kľúčové procesy:
- Socializácia: V procese vývinu jednotlivec zvnútorňuje vedomosti, normy, postoje, zvyky a spoločenské pravidlá platné v danom prostredí. Človek sa vplyvom rodiny, školy a prostredia začleňuje do spoločnosti.
- Individualizácia (personalizácia): Človek sa postupne stáva osobnosťou a nadobúda črty, vlastnosti a spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.
Význam ranného detstva a teória vzťahovej väzby
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. John Bowlby, významný psychiater a psychoanalytik, koncipoval teóriu vzťahovej väzby. Táto teória predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu.
Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Prehľad typov vzťahovej väzby
Mary Ainsworth empiricky overovala Bowlbyho teóriu a identifikovala rôzne typy pripútania, ktoré sumarizuje nasledujúca tabuľka:
| Typ väzby | Charakteristika správania dieťaťa | Príčina vzniku |
|---|---|---|
| Bezpečná väzba | Dieťa je znepokojené pri odlúčení a teší sa pri návrate matky. | Rodič reaguje citlivo, rýchlo a primerane na signály dieťaťa. |
| Neistá - vyhýbavá | Dieťa ignoruje osobu pri návrate, neprejavuje emócie. | Odmietnutie alebo nedostatočný kontakt zo strany matky. |
| Neistá - ambivalentná | Veľmi prudká reakcia na odlúčenie, po návrate matku "trestá". | Nepredvídateľné správanie matky (niekedy citlivá, inokedy odmietavá). |
| Dezorganizovaná | Bizarné správanie, stereotypie, strnulosť výrazu. | Dlhodobo zmätené správanie matky, často v dôsledku traumy. |
Periodizácia ľudského života: Od počatia po starobu
Prenatálne obdobie a novorodenec
Prenatálne obdobie trvá 280 dní, začína počatím a končí pôrodom. V troch fázach (zárodková, embryonálna a fetálna) sa vytvárajú všetky nevyhnutné predpoklady pre samostatnú existenciu plodu. Obdobie novorodenca trvá od pôrodu po koniec prvého mesiaca a ide o obdobie adaptácie. Dieťa sa učí samostatne dýchať a prijímať potravu. Motorika je v tomto čase riadená nepodmienenými reflexami.
Dojča a batoľa
Obdobie dojčaťa trvá do konca prvého roku života. Charakterizuje ho veľmi rýchly motorický vývin a potreba sociálneho kontaktu. Okolo 5. mesiaca dieťa rozlišuje tváre a v 7. mesiaci rozlišuje mimické výrazy. Batoľacie obdobie (1 rok až 3 roky) prináša začiatok rozvoja samostatnej chôdze a reči. Dieťa si uvedomuje, že každá vec má svoje meno, a preto sa neustále pýta „čo je to“.
Predškolský vek (3 až 6 rokov)
V tomto období dieťa dosahuje školskú zrelosť. Rozvíja sa jemná motorika, čo umožňuje dieťaťu zaviazať si šnúrky alebo manipulovať s nástrojmi. Myslenie predškoláka je konkrétne a vyznačuje sa egocentrizmom a magickosťou (dopĺňanie reality fantáziou). Hlavnou formou aktivity zostáva hra, ktorá sa mení zo samotárskej na kooperatívnu.
Školský vek a dospievanie
Mladší školský vek (6 až 11 rokov) je obdobím, kedy sa formuje logické myslenie a zmysel pre zodpovednosť. Pubescencia (11 až 15 rokov) prináša prudký rast, telesnú a psychickú zrelosť. V citovom vývine dochádza k uvoľňovaniu od rodiny a autorita rodičov sa znižuje. Adolescencia (16 až 21 rokov) je fázou, kedy sa jedinec pripravuje na povolanie a hľadá vlastnú identitu.
Dospelosť a staroba
Dospelosť je obdobím upevnenej identity a realizácie v povolaní a rodine. Staroba (nad 60 rokov) je výsledkom starnutia a charakterizuje ju proces postupného zanikania funkcií organizmu. Telesný vývin v starobe zahŕňa stratu fyzickej sily, zhoršenie činnosti zmyslových orgánov a CNS. Psychicky sa starý človek často obracia do seba a bilancuje svoj život. Odchod do dôchodku prináša potrebu adaptácie na novú sociálnu rolu.
Psychické aspekty staroby
V neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city. Jednou z najvýznamnejších psychických záťaží je osamelosť, často spôsobená úmrtím partnera. Staroba však nie je len o stratách; starí rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri výchove vnúčat, hoci sa nemajú stavať aktívne do pozície hlavného vychovávateľa. Umieranie a smrť sú zavŕšením vývinu, pričom strach zo smrti sa s pribúdajúcim vekom často stráca a smrť môže byť vnímaná ako vykúpenie.