Emocionálny a sociálny vývin u detí mladšieho školského veku: komplexná charakteristika

Mladší školský vek, ktorý zvyčajne zahŕňa deti v rozmedzí od 6 do 12 rokov (žiaci 1. až 4. ročníka ZŠ), predstavuje významné obdobie v živote dieťaťa. Je to čas intenzívneho emocionálneho a sociálneho rastu, ktorý je úzko prepojený s kognitívnym vývinom a adaptáciou na školské prostredie. Toto obdobie sa vyznačuje relatívnym pokojom a vyrovnanosťou, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov, keďže obdobie vzdoru už pominulo a puberta sa ešte nezačala.

Vstup do školy znamená pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života, kde hru nahrádza učenie a s ním spojené povinnosti. To kladie zvýšené nároky na disciplínu. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. Mladší školský vek je často označovaný ako vek triezveho realizmu.

Charakteristické črty mladšieho školského veku

Vekové rozpätie medzi 6. až 7. a 11. rokom sa všeobecne označuje ako mladší školský vek, niekedy sa v literatúre používa aj označenie - DRUHÉ DETSTVO. Dolnú hranicu vývinového medzníka tvorí krátke obdobie tzv. prvej štrukturálnej premeny, ktoré sa začína medzi 5. - 6. rokom a končí 6. - 7. rokom.

Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:

• Výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi.
• Mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia.
• Myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva).
• Trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa).
• Pod vplyvom poznávania sa vyvíjajú trvalejšie a diferencovanejšie záujmy.
• Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe.
• Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
• Integruje a doplňuje sa detské „ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.
• Motivácia správania.

Fyzický vývin a zrenie

V 6. roku nastáva radikálna zmena v telesnom vývine. Rast hlavy a trupu začína zaostávať za rastom končatín a tým sa mení celkový telesný vzhľad. Dieťa je vytiahnutejšie, štíhlejšie, hlava je veľkosťou primeranejšia ostatnému telu. Medzi 7. - 10. a 11. rokom dochádza k postupným zmenám vo všetkých orgánoch a tkanivách tela.

Vyvíjajú sa všetky ohyby chrbtice - krčné, hrudné, bedrové. Osifikácia kostry nie je ešte ukončená, z čoho vyplýva jej veľká ohybnosť a pohyblivosť. Osifikácie článkov záprstia rúk sa končí v 9. - 11. roku, osifikácia zápästia v 10. - 12. roku. Tým možno vysvetliť, prečo niektorí žiaci len so značnou námahou zvládnu písanie. Ruka sa rýchlo unaví, nemôžu písať rýchlo a dlho. Žiaci 1. - 3. ročníkov nemajú byť preťažovaní písomnými úlohami.

V tomto veku intenzívnejšie rastie aj srdcový sval. Je dobre zásobovaný krvou, preto je srdce pomerne dobre výkonné. Hmotnosť mozgu sa po siedmich rokoch zvyšuje. Zväčšujú sa jeho čelné laloky, ktoré majú dôležitú úlohu pri utváraní najvyšších a najzložitejších funkcií psychickej činnosti človeka.

Mení sa aj vzájomný vzťah základných nervových procesov - vzruchu a útlmu. Útlm začína byť zreteľnejší a diferencovanejší ako v predškolskom veku. Frekvencia vzruchu je však ešte dosť silná a s tým súvisí neposednosť detí nižších ročníkov. Vonkajšími podmienkami, nevyhnutnými pre vytváranie normálneho vzájomného pomeru regulácií vzruchu a útlmu, je dôsledná, systematická výchova k uvedomelej disciplíne.

Narastanie telesných síl sa prejavuje v stúpajúcej tendencii dieťaťa ich uplatniť a rozvíjať funkčne. Mladší žiak sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou. Záleží mu na dosahovaní istých výkonov - vytrvalosti, rýchlosti, presnosti pohybov. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v rôznych pohybových hrách, cvičeniach, športových výkonoch. Nachádza v pohybe potešenie a veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. Ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé, nepozorné.

Telesná výchova je žiaducim doplnkom činnosti, na ktoré si deti v škole privykajú. Zamestnávajú sa tie svalové skupiny, ktoré v priebehu duševnej práce zotrvávajú v nečinnosti. Cvičenie priaznivo vplýva nielen na prácu svalov, ale aj na neuropsychickú aktivitu. Systematické a veku prispôsobené gymnastické cvičenia podporujú pohybovú koordináciu, presnosť, spôsobilosť ovládať zbytočné pohyby. Toto sebaovládanie má význam nielen pre rozumový vývin dieťaťa, ale aj pre vývin jeho vôle a charakteru.

Zdravý vývin školského dieťaťa bezprostredne súvisí s jeho životosprávou, ktorá spočíva vo vhodnom dennom poriadku, v dostatočnom spánku, v priemernej hodnote stravy.

Emocionálny vývin

Emočný vývin detí sa mení v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa nachádza. Dalo by sa povedať, že je ako na hojdačke, ktorú majú deti tak radi. Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa. Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa.

Pri batoľati je dobré pokračovať v dotyku, napr. objať dieťa, keď spadne, ošúchať mu kolienko, keď si ho odrie, pohladiť ho pri pochvale, potúliť pri hre. Môžeme mu tak navodiť emočne pokojný stav v búrlivom období vzdoru, ktorý vrcholí v 2,5 rokoch. A čo robiť, keď dieťa vzdoruje, kope, kričí, búcha, hádže sa o zem? Nepopustiť, aj keď je to niekedy trápne, najmä ak robí scénu na verejnosti. Vzdor je v poriadku, je to emočný míľnik obdobia batoľa, len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane.

U mladšieho školáka od 6 rokov dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Už nie je typická zmena nálady z veselej na nahnevanú ako u batoľaťa a vymizli aj detské strachy predškoláka. Práve obdobie mladšieho školáka je vďaka svojej stabilite vhodné na rozvoj EQ v kľúčoch sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.

Prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Typické prejavy sú nervozita, citlivosť a výbuchy smiechu, ktoré nie sú tak extrémne ako v puberte, ale niekedy sa vyskytnú. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu. V tomto období, najmä v kritických chvíľach, je potrebné ukázať dieťaťu fyzickú blízkosť. Ak k tomu pridáte psychickú blízkosť, napr. dieťaťu vyjadríte, že máte záujem počuť ako sa cíti a že sa Vám môže zdôveriť so svojimi problémami, môžete otvoriť bránu do jeho srdca. A pozor, nikdy neznevažujte problémy dieťaťa! Nám dospelým sa môžu zdať malicherné, ale preňho majú často veľkú váhu.

Sociálny vývin

Sociálny a emocionálny vývin zahŕňa, ako dieťa rozumie tomu, kým je, čo cíti, a čo môže očakávať, keď interaguje s inými ľuďmi. Zahŕňa tiež skúsenosti dieťaťa s emóciami, ich vyjadrovaním a zvládaním. Taktiež úzko súvisí so schopnosťou tvoriť a udržiavať pozitívne vzťahy s inými, ako aj riešiť prípadné konflikty. Rodičia a opatrujúce osoby zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v procese sociálno-emocionálneho vývinu, pretože predstavujú najstabilnejší vzťah pre svoje dieťa. Konzistentné (opakujúce sa a nemenné) skúsenosti s členmi rodiny, učiteľmi a ďalšími ľuďmi pomáhajú deťom učiť sa o vzťahoch a preskúmavať emócie v predvídateľných interakciách s inými.

Školské obdobie je prípravou pre dve významné role, a to profesijnú rolu, ktorá bude určovať sociálny status jednotlivca a jeho miesto v spoločnosti a symetrickú vrstovnícku rolu, ktorá bude zase v budúcnosti určovať charakter sociálneho prijatia jednotlivca spoločnosťou. Dieťa v mladšom školskom veku cíti veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Významný vplyv má v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky učiteľ, ktorý je pre dieťa takou autoritou, že o nej nepochybuje. Jeho autorita prevyšuje autoritu rodičov. Typickým prejavom správania sa je žalovanie učiteľovi.

Sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov, k učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.

Míľniky sociálno-emocionálneho vývinu do 3 rokov

Na monitorovanie sociálno-emocionálneho vývinu dieťaťa sa používajú sociálno-emocionálne míľniky. Nižšie uvádzame prehľad týchto míľnikov do veku 3 rokov.

Podpora sociálno-emocionálneho vývinu

Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi:

• Podporujte príležitosti pre sociálne interakcie dieťaťa s rodinou a vrstovníkmi.
• Učte dieťa dobrým mravom, etikete a primeraným zručnostiam vždy, keď sa ocitnú v novej sociálnej situácii (napríklad striedanie sa, počúvanie iných, riešenie konfliktu).
• Vytvárajte a predvádzajte tie sociálno-emocionálne situácie, ktoré chcete rozvíjať. Napríklad, ak chcete, aby sa dieťa učilo deliť s inými, uistite sa, že vidí vás, ako sa o niečo podelíte.
• Dovoľte dieťaťu viesť hru.
• Ak dieťa zažíva veľkú emóciu, snažte sa vyhnúť výrokom ako „upokoj sa“, alebo „nebuď smutný/á“, „nehnevaj sa“. Takéto vyjadrenia nesprávne učia dieťa tomu, že určité emócie by nemali byť vyjadrené. Namiesto toho môžeme povedať: „Keď ti (meno) vzal/a hračku, začal/a si plakať. Muselo to byť nepríjemné. Ako sa cítiš?“
• Udržiavajte s dieťaťom očný kontakt, komunikujte s ním znížením sa na jeho výškovú úroveň a používajte pritom rôzne výrazy tváre.
• Vytvorte doma bezpečné miesto, kde si môže dieťa ísť oddýchnuť. Dieťa potrebuje na jednej strane rodiča, ku ktorému môže prísť a bezpečne s ním zdieľať emócie, ale potrebuje aj svoj vlastný priestor, ak si chce emóciu spracovať samo. Dôležité však je, že dieťa by nikdy nemalo byť samé na veľké emócie ani byť nútené ísť na toto svoje bezpečné miesto.
• Chváľte dieťa za snahu, nie za výsledok. Oceňujte tiež pozitívne správanie.

Námety na hry s dieťaťom

Hra je dôležitá pre uspokojenie potrieb dieťaťa a podnecovanie jeho tvorivosti. Deti sú malí ľudia s veľkými emóciami, ktoré nie vždy dokážu pomenovať. Hra im poskytuje príležitosť preskúmať a vyjadriť tieto emócie a precvičovať si ich zvládanie. A rodičia pri sprostredkovaní týchto skúseností zohrávajú dôležitú úlohu.

• Pocity z čarovného klobúka: Vystrihnite z časopisov obrázky ľudí s rôznymi emóciami a nalepte ich na kartičky. Dieťa si vytiahne kartičku a pantomimicky predvedie danú emóciu, rodičia hádajú.
• Emócie z plastelíny: Nakreslite na papier ľudskú hlavu bez tváre a dieťa bude z plastelíny dotvárať, ako sa cíti.
• Spoločná maľba: Táto aktivita je vhodná na rozvoj neverbálnej komunikácie. Maľujte spoločne bez dohovoru o téme a v tichosti, striedajte sa v ťahoch štetcom.
• Spoločenské hry: Klasické hry ako Človeče nehnevaj sa pomáhajú dieťaťu osvojiť si mnohé sociálne zručnosti, podporujú komunikáciu, myslenie a zvyšujú sebavedomie.
• Nepriateľ menom HNEV: Spoločne s dieťaťom výtvarne znázornite pocity hnevu. Diskutujte o tom, kedy a na koho sa dieťa hnevá, a čo mu pomáha zbaviť sa hnevu. Na záver môžete koláž demonštratívne zničiť.
• Špióni: Cieľom hry je praktizovať pozorovanie, čo sa okolo dieťaťa deje, a popisovať to. Chápanie sociálnych situácií pomáha deťom napĺňať ich potreby a zároveň porozumieť potrebám iných.
• Cukrík: Táto aktivita rozvíja schopnosť riešenia problémov a vyjadrovania. Sedíte oproti sebe s cukríkom na obruse medzi vami. Cukríka sa nesmiete dotýkať a môžete ho dostať jedine vtedy, keď vám ho dá váš partner.
• Náš spoločný príbeh: Rodič povie začiatok vymyslenej rozprávky, dieťa pokračuje ďalšou vetou, ktorá má nadväzovať na prvú. Takto postup opakujeme, až sa vytvorí rozprávka.
• Dohoda: Učte dieťa kompromisom. Pokiaľ sa na niečom s dieťaťom nezhodnete, povedzte mu vždy tieto slová: „Ty chceš toto. Ja chcem toto. Ako dokážeme obaja dostať to, čo chceme?". Potom spoločne hľadajte riešenia.

Kognitívny vývin

V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov.

Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie, ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premena detského uvažovania je postupná. Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácií. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa mladšieho školského veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť, aký je, podľa akých pravidiel funguje.

tags: #emocionalny #a #socialny #vyvyn #u #deti