Francúzska Cudzinecká Légia: História, Služba a Dôchodok

Francúzska Cudzinecká légia (fr. Légion étrangère) je dobrovoľnícka špeciálna jednotka francúzskej armády, ktorá bola vytvorená v roku 1831 kráľom Ľudovítom Filipom. Jej vznik bol motivovaný potrebou využiť profesionálnych vojakov, ktorí po skončení napoleonských vojen v Európe zostali bez práce, a zamestnať taktiež bývalých revolucionárov, prepustených zločincov a výtržníkov. Légia je právom hrdá na to, že jej esprit de corps (morálka a duch jednoty) patrí k najvyšším na svete. Legionári sú vždy pripravení bojovať za Francúzsko, aj keď pochádzajú z rôznych kútov sveta. Už od jej vzniku v 19. storočí platí, že najvyššou hodnotou každého legionára je jeho česť.

Trochu histórie: Od Alžírska po Mexiko a svetové vojny

Najímanie zahraničných žoldnierov má vo Francúzsku tradíciu už od stredoveku. Za francúzskych panovníkov bojovali škótski gardisti, írske „divé husi“ či Napoleonovi poľskí kopijníci. Kráľ Ľudovít Filip stanovil, že členom légie sa môže stať ktokoľvek, jedinou požiadavkou bol vek od 18 do 40 rokov. Tieto základné kritériá v podstate platia dodnes. Prvými legionármi boli politickí utečenci, hľadaní zločinci i chudobní bezdomovci. Práve kvôli trestnej minulosti väčšiny vtedajších regrútov sa rozhodlo, že légia bude nasadzovaná výhradne mimo pevninské Francúzsko - a prví vojaci boli čoskoro vyslaní dobývať Alžírsko.

Légia bola rozdelená na šesť národných práporov: Švajčiarsky, Poľský, Nemecký, Taliansky, Španielsky a Holandsko-Belgický. V tomto období bolo do radov FCL prijatých mnoho Nemcov, z ktorých väčšina počas druhej svetovej vojny slúžila v radoch Wehrmachtu alebo Waffen-SS. Mnoho z nich sa v službách Tretej ríše vyznamenalo a dosiahlo vysokých hodností.

Neskôr sa légia zapojila aj do občianskej vojny v Španielsku, kde však po katastrofálnych stratách (zo 4 000 mužov prežilo len asi 500) bola jednotka rozpustená. Následne ju však znovu vytvorili a väčšina preživších veteránov sa k nej vrátila. Svoju legendárnu povesť si však jednotka vydobyla až v ďalekom Mexiku, kde bola nasadená počas občianskej vojny medzi mexickými nacionalistami a profrancúzskou miestnou elitou.

Bitka pri Camerone: Symbol odvahy a lojality

Dňa 30. apríla 1863 zaútočilo pri meste Puebla 2 000 mexických vojakov na 62 legionárov a troch dôstojníkov. Veliteľ Francúzov, kapitán Jean Danjou, nariadil vytvoriť štvorcovú formáciu, vďaka ktorej legionári aj v otvorenom teréne odolávali nepriateľskej jazde a spôsobili jej ťažké straty. Potom sa stiahli do opevnenej haciendy Camerone, kde ich obkľúčili Mexičania. Kapitán Danjou sa aj v tejto situácii odmietol vzdať a donútil všetkých vojakov prisahať, že budú bojovať až do konca. Večer ostalo bojaschopných už len päť mužov (Danjou padol), ktorým dochádzala munícia. Rozhodli sa preto nasadiť bodáky a vyraziť do posledného útoku.

Dvaja boli okamžite zastrelení, ale zvyšní traja boli na príkaz mexického veliteľa plukovníka Milána ušetrení a mohli sa so cťou vrátiť do Francúzska. Milán po bitke vyhlásil: „Čo môžem odmietnuť takýmto mužom? Nie, to nie sú ľudia, to sú diabli.“ Tento príbeh je neuveriteľným príkladom odhodlania légie - a to najmä ak si uvedomíme, že títo muži, pozbieraní z rôznych kútov sveta, bojovali za Francúzsko v konflikte, ktorý bol v podstate len pokusom o rozšírenie francúzskeho koloniálneho vplyvu do Mexika. Napriek tomu boli ochotní bojovať do posledného dychu a dodnes slúžia ako vzor všetkým legionárom. Tento deň, ktorý vstúpil do dejín ako Camerone, sa každý rok pripomína vo všetkých táboroch Légie a oslavujú ho s veľkým zápalom a pýchou.

Za Francúzsko na všetkých frontoch

Od svojho vzniku sa légia ako elitná francúzska jednotka zapojila do množstva bojov po celom svete. Legionári preliali krv za Francúzsko v Číne, Alžírsku, Sýrii, Vietname, Nórsku, Iraku i v Juhoslávii. Len trikrát bola légia povolaná brániť samotné Francúzsko: počas prusko-francúzskej vojny a počas oboch svetových vojen.

Prvá svetová vojna légiu značne zdecimovala, no najťažšie chvíle prišli až počas druhej svetovej vojny. V roku 1940 bol 11. pluk Cudzineckej légie pri obrane Francúzska prakticky zničený. Po kapitulácii Francúzska sa zvyšok jednotky rozdelil: časť sa pridala k Slobodným Francúzom generála de Gaulla, iní prešli do armády vichystického režimu. Legionári bojujúci za Slobodných Francúzov dosiahli svoje najznámejšie víťazstvo v bitke pri Bir-Hakeime v Líbyi. Po vylodení v Normandii pomáhali legionári oslobodzovať Francúzsko.

Aj po druhej svetovej vojne zostala légia elitnou zložkou francúzskych expedičných síl. Legionári sa zapojili do vojny za nezávislosť vo Vietname i do alžírskej vojny - hoci v oboch prípadoch Francúzsko napokon prehralo.

Moderná Légia: Flexibilná jednotka rýchleho nasadenia

Po rozpade francúzskeho koloniálneho impéria sa légia postupne premenila na flexibilnú jednotku rýchleho nasadenia použiteľnú kdekoľvek na svete. Zachraňovala napríklad európskych občanov počas občianskej vojny v Zaire (dnes DR Kongo) a zúčastnila sa aj niekoľkých operácií síl NATO, vrátane operácie Púštna búrka. Jednotka však neslúži na boj proti terorizmu - ten je v kompetencii špeciálnej jednotky žandarmérie GIGN. Heslo légie znie Honneur et Fidélité (Česť a vernosť), odvodené od hesla regulárnej francúzskej armády: Česť a vlasť. Neoficiálne slogany sú Légia je náš domov a Poď, alebo padni. Légia má aj vlastnú pochodovú pieseň s názvom Le Boudin.

V súčasnosti slúži v légii približne 9 000 vojakov rôznych národností, náboženstiev a politických presvedčení. Kritériá prijatia sa však sprísnili - každý uchádzač musí dnes prejsť kontrolou trestného registra. Zločinci sa teda už medzi legionárov neskryjú. Od všetkých sa vyžaduje absolútna poslušnosť a lojalita. Légia má tiež svoj vlastný kodex cti, ktorý obsahuje sedem bodov. Po troch rokoch služby môže každý legionár požiadať o francúzske občianstvo, ktoré je takmer vždy udelené. V prípade zranenia počas služby môže požiadať o občianstvo podľa princípu Francúz vďaka preliatej krvi (Français par le sang versé).

Od roku 1831 padlo za Francúzsko 902 dôstojníkov, 3 176 poddôstojníkov a 30 000 obyčajných legionárov, pričom tretina z nich zahynula pri priamej obrane krajiny.

Ako sa stať legionárom: Kritériá a výberový proces

Ak vás Cudzinecká légia zaujala, možno vás prekvapí, že základné kritériá na prijatie nie sú príliš prísne. Legionárom sa môže stať každý celkovo zdravý muž (ženy nie sú prijímané) s BMI medzi 18-31, ktorý vie čítať a písať vo svojom rodnom jazyku. Znalosť francúzštiny dokonca nie je povinná, ale je výhodou. Ani nemusíte byť v špičkovej fyzickej kondícii - stačí preplávať 25 metrov a zvládnuť aspoň 5 fáz tzv. beep testu. O prijatí rozhoduje osobitná komisia, preto sa oplatí prípravu nepodceniť.

Najväčšou prekážkou môže byť administratíva - uchádzač sa musí osobne dostaviť do jedného z náborových centier vo Francúzsku (hlavné sídlo légie je v meste Aubagne na juhu krajiny). V praxi slovenské úrady nevymáhajú súhlas prezidenta pri vstupe do légie a slovenskí občania sa do nej bežne hlásia bez následkov. Dôležité je tiež spomenúť, že záujemcovia o vstup do légií dostanú tiež novú identitu - meno a dátum narodenia, ktoré sa posunú o jeden deň a mesiac. Vstupom do légií sa začína nový život, na starý možno zabudnúť.

Prijímacou skúškou úspešne prejde len desať až dvadsať zo sto prihlásených. Testy zahŕňajú lekársku prehliadku, test športovej zdatnosti, psychotechnický a inteligenčný test. Francúzska Cudzinecká légia je totiž známa vysokou morálkou a lojalitou, preto sa pri prijímaní kladie veľmi veľký dôraz na preskúmanie pohnútok brancov. V minulosti sa vraj stávalo, že do légie odchádzali aj muži, ktorí mali doma veľké problémy so zákonom. Je to prísnejšie, pretože všetkých dnes kontroluje Interpol. Niekto, kto v minulosti sedel za vraždu, sa teraz do légie nedostane, ale niektorí kolegovia, ktorí mali opletačky so zákonom, boli prijatí.

Rozhovor s bývalým legionárom Csabom

Csaba, rodák z južného Slovenska, slúžil vo francúzskej Cudzineckej légii šesť rokov. On sám Slovensko opustil v decembri 2000. Túžil po dobrodružstve, po tajomnom zahraničí, chcel sa učiť cudzie jazyky. Jeho prvé kroky smerovali do verbovacej kancelárie, pravdepodobne v Štrasburgu. Po úspešnom prechode testami Csaba postúpil do Castelnaudary, kde absolvoval základný výcvik, vrátane 50-kilometrového pochodu a pravidelných behov. Neskôr sa pridal k druhému regimentu cudzineckej pechoty, ktorý je najväčším francúzskym útvarom pechoty rýchleho nasadenia.

Csaba zažil misie v Kosove a najťažšiu, no i najzaujímavejšiu a najpoučnejšiu misiu v Pobreží Slonoviny. Úlohou jeho jednotky bolo zabrániť povstaleckým vojskám dostať sa do blízkosti civilných cieľov a tým zamedziť otvorenému boju a krviprelievaniu. „Tu som prvý raz pocítil, čo je to skutočný strach,“ priznal Csaba. Podľa neho bývajú rozhodujúce aj prvé mesiace v službe. Keď človek vydržal prvý rok, s veľkou pravdepodobnosťou je schopný absolvovať celú, na päť rokov podpísanú zmluvnú službu.

Počas služby je zakázané hovoriť iným ako francúzskym jazykom. Csaba sa po službe rád porozprával s kamarátmi po maďarsky či po slovensky. „Samozrejme, že vo voľnom čase človek hľadá spoločnosť ľudí hovoriacich rovnakým jazykom. Nikto sa necítil menejcenne, pretože sme sa spoločne delili o bôľ i radosť. Navzájom sme si pomáhali,“ dodal bývalý vojak, ktorý v légii odslúžil poltucet rokov a dnes žije a pracuje vo Francúzsku.

Dôchodok a život po légii

Jednou z výhod služby v Cudzineckej légii je možnosť získať francúzske občianstvo a dôchodok. Po troch rokoch vzornej služby majú legionári nárok na francúzske občianstvo. Pre Slovákov a ešte viac pre vojakov z rozvojových krajín môže byť lákadlom tiež plat, hoci vo Francúzsku povolanie legionára rozhodne nepatrí k najlepšie plateným. „Výplatu neovplyvňuje dosiahnutá hodnosť, no po odslúžených rokoch mierne rastie,“ dodal bývalý legionár. Vojaci si mohli prilepšiť aj vďaka prémiám, ktoré dostávali za každú noc strávenú mimo kasární. Tie predstavovali 25 eur za noc a vyplácali sa raz za polrok.

Ak legionár odslúži pätnásť a viac rokov, automaticky má nárok na výsluhový dôchodok ako ostatní vojaci francúzskej armády. Aj po odchode do civilu sa však život pre bývalých legionárov mení. Mnohí zažívajú depresie a ťažkosti s adaptáciou na bežný život bez neustáleho programu a cieľov, ktoré im légia poskytovala. „V légii som každý deň cítil, že ma niekto potrebuje, ale v civile som mal zozačiatku pocit, že nie som nikomu na nič,“ priznal Csaba. Je dôležité hľadať si nové ciele a aktívne sa zapájať do činností, aby sa predišlo pocitu prázdnoty.

Slováci v légii a legislatíva

Podľa štatistík pôsobilo v službách légie od jej vzniku asi 5-tisíc Čechov a Slovákov. Dnes chodia cudzinci do légie hlavne kvôli peniazom. Jozef pôsobil vo francúzskej cudzineckej légii s najväčšou pravdepodobnosťou nelegálne, pretože služba v cudzej armáde je podľa slovenskej legislatívy stále trestným činom. Slovensko je v tejto otázke jednou z posledných európskych krajín, ktoré také niečo zakazujú. Oficiálne je možné požiadať prezidenta republiky o udelenie výnimky, v praxi to však robí len málokto. „Nikto predsa nechce riskovať, že si naňho naše úrady posvietia. Väčšina ľudí tam ide načierno,“ vysvetľuje Matej Vančík, ktorý sa pokúsil dostať do légie.

tags: #francuzska #legia #dochodok