Nárok na dovolenku pre SZČO: Ako získať platené voľno aj ako živnostník?

Zarábate si na živobytie ako SZČO a škrie vás, že zamestnanci si na rozdiel od vás užívajú výhodu dovolenky bez výpadku príjmov? Ako SZČO máte väčšiu flexibilitu v plánovaní svojho času, avšak s tým prichádza aj zodpovednosť za vlastný príjem. Ak pracujete ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), určite oceníte slobodu a flexibilitu, ktorú tento spôsob podnikania ponúka. V tomto článku sme sa rozhodli zamerať na práva a nároky SZČO.

Aj na Slovensku ale existuje skupina živnostníkov, ktorí by mohli žiadať nielen o dovolenku, ale aj o iné zamestnanecké výhody. O koho ide? Nárok na platenú dovolenku pochopiteľne nemá ktorýkoľvek živnostník. Ak sa však vaša situácia podobá prípadu pána Kinga, ktorý sa dostal až pred Súdny dvor EÚ, šancu určite máte.

Nároky SZČO za nevyčerpané dovolenky posvätil Súdny dvor EÚ

Platenou dovolenkou samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal v prípade King vs. Sash Windows Workshop. Pán King, ktorý ako SZČO po dobu 13 rokov pracoval pre spoločnosť Sash Windows Workshop (Veľká Británia), sa pri svojom odchode na dôchodok domáhal náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

Táto náhrada mu však zo strany uvedenej spoločnosti nebola poskytnutá s odôvodnením, že SZČO ako podnikatelia nárok na dovolenku nemajú. To viedlo k súdnemu sporu, ktorý vyvrcholil rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo svojom rozhodnutí z konca roka 2017 skonštatoval, že pán King je pracovník ako každý iný, a preto má nárok na 4 týždne platenej dovolenky za kalendárny rok, bez ohľadu na to, že svoju činnosť vykonával ako SZČO.

Nakoľko závery európskeho súdu by mali rešpektovať aj súdy v jednotlivých členských štátoch EÚ (inak by obdobné prípady mohli mať rovnakú dohru ako u pána Kinga), spomínané rozhodnutie má význam aj pre slovenských živnostníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť formou tzv. švarc systému, teda v obchodnom vzťahu k individuálnemu objednávateľovi. Spomínaný prípad je totiž exemplárnym príkladom toho, že využívaním tzv. fiktívnych živnostníkov zamestnávatelia neriskujú len mastné pokuty.

Ak si pracovníci „na IČO“ začnú uplatňovať zamestnanecké nároky, môže to byť pre firmy aj finančne náročnejšie, než sankcie za nelegálne zamestnávanie. Konkrétne v prípade pána Kinga išlo o peňažné náhrady za nevyčerpané dovolenky počas celého trvania jeho 13-ročného pôsobenia vo firme. Na Slovensku sa zvyšuje počet tzv. nútených živností, kde ľudia nie sú dobrovoľne živnostníkmi, ale sú k tomu nútení zamestnávateľmi.

Výsledkom tejto praxe je znižovanie ochrany pracovníkov podľa Zákonníka práce a zníženie štandardu ochrany pri strate zamestnania alebo práceneschopnosti. Ako uvádza TASR, sociálne a dôchodkové dávky sú pre tieto osoby často pod hranicou chudoby. Nebudeme polemizovať o tom, či je etické využiť vo svoj prospech, že tvoj zamestnávateľ obchádza štátne nariadenia. Pravdou však je, že ak funguješ ako denný zamestnanec, aj keď si na papieri živnostník, máš vo svojich rukách viac sily, než si si myslel.

Kedy živnostníci majú a kedy nemajú nárok na platenú dovolenku?

Prípad pána Kinga je typickou ukážkou spôsobu, akým sa aj na Slovensku pracovné zmluvy (a s tým spojená daňovo-odvodová záťaž) nahradzujú rôznymi typmi obchodných zmlúv. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že ak vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi vykazuje znaky tzv. závislej práce, pôjde o nedovolené obchádzanie Zákonníka práce, s ktorým je spojené jednak riziko pokuty, jednak vznik rovnakých nárokov, aké má každý zamestnanec v pracovnom pomere - vrátane nároku na 4 týždne dovolenky alebo na poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

Aby teda živnostník mohol požadovať dovolenku alebo poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku, musel by vykonávať nelegálnu prácu. K tomu dochádza najmä vtedy, ak svoju činnosť vykonáva výhradne pre jedného objednávateľa, obvykle priamo na pracovisku u tohto objednávateľa. Ak živnostník vykonáva svoju činnosť pre viacerých objednávateľov bez toho, aby sa spolupráca s týmito objednávateľmi vyznačovala nadriadenosťou objednávateľov a podriadenosťou živnostníka, konaním podľa pokynov a v mene týchto objednávateľov, nárok na platenú dovolenku nevzniká.

Ak živnostník vykonáva nelegálnu prácu, hrozí mu za to pokuta vo výške do 331 EUR, pričom táto pokuta môže a nemusí byť uložená. Objednávateľovi (kvázi zamestnávateľovi) oproti tomu hrozí pokuta vo výške 2000 EUR v prípade nelegálneho zamestnávania jedného a 5000 EUR v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac pracovníkov, pričom uloženie tejto pokuty je zo strany inšpektorátu práce povinné.

Barbora Magočová, právnička venujúca sa obchodnému a občianskemu právu, zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzovanie podmienok práce dodávateľa živnostníka vrátane zákazu oddychu je porušovaním jeho práv, napĺňa znaky závislej práce, za čo by mohol zamestnávateľa sankcionovať daňový úrad, preklasifikovať prácu živnostníka na závislú činnosť a následne dovyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti.

Nie je to len o dovolenke: fiktívni živnostníci môžu úspešne vzniesť aj iné nároky

Aj na Slovensku či v Českej republike sa opakovane vyskytli prípady, v ktorých pracovníci „na živnosť“ svojich chlebodarcov riadne potrápili. V susednom Česku na súde uspel fotograf, s ktorým spolupracujúca firma prakticky zo dňa na deň skončila spoluprácu. Domnievala sa pritom, že postupuje v súlade s obchodnoprávnou zmluvou o dodávke prác a tým pádom nemusí dodržať striktne stanovené formálne postupy spojené s ukončovaním klasického pracovného pomeru.

Najvyšší súd ČR ale zamestnávajúcu spoločnosť vyviedol z omylu. Zdôraznil, že obsah písomnej zmluvy medzi živnostníkom a prijímateľom jeho služieb v zásade nie je podstatný. Dôležité je hlavne to, či sa živnostník podriaďuje pri výkone svojej činnosti pokynom osoby, pre ktorú pracuje a či je od nej z pracovného hľadiska závislý (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 2687/2012).

Slovenské súdy pre zmenu riešili prípad poškodenia zdravia pracovníka „na IČO“ počas výkonu jeho činnosti, ktorý sa snažil, aby bolo vyhodnotené ako pracovný úraz. Kompetentné orgány na túto argumentáciu najskôr nechceli pristúpiť, Najvyšší súd SR ale upozornil, že ak si SZČO uplatní nároky súvisiace s pracovným úrazom, Sociálna poisťovňa a príp. tiež súdy musia riadne vyhodnotiť, či v danom prípade nebol využitý švarcsystém (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9So/45/2016).

Okrem nároku na dovolenku, SZČO môže mať nárok aj na ďalšie zamestnanecké výhody, ak ich vzťah vykazuje znaky závislej práce. Tu je prehľad:

Čo ako SZČO v súvislosti s dovolenkou prichádzate?

Vráťme sa ale k dovolenke. Ak ste súhlasili s prácou na živnosť, aby ste vyhoveli svojmu zmluvnému partnerovi, ale rozhodli ste sa, že by ste chceli postupovať podobne ako pán King, môže vám to vyniesť:

• 4 týždne platenej dovolenky v základnej výmere,
• 5 týždňov platenej dovolenky, ak ste už dovŕšili 33 rokov alebo sa trvale staráte o dieťa.

Dodajme, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Pokiaľ si ju zamestnanec nemôže vyčerpať v kalendárnom roku, pretože zamestnávateľ jej čerpanie nestanovil alebo mu to nedovolili prekážky v práci, musí ju dostať tak, aby skončila najneskôr do konca ďalšieho kalendárneho roka (tzn. dovolenka za rok 2023 sa musí vyčerpať do konca roka 2024). V prípade, že zamestnávateľ ani do 30. júna neurčí termín čerpania starej dovolenky z minulého roka, môže si ho určiť zamestnanec s tým, že ho zamestnávateľovi oznámi aspoň 30 dní vopred.

Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky sa v SR zamestnancovi nevypláca náhrada mzdy. Výnimkou je situácia, keď si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ak živnostník vykonáva nelegálnu prácu, hrozí mu za to pokuta vo výške do 331 EUR. Môžno však skonštatovať, že výška pokuty je v porovnaní s výškou náhrady za nevyčerpanú dovolenku len veľmi nízka.

Rekreačné poukazy pre SZČO

Od januára 2019 si môže živnostník vykonávajúci nepretržite svoju činnosť aspoň 24 mesiacov dať do nákladov aj výdavky na rekreáciu. Ide o 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok. S účinnosťou od 1.1.2019 sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. príjmy zo živnosti a poľnohospodárskej činnosti).

Rekreačné poukazy sú však v prípade využívania paušálnych výdavkov irelevantné, lebo nezvýšia výdavky. Právnička Jaroslava Lukačovičová dodáva: "Živnostník ako taký nemá nárok na dovolenku. Pri vyjednávaní o zmluve by, samozrejme, mal zvýšiť cenu oproti bežnému zamestnancovi o hodnotu dovolenky, aby za čas, keď „nepracuje“, dostal zaplatené. Keďže nejde o pracovnoprávny vzťah, „zamestnávateľ“ mu ju ani nemôže vyplatiť, lebo nevie vyfakturovať položku „dovolenka“. Musí to byť buď nejaký bonus viazaný na poskytnuté služby, alebo to je možné vyriešiť formou vyššej ceny (napríklad hodinovej) rozrátanej na celý rok."

Materská a rodičovská pre SZČO

Materská a rodičovská sú dve odlišné dovolenky. Materská dovolenka je voľno od zamestnávateľa pred pôrodom a krátko po ňom. Pre SZČO teda takáto dovolenka nie je relevantná, ale nárok na nemocenskú dávku materské môže získať. Aby na túto finančnú pomoc dosiahla podnikateľka, musí si určité obdobie povinne alebo dobrovoľne platiť nemocenské poistenie.

Poistenie musíte platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia sa však započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď ste boli zamestnankyňou. Započítava sa sem aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Rodičovská dovolenka je rovnako voľno od zamestnávateľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a pre SZČO teda tiež nie je relevantná. Všetci podnikatelia ale majú po narodení potomka nárok na rodičovský príspevok. Nezáleží na tom, či si platíte alebo neplatíte nemocenské poistenie. Výška príspevku je 364,80 eura mesačne, ak sa vám predtým nevyplácalo materské, a 500,10 eura mesačne, ak sa vám pred poberaním rodičovského príspevku vyplácalo materské. Ak sa vám narodilo viac detí súčasne, tak uvedené sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

tags: #na #aku #dovolenku #ma #narok #szco