Dôchodkové zabezpečenie vojakov sa výrazne líši od bežného dôchodkového systému, ktorý majú na starosti Sociálne poisťovne. Pre policajtov, vojakov a hasičov existuje špecifický výsluhový dôchodok, ktorého výkon riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Tento úrad preberá zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Výsluhový dôchodok pre profesionálnych vojakov
Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Ten sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy. Medzi 26. a 30. rokom služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2 % za každý rok, medzi 31. a 35. rokom sa zvyšuje o 3 % za každý rok. Tento systém nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby.
V roku 2018 dosahoval priemerný výsluhový dôchodok 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2 %. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počítal s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
Typy dôchodkov pre vojakov
Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný. Pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Okrem výsluhového dôchodku má profesionálny vojak nárok aj na:
- invalidný výsluhový dôchodok
- vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok
- sirotský výsluhový dôchodok
V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Francúzska Cudzinecká légia
Cudzinecká légia (fr. Légion étrangère) je dobrovoľnícka špeciálna jednotka francúzskej armády vytvorená v roku 1831. Založil ju 10. marca 1831 francúzsky kráľ Ľudovít Filip. Jeho hlavným cieľom bolo využiť profesionálnych vojakov, ktorí po skončení napoleonských vojen v Európe zostali bez práce, a zamestnať taktiež bývalých revolucionárov, prepustených zločincov a výtržníkov a umiestniť ich vo vojenských jednotkách mimo Francúzska. Prvou úlohou Cudzineckej légie bola služba v Alžírsku.
Légia bola rozdelená na 6 národných práporov: Švajčiarsky, Poľský, Nemecký, Taliansky, Španielsky a Holandsko-Belgický. V tomto období bolo do radov FCL prijatých mnoho Nemcov, z ktorých väčšina počas druhej svetovej vojny slúžila v radoch Wehrmachtu alebo Waffen-SS. Ako uvádzajú niektoré zdroje, boli medzi nimi aj vojnoví zločinci. Napriek tomu boli prijatí do služieb FCL, ktorá ocenila ich bohaté bojové skúsenosti. V roku 1948 boli títo Nemci stiahnutí zo zmiešaných oddielov FCL a vytvorili samostatný nemecký prápor o sile až 900 mužov pod velením nemeckých dôstojníkov. Tento prápor bol v bojoch veľmi úspešný.
Súčasnosť Cudzineckej légie
V súčasnosti sú jednotky Cudzineckej légie určené na presadzovanie francúzskych záujmov v zahraničí a okrem pechoty zahŕňajú aj ženijné brigády, výsadkové jednotky, špeciálne a logistické jednotky. Príslušníci FCL slúžia aj ako mierové jednotky OSN. V Džibutsku jednotky Cudzineckej légie zabezpečujú hranice so Somálskom a Etiópiou.
Cudzinecká légia je opradená legendami o odvahe, nezlomnej vôli a ohromnej disciplíne. Nejde o žoldnierov, ale riadna súčasť armády, ktorá je, samozrejme, podriadená aj francúzskemu prezidentovi. Jediný rozdiel je, že Cudzinecká légia predstavuje najvyššiu kvalitu. Je v nej 7- až 8-tisíc príslušníkov rozdelených do viacerých plukov - najznámejší sú výsadkári, potom pechota či ženisti. Život v légii je hlavne o neustálom cvičení.
Zoznámte sa s elitnými vojakmi francúzskej cudzineckej légie | Dokument DW
Legionári pôsobia predovšetkým v Afrike v bývalých francúzskych kolóniách, ale aj v Afganistane a všade tam, kde je riadna francúzska armáda. Bežne sa stáva, že do konfliktných zón pošlú najskôr légiu, až potom armádu. Ako vznikli legendy o kvalite a nezlomnosti francúzskej Cudzineckej légie? V roku 1863 chránilo 63 legionárov a 3 dôstojníci konvoj v Mexiku. Mexická jazda vyrazila na útok proti konvoju, ale legionári sa schovali do kríkov a odtiaľ začali do Mexičanov páliť. Paľbou sa snažili odlákať pozornosť Mexičanov od konvoja a proti obrovskej presile sa bránili ešte ďalších desať hodín. Odvtedy sa odrazila Cudzinecká légia ku sláve a dodnes vzbudzuje obrovský rešpekt kvalitou a disciplínou.
Podmienky vstupu a plat legionára
Do Cudzineckej légie môže vstúpiť ktokoľvek, kto spĺňa fyzické, zdravotné a predovšetkým psychické predpoklady. Členmi sa môžu stať uchádzači vo veku od 18 do 40 rokov. Je možné vstúpiť už vo veku 17 rokov, ale len so súhlasom zákonného zástupcu, ktorý musí byť riadne overený na francúzskom veľvyslanectve. Kontrakt sa zvyčajne podpisuje na 5 rokov. Velitelia sú Francúzi, ostatní legionári sú výhradne cudzinci. Ak by sa chcel Francúz stať radovým legionárom, musí si zmeniť občianstvo, aby bol cudzincom, najčastejšie na švajčiarske alebo kanadské.
Na vstup do Cudzineckej légie nie je potrebný žiadny diplom ani odborná príprava. Kandidáti musia iba vedieť čítať a písať vo svojom materinskom jazyku. V deň prezentácie na informačnom stanovišti musíte mať viac ako 17 a pol roka a menej ako 39 a pol roka. Pred dosiahnutím tohto minimálneho veku by sa vyžadovalo povolenie od rodičov alebo povolenie od zákonného zástupcu. Musia priniesť všetky príslušné administratívne dokumenty (povolenie na pobyt, fotokópiu rodinnej knihy, sobášny list, rozvodový list, rodný list atď.). Žiadatelia z Európskej únie, t. j. z krajín schengenského priestoru, musia priniesť platný občiansky preukaz alebo cestovný pas.
V súčasnosti dostáva legionár mesačný plat 1 380 eur od okamihu vstupu do Cudzineckej légie. O výške platu nie je možné vyjednávať, táto suma je stanovená a každý legionár dostáva rovnaký plat. Neskôr sa jeho plat môže zmeniť podľa jeho hodnosti. V skutočnosti už po dvoch rokoch služby môže byť povýšený do hodnosti kaprála a po piatich rokoch sa môže stať kapitánom. V závislosti od svojich schopností môžu legionári z roka na rok postupovať cez postupné kontrakty od desiatnika k seržantovi, rotmajstrovi, práporčíkovi, vrchnému práporčíkovi a majorovi. Čistý plat legionára je teda 1380 eur, ale dostáva aj nepeňažné výhody: bezplatné oblečenie, ubytovanie a stravu. V misiách sa mzda zdvojnásobuje.
Dôchodok pre legionárov
Po odslúžení 15 rokov má legionár nárok na výsluhový dôchodok ako každý iný vojak francúzskej armády. Základ sa začína približne pri hranici 1 100 eur a legionár na dôchodku ho dostáva do konca života. Francúzi každému od prvého momentu, ako sa stane legionárom, platia zdravotné a sociálne poistky. V prípade úmrtia zabezpečujú prevoz do rodnej krajiny.
Zmeny v dôchodkovom systéme a nábor do francúzskej armády
Francúzska armáda zvýši maximálny vek pre záložníkov na 70 rokov, uviedol minister obrany Sébastien Lecornu. Povedal to po mesiacoch protestov a sporov vyvolaných zvýšením minimálneho veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Vláda presadila nepopulárnu dôchodkovú reformu formou dekrétu, bez hlasovania v dolnej komore parlamentu, kde reforma nemala dostatočnú podporu. Veková hranica pre vycvičených vojakov, pripravených na povolanie v prípade potreby, je v súčasnosti od 60 do 65 rokov. „Ľudia budú môcť byť záložníkom vo francúzskej armáde až do veku 70 rokov a pre určitých špecialistov to bude až do veku 72 rokov,“ povedal minister obrany Lecornu. Francúzsko má 40 000 záložníkov, ale prezident Emmanuel Macron chce toto číslo zdvojnásobiť.
Problémy s náborom
Pozemné sily francúzskej armády majú prvýkrát problém zohnať regrútov. Záujem o službu v armáde klesol pre horšiu fyzickú kondíciu mladých ľudí počas pandémie covidu-19. Menej atraktívne sú tiež platy. Armáda sa snaží osloviť potenciálnych regrútov na fórach pre mládež, organizuje akcie na odborných stredných školách alebo kampane na sociálnych sieťach. Francúzsko je na tom s náborom podľa portálu SudOuest lepšie ako iné európske krajiny. Z francúzskych pozemných síl každý rok odíde 16-tisíc vojakov do výslužby alebo do dôchodku a rovnaký počet ich nastúpi. V Británii je pomer na osem odchodov len päť nových regrútov.
Zvýšenie rozpočtu na obranu
Vláda diskutovala o novom francúzskom rozpočte na obranu; výdavky na armádu sa zvýšia z tohtoročných 43,9 miliardy eur na 69 miliárd eur do roku 2030. Zvýšený rozpočet má pomôcť lepšie čeliť „celej reťazi hrozieb, ktoré stále iba pribúdajú“, vrátane terorizmu, vojny na Ukrajine, militarizácii vesmíru a kybervojny, vysvetľoval Lecornu. Cieľom je „zostať v klube krajín schopných sa brániť,“ dodal minister.
Slováci v Cudzineckej légii
Keď v máji francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian oznámil, že v Mali zahynul príslušník Cudzineckej légie slovenskej národnosti, médiá na Slovensku hneď zistili, že na pôsobenie v légii nemal povolenie od prezidenta, čiže v nej bol nelegálne. Kým na Slovensku sa ocitol v pozícii porušovateľa zákona, za čo mu hrozila basa na dva až osem rokov, vo Francúzsku mu hold vzdal prezident François Hollande. Absurdná situácia, aká je v rámci Európskej únie zrejme už len na Slovensku.
Absolútna väčšina Slovákov, ktorí sa vystriedali v Cudzineckej légii, tam bola bez povolenia a musia to tajiť. Ministerstvo obrany nemá prehľad, koľko Slovákov tam je, odhady sú od desiatok až po stovky. Pavol Kubík z ministerstva spravodlivosti hovorí, že „naša trestná databáza za obdobie rokov 1998 až po prvý štvrťrok 2014 neeviduje ani jednu právoplatne odsúdenú osobu za služby v cudzom vojsku“. Na čo je potom v Trestnom zákone paragraf o nelegálnosti služby v cudzine? V minulosti za komunistov slúžili muži povinne v armáde ČSSR a potom boli v zálohe. Vtedy bolo prirodzené, že krajina nechcela, aby šli jej obyvatelia do cudzích vojsk, a zakazoval to Trestný zákon z roku 1961. Lenže dnes má Slovensko profesionálnu armádu, mladí muži už nerukujú na povinnú vojenčinu a nie je dôvod ich trestať, ak idú do légie. Nezmenil to ani nový Trestný zákon platný od roku 2006.
Riešenie v Českej republike
V susednom Česku to už dávno vyriešili. Hovorca českého ministerstva obrany Jan Pejšek vraví, že ani oni nemajú prehľad o počtoch Čechov v armádach iných krajín, ale ani ho mať nepotrebujú, keďže v štátoch EÚ či NATO môžu Česi slúžiť beztrestne, bez povolenia. „Náš branný zákon síce hovorí, že občan smie vstúpiť do ozbrojených síl iných štátov iba so súhlasom prezidenta, ale zároveň sa v ňom píše, že bez súhlasu môže vstúpiť do armády krajiny, ktorá je členom medzinárodnej organizácie zaisťujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je ČR členom,“ hovorí Jan Pejšek. Keďže Francúzsko je členom NATO a Cudzinecká légia je riadnou súčasťou francúzskej armády, Česi v nej môžu slúžiť bez problémov.