Finančná podpora od úradu práce predstavuje významnú pomoc pre občanov v rôznych životných situáciách. Či už ide o podporu pri hľadaní zamestnania, rekvalifikáciu, rozbehnutie vlastného podnikania alebo riešenie krízových situácií, štát sa snaží aktívne prispievať k zlepšeniu životnej úrovne svojich občanov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, s dôrazom na podmienky ich získania a využitia.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) poskytuje príspevky na podporu samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ) podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Príspevok môže úrad poskytnúť uchádzačovi o zamestnanie (UoZ), ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním SZČ.
Podmienky poskytnutia príspevku na SZČ
- Žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa, v prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň.
- Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ.
- Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.
- Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti.
- V dohode sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.
- Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ.
Výška a čerpanie príspevku na SZČ
Výška príspevku na SZČ od 1.1.2024 je závislá od miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom má byť SZČ prevádzkovaná. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy o prevádzkovaní SZČ.
Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.
Zdaňovanie príspevku na SZČ
Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.
Príklady z praxe
- Dotácia na začatie podnikania v roku 2025: Daňovníkovi bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. V roku 2025 daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
- Dotácia na obstaranie stroja: Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
- Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov: Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur a čerpal ju len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j. 1 200 eur.
- Uplatňovanie paušálnych výdavkov: Ak by dotáciu prijal daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky), musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal (príjem sa časovo nerozlišuje). Napríklad, ak fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostala od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur a v roku 2025 sa rozhodla uplatniť výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpala.
Skončenie podnikania a dotácie
Živnostníčka dostala z ÚPSVaR dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely) vo výške 9 000 eur v roku 2024. Použila 5 000 eur a zvyšných 4 000 eur nepoužila. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov.
Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu.
Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10. V roku 2025 je nepoužitá časť príspevku vo výške 4 000 eur položkou zvyšujúcou základ dane a živnostníčka si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov za rok 2025.
Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP
Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvy o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom.
Zdaňovanie príspevku a výdavkov
Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce prijaté v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 (napr. dotácie z úradu práce poskytnuté v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti), okrem tých dotácií, ktoré boli poskytnuté podľa § 54 ods. 1 písm. e) tohto zákona, sú zdaniteľným príjmom.
Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrňované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.
Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, zahrnie príspevok na pracovného asistenta do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tohto príspevku. Dopad na daň je neutrálny.
Príjmy pracovného asistenta dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku. Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Daňové priznanie fyzickej osoby a príspevky z úradu práce
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026. Daňovník môže požiadať správcu dane o odklad lehoty na podanie daňového priznania.
Príjmy z aktívnej politiky trhu práce
Príspevky z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnuté napríklad na hľadanie zamestnania, zmenu zamestnania, obsadzovanie voľných pracovných miest, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce, na chránené dielne v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v z. n. p. sú vo všeobecnosti oslobodené od dane, s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. Tieto oslobodené plnenia sa nezahŕňajú do základu dane.
Úprava výdavkov pri oslobodených dotáciách
Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP v znení účinnom od 01.01.2021 sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (s odkazom na zákon o službách zamestnanosti) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
Vzhľadom na definíciu pojmu daňový výdavok uvedenú v § 2 písm. i) ZDP je z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, t. j. výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov. Ide o zachovanie princípu neutrálneho vplyvu uvedených platieb na základ dane.
Daňovník teda nevylučuje z daňových výdavkov automaticky výdavky vo výške prijatého oslobodeného plnenia, ani automaticky nekráti daňové výdavky podľa pomeru príjmov zahrňovaných do základu dane k celkovým príjmom, ale musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza. Nadväzne na definíciu daňového výdavku vymedzenú v § 2 písm. i) ZDP výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia daňovník nezahrnie do daňových výdavkov.
Znamená to, že daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia zaúčtuje ako výdavky, ktoré podľa osobitného predpisu, ktorým je ZDP, neovplyvňujú základ dane z príjmov. Daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia nezaeviduje v evidencii daňových výdavkov.
V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP (paušálne výdavky), v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Aj v tomto prípade daňovník musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza. Ak uhrádza z oslobodeného plnenia výdavky, ktoré sú zahrnuté v paušálnych výdavkoch (napr. energie, nájomné a pod.), krátenie výdavkov je zohľadnené v tom, že z oslobodeného plnenia nie sú uplatňované výdavky percentom z príjmov. Ak daňovník z oslobodeného plnenia uhrádza poistné a príspevky, potom toto poistné a príspevky uhradené z oslobodeného plnenia neuplatní pri vyčíslení výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP.
Účtovanie príspevkov pre právnické osoby
Pre daňovníka účtujúceho v systéme podvojného účtovníctva bude výnos z dotácie predstavovať položku znižujúcu základ dane. Pri podávaní daňového priznania za rok 2020 príjmy z dotácie nezahrnie do základu dane z príjmov. Dôležité je poznamenať, že aj výdavky hradené z dotácie daňovník zahrnie medzi nedaňové.
Dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 - Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 - Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: 384/648).
To znamená, účtovná jednotka má povinnosť účtovať o nároku na dotáciu v tom účtovnom období, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Účtovná jednotka musí vychádzať z uzatvorenej zmluvy, aké jej boli stanovené podmienky pre získanie dotácie, a musí sama vedieť deklarovať, či sa zmluvné podmienky z jej strany splnia, a tým sa jej dotácia poskytne. Ak v roku 2024 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady preplatí úrad práce (ak je takmer isté, že dotácia bude poskytnutá), musí sa aj o výnose účtovať v roku 2024 (nutné účtovať o predpise nároku na dotáciu). Účtovné súvzťažnosti v roku 2024 sú nasledovné: Mzdový náklad, predpis: 521/331, nárok na dotáciu, predpis: 346/384 a následne zúčtovanie výnosu k nákladu: 384/648. V roku 2025 sa bude účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet: 221/346.