Každodenný život nám často prináša situácie, ktoré sú nielen praktické, ale aj úsmevné. Zbalenie sa na krátky výlet môže byť neraz výzvou, najmä ak potrebujete previezť niečo netradičné.
Napríklad, keď sa chystám na pár dní preč, do auta naložím oblečenie, zubnú kefku, malú fľašku s vodou a autíčko sa prehýba plne naložené. Občas sa doň zmestí dokonca aj jablko.
Horšie je to, keď potrebujem previezť napríklad štyri figuríny na prezentáciu krojov. Vtedy som detské figuríny, o niečo vyššie ako ja, rozobrala a skladala po častiach: tu noha, tam ruka, trup či hlava. V dnešnej dobe sú dospelácke figuríny často v nadživotnej veľkosti, a tak by som celkom prijala autíčko ako tie kubánske zo 60. rokov - dlhé, široké a hranaté.
Pri ďalšej takejto situácii som všetky končatiny vykladala znovu a skúšala inú taktiku. Nič, skúsim ju dať na prednú sedačku - samozrejme, nejde to. Zaklopím operadlo, hurá! Leží si tam ako nevinná deva pripravená spáchať prvý hriech a ja som spokojná so svojím nápadom. Na chvíľu - kým nezistím, že mladý muž v aute už naozaj miesto nemá.
Jedna noha sa oddeliť dá, no druhá, neoddeliteľná, vytŕča z auta ako nemý výčitka. Asi pol hodiny sa okolo auta povaľujú rôzne časti tela. Medzitým dcérin najbližší sused pre istotu spustil žalúzie, vypustil psa a celá rodina sa tvárila, že neexistujú.
Napokon zaujal mladý muž v aute polohu ležiaceho strelca - na prednej sedačke, na figuríne dámy, holý zadok vytŕčajúci do polovice okienok.
Som na diaľnici. Občas sa z nejakého predbiehajúceho auta niekto udivene otočí, ale je to v pohode. Napriek tomu čakám, či ma skontroluje policajná hliadka. Akurát jedno auto počas obiehania spomalilo a posádka neveriacky čumela na mojich spoločníkov (alebo šacovali mňa?). Po krátkom úseku sa auto zaradilo do pomalého pruhu, a tak som ho predbiehala zas ja. Všetky tváre nalepené na skle a otočené ku mne… V úžase. O chvíľu ma znovu to isté auto predbieha. Znovu tváre na skle - tentoraz na pravej strane.
Ďalšia humorná situácia sa odohrala v pražskom metre, ako vždy, v preplnenom. Zrazu sa ma dcéra (už dospelá) pomerne hlasno spýta: „Mami, ty máš moje zuby?“ Všetky okolité oči sa zdesene uprú na naše ústa. Ľahostajne odpovedám: „Nie som si istá, ale myslím, že si ich hodila do mojej kabelky“. Nastáva šum… ľudia sa zhnusene tvária, nenápadne nás sledujú a my pokojne pokračujeme, už s čertíkmi v očiach, ďalej.
„Mami, ja som ich nedala do kabelky, požičala som ti ich. Predsa si povedala, že ich na chvíľu potrebuješ“. „Aha, veru, máš pravdu. Schválne som sa pomaličky začala hrabať v kabelke. „Jé, našla som tie tvoje zuby! Naozaj sú v kabelke,“ radostne som vykríkla.
Vtipné príhody z diaľnice (SEDEM)
Ani v roku 2025 neutíchajú aktivity Klubu dôchodcov Rastislavice. Po vianočných a novoročných sviatkoch sme sa v januári stretli na bilancovaní predchádzajúceho roka a plánovaní činnosti na nadchádzajúci. Určite to opäť budú výlety, návšteva kultúrnych podujatí, vzdelávanie a pravidelné športovanie.
Hlavnou aktivitou je teraz školenie digitálnych zručností v projekte Digi_senior. Z prihlásených 52 osôb, zatiaľ úspešne ukončilo kurz pre začiatočníkov 22 seniorov, ktorí si prevzali od školiteľky tablety. K tomu patrí aj dátový balík s objemom 64 GB dát, ktorý zabezpečuje pre projekt Digitálni seniori spoločnosť Orange.
Naučili sa, okrem základov v ovládaní tabletu, aj vyhľadávanie aplikácií, ktoré im uľahčia prístup k informáciám rôzneho druhu, ale aj informácie ako sa brániť rôznym podvodom a hoaxom, ktoré ich ohrozujú. Prístup školiteľky, Ing. Formelovej, bol vysoko profesionálny a trpezlivý. No a k nezaplateniu je zábava a spoločne strávené chvíle.
tags: #dochodcovia #foto #vylet #vtipne