Práca v Rakúsku je pre mnohých Slovákov atraktívnou voľbou. Je však dôležité poznať svoje práva a povinnosti, vrátane nároku na nemocenské dávky v prípade práceneschopnosti a ich následného zdaňovania. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o podmienkach a postupe pri uplatňovaní nároku na nemocenské dávky v Rakúsku, so zameraním na situáciu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj o daňových aspektoch príjmov zo zahraničia pre rezidentov SR.
Sociálne poistenie v Rakúsku
Sociálne poistenie je v Rakúsku povinné pre všetky zamestnané osoby a zahŕňa zdravotné, úrazové, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Inštitúcie sociálneho zabezpečenia
V Rakúsku existujú rôzne inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ktoré sú určené pre rôzne oblasti hospodárstva. Pre väčšinu zamestnaných je kompetentnou inštitúciou "Gesundheitskasse" (Rakúsky fond zdravotného poistenia - ÖGK). Zamestnancovi pridelí sociálnu poisťovňu zamestnávateľ, zamestnanec si ju nemôže vybrať sám.
Registrácia v zdravotnej poisťovni (Gesundheitskasse)
Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne musí vykonať zamestnávateľ. Zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer) a následne dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia. E-card je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. Poplatok za e-card sa zráža zo mzdy automaticky.
Odvody na sociálne zabezpečenie
Príspevky na sociálne zabezpečenie zráža zamestnávateľ pre všetky oblasti sociálneho poistenia, a to konkrétne: zdravotné, úrazové, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok (čiastočný pracovný úväzok "geringfügige Arbeit"), majú pokryté len úrazové poistenie. Avšak môžu si dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nie je možné.
Služby zdravotného poistenia
Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú:
- Lekársku starostlivosť (vrátane zubných lekárov)
- Nemocenskú starostlivosť
- Dávky nemocenského poistenia
V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky (napr. ortopedické).
Nemocenské dávky (Krankengeld) v Rakúsku
V Rakúsku má každý zamestnanec, ktorý je práceneschopný (PN) z dôvodu choroby, nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa. Tento nárok sa nevzťahuje len na mzdy a platy, ale aj na pravidelné nadčasy a prémie vypočítané na základe priemeru. Nárok na peňažné nemocenské dávky (Krankengeld) vzniká, ak nemôžete pracovať z dôvodu choroby a ste:
- Zamestnanec v platenom zamestnaní
- Nezamestnaná osoba, ktorá poberá dávky z poistenia v nezamestnanosti
- Účastník rekvalifikačných školení
Nárok na poberanie dávok vzniká vystavením potvrdenia o práceneschopnosti lekárom.
Informovanie zamestnávateľa a lekárske potvrdenie
V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. V niektorých prípadoch zamestnávatelia nevyžadujú predloženie potvrdenia od lekára, keďže práceneschopnosť zamestnancov si môžu overiť v online systéme rakúskej zdravotnej poisťovne. Po dohode so zamestnávateľom nemusí zamestnanec navštíviť lekára kvôli vystaveniu potvrdenia o práceneschopnosti, keďže toto potvrdenie nie je potrebné k výplate mzdy, ale až k výplate nemocenskej dávky. Ak svoju práceneschopnosť (PN) do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia.
Čo kryje poistenie pri PN?
Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Pri vzniku práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu vo výške 100 % a následne vo výške 50 %. Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. V tomto prípade, resp. pri poberaní 50 % mzdy má zamestnanec nárok na 50 % nemocenskej dávky. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške.
Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy. Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy. Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy. Výška dávky závisí od príjmu za posledný mesiac pred chorobou a od výšky pokračujúceho vyplácania mzdy.
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Zamestnanci zamestnaní na čiastočný úväzok so samopoistením podľa § 19a ASVG - Zákona o sociálnom poistení zamestnancov - dostávajú dávku vo výške 5,51 EUR za deň (165,44 EUR mesačne). Ak sa mzda zamestnanca mení z mesiaca na mesiac, má nárok na pokračovanie výplaty mzdy vo výške priemerného zárobku za posledných 13 celých odpracovaných týždňov. Do úvahy treba brať aj nadčasy, prémie, provízie či mzdové odmeny, nie však diéty či iné náhrady výdavkov.
Dĺžka vyplácania nemocenských dávok
Rakúsko vypláca nemocenské dávky maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok. Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov.
Prehľad dĺžky vyplácania mzdy zamestnávateľom
Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru, a to nasledovne:
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Dĺžka vyplácania 100 % mzdy | Dĺžka vyplácania 50 % mzdy |
|---|---|---|
| 1 rok | 6 týždňov | 4 týždne |
| od 2 do 15 rokov | 8 týždňov | 4 týždne |
| od 16 do 25 rokov | 10 týždňov | 4 týždne |
| od 26 rokov | 12 týždňov | 4 týždne |
Žiadosť o nemocenské dávky
Zamestnanec musí požiadať ÖGK o polovicu a aj o plnú nemocenskú dávku - nedostane ju „automaticky“. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov. Učni dostávajú úplnú kompenzáciu za učňov po dobu 8 týždňov a čiastočnú mzdu počas ďalších 4 týždňov. Pracovný rok sa vždy začína dátumom prihlásenia do poisťovne.
Nemocenská dávka z dôvodu pracovného úrazu
Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce). Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).
Nárok na nemocenské dávky pri pohybe v rámci Európy
Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. dávky určené na náhradu straty príjmu v dôsledku choroby) sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení, bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie.
Niektoré osobitné nepríspevkové peňažné dávky sa poskytujú výhradne v krajine, v ktorej má príjemca trvalý pobyt a preto sú neprenosné. Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a nemocenské dávky
Od 1.1.2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby práceneschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláca spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. týždňa.
Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 4 týždňov od vzniku prac. neschopnosti. Podáva sa na tlačive KRANKENMELDUNG, ktorý potvrdí ošetrujúci lekár. Musí sa doručiť do SVA (Sociálna poisťovňa pre samostatne zárobkovo činné osoby) najneskôr do 2 týždňov od jeho vystavenia lekárom. Pokračovanie choroby sa musí oznámiť poisťovni každých 14 dní na tlačive Krankenmeldung. Ak poistenec už poberá nemocenské dávky, je mu podpora automaticky vyplácaná k nemocenským dávkam. Práceneschopnosť sa oznamuje tlačivom Krankenmeldung - odosiela sa do 7 dní od začiatku práceneschopnosti na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Rakúsku (SVS).
Doplnkové zdravotné poistenie pre SZČO
Pri bežnom zdravotnom poistení, ktoré si platí živnostník v Rakúsku, má nárok na výplatu dávky v chorobe po uplynutí 42 dní. Doplnkové zdravotné poistenie zabezpečuje vyplácanie dávky od 43. dňa choroby. Pri doplnkovom pripoistení je dávka v chorobe vyplácaná od 3. dňa. Doplnkové zdravotné pripoistenie je možné uzavrieť do 60. roku života. Ak si niekto uzavrie pripoistenie pred 60. rokom života, platí mu doživotne. Pripoistenie začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po podpísaní zmluvy. Pripoistenie sa platí spolu s mesačným poistením. Minimálna výška pre rok 2020 je 30,77 € mesačne.
Výplata dávky - ak opatrovateľka nepodáva daňové priznanie, dávka je vypočítaná z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 9,21 € na deň. Po uplynutí 43. dňa sa vypláca dávka. Výplata dávky je maximálne 26 týždňov. Po uplynutí tohto obdobia sa výplata dávky ukončí. Ak oznámite ukončenie ku koncu príslušného mesiaca napr. 30.06., dávka bude vyplatená do tohto dňa.
Daňové aspekty príjmov zo zahraničia (Rakúska republika) pre rezidentov SR
Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je rezidentom SR fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.
Kritériá na určenie daňovej rezidencie
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa berú do úvahy nasledujúce kritériá:
- Stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
- Stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr. rodina, priatelia, práca, podnikanie.
- Obvyklé zdržiavanie sa
- Štátna príslušnosť
- Vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti (zamestnania)
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Rakúsku u rakúskeho zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. "prenajatého zamestnanca".
Zdaňovanie nemocenských dávok
Rakúske finančné úrady majú prístup k príjmom fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11 000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EÚ. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti má fyzická osoba v Rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2 000 eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v Rakúsku.
Slováci s rakúskymi živnosťami sú automaticky zaraďovaní do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Títo spravidla nemusia žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť. U Slovákov pracujúcich v Rakúsku ako zamestnanci sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formuláru. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988: minimálne 90% z celkových príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11 000 eur. Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku.
Nemocenské dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní, resp. v prílohách na to určených. Hlavne u Slovákov pracujúcich v Rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky.
Živnostníci si nemocenské dávky, ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za príjem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe tohto poistenia sa v Rakúsku považujú za príjem z podnikania.
Zdaňovanie iných druhov príjmov
Zdaňovanie príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľnosti
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti, resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. dedením).
Zdaňovanie príjmov z činnosti umelca alebo športovca
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Zdaňovanie výhier a cien
V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňovanie sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.
Zdaňovanie úrokových príjmov
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika, Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja.
Zdaňovanie dividend
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.
Daňové priznanie v Rakúsku pre slovenských rezidentov
Všeobecne platí, že ak príjem zo závislej činnosti nepresiahol výšku 11 000 eur, nie ste povinný daňové priznanie podávať. Ale neplatí to v prípade, ak vás na jeho podanie rakúsky daňový úrad vyzve. Ak sa rozhodnete rakúske daňové priznanie podať dobrovoľne, môžete tak urobiť až za obdobie 5 rokov spätne.
Ak zamestnanec dosiahol v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti na území SR a nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za príslušný kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie typu A. Podkladom na vyplnenie tohto priznania je tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti, svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov, použije daňové priznanie typu B. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026.