Filozofia integrácie a inklúzie mentálne postihnutých

Táto práca sa zameriava na filozofiu integrácie a inklúzie mentálne postihnutých, pričom rozoberá otázky, čo integrácia je, jej charakteristické črty, ako aj integráciu zdravotne postihnutých. Následne sa venuje situáciám, v ktorých sú zdravotné postihnutia integrované, a ich podrobnejšiemu rozboru. Posledná časť sa zameriava na jednotlivé postihnutia a ich vplyv na integráciu.

Hlavným cieľom práce je poukázať na to, či je spoločnosť pripravená na integráciu zdravotne postihnutých a aké kroky už v tejto oblasti urobila. Problém integrácie je potrebné riešiť spoločnými silami, pretože svet hendikepovaných jedincov a tých „zdravých“ je v mnohom odlišný.

Integrácia a inklúzia: Vymedzenie pojmov a ich rozdiely

Dnes sa u nás termín integrácia používa často veľmi nevyhranene. Pri riešení tejto otázky je potrebné určiť, čo vlastne môžeme považovať za integráciu v oblasti zdravotne znevýhodnenej populácie.

Integrácia je stav, keď sa samotný postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a keď ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. Je to stav, z použitia postihnutých a intaktných.

Často dochádza k zámene pojmov inklúzia a integrácia. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa.

Na rozdiel od toho, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo môže byť veľmi ťažké, až nemožné. Namiesto toho sa očakáva od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch.

Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Výbor OSN pre práva dieťaťa uvádza, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných a rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.

Vývoj chápania inkluzívneho vzdelávania

Integrácia nie je v rozpore s inklúziou, je časť jej cesty. Veľmi rád by som zdôraznil, že integrácia nie je v rozpore s inklúziou. Je časť jej cesty. Sledujúc literu zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. je možné konštatovať, že poskytovanie sociálnej pomoci zdravotne postihnutým ľuďom sa stáva pre spoločnosť nevyhnutnosťou.

Vznik prvej ČSR priniesol rozvoj časopisectva v oblasti špeciálnej pedagogiky. Celoštátne vychádzal časopis „Úchylná mládež“, „Pedagogické rozhledy“ a „Nápravná pedagogika“. Za prvé slovenské periodikum z odboru špeciálnej pedagogiky sa pokladá „Abnormálna mládež“, čo bola príloha sociálno-zdravotníckeho časopisu Sociálne rozhledy. V rokoch 1957-1958 vychádzal časopis „Špeciálna škola“ a v ČR „Mládež vyžadujúca špec. péče“. Oba tieto časopisy sa zlúčili do celoštátneho „Otázky defektológie“, ktorý sa neskôr zmenil na „Teorie a praxe špeciálnej pedagogiky“.

Zatiaľ čo humanizmus začal v 18. storočí prinášať prvé ústavy pre nepočujúcich a nevidiacich, v Československu neexistovali osobitné právne normy pre deti s mentálnym postihnutím a neboli ani školopovinné. Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy (zákon č. 86/1928 Zb. o pomocných školách). Existovali len učebné osnovy a výchovné smernice pre školy pre deti úchylné.

Organizáciu a pomoc spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) upravuje právo na vzdelanie v článku 24. Článok 24 ods. 1 Dohovoru zaväzuje štáty, aby zaistili začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru, štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto odráža povinnosť nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané.

Ďalej, podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy.

Kľúčové dokumenty OSN pre inkluzívne vzdelávanie

Diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí formovali dva dôležité dokumenty OSN:

• Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Tento dokument sa zaoberal otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím a predpokladal reformu, ktorej cieľom bolo pripraviť žiakov na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde.
• Prehlásenie zo Salamanky (1994): Tento dokument jednoznačne hovorí o inklúzii a zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému.

Moderná pedagogika a jej ciele

Pedagogika mentálne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Hlavným cieľom a zmyslom integrovaného vzdelávania je rozvíjanie individuality, pozitívneho sebahodnotenia, rozhodovacích procesov a celkovej nezávislosti jedinca. Integrovaného vzdelávania môže prebiehať na rôznych úrovniach podľa druhu a rozsahu postihnutia či momentálneho stavu dieťaťa. Integrácia môže byť úplná alebo čiastočná (časť výučby môže prebiehať v špeciálnej škole, či v triede a časť v bežnej škole).

Výskumy odborníkov potvrdzujú, že tento model vzdelávania umožňuje postihnutému dieťaťu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v sociálnej interakcii a pomáha mu tak zvýšiť kvalitu života.

Moderná pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na individualizovaný prístup, inklúziu a podporu samostatnosti. Dôraz sa kladie na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností, ktoré umožňujú jednotlivcom s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Dôležitým cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je podpora samostatnosti a sebaurčenia jednotlivcov. To znamená, že sa im poskytujú možnosti rozhodovať o svojom živote a aktívne sa podieľať na plánovaní svojich cieľov.

Princípy inkluzívneho vzdelávania

Princíp inkluzívneho vzdelávania sa vylučuje so segregovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Inkluzívne vzdelávanie zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie, čím prispieva k vytvoreniu škôl, ktoré sú citlivejšie ku konkrétnym potrebám žiakov.

Inkluzívne vzdelávanie je v súčasnosti celosvetovým trendom. Týka sa najmä schopnosti zabezpečiť školám takú podporu, ktorá by im umožnila poskytovať kvalitné vzdelávanie pre všetkých žiakov - pre žiakov s nadaním, aj pre žiakov zo sociálne slabších rodín, pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, či pre žiakov, ktorí potrebujú podporu vo vzdelávaní iba dočasne.

Inklúzia a inkluzívne vzdelávanie sa snaží predovšetkým o prispôsobenie vzdelávacieho prostredia žiakom a ich potrebám. Inkluzívne vzdelávanie vychádza z predpokladu, že každý má svoje silné aj slabšie stránky, že každý žiak je jedinečný, a teda má aj jedinečné vzdelávacie potreby.

Humanistické chápanie inkluzívneho vzdelávania vychádza s predpokladu, že každý je dôležitý. Každý žiak aj učiteľ ostáva v triede prítomný presne taký aký je.

Snahu väčšiny autorov nahliadať na inkluzívnu pedagogiku prizmou špeciálnej pedagogiky ako najbližšej disciplíny považujem za trochu nešťastnú. Napriek tomu, že deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú lakmusovým papierom miery otvorenosti školy, zužovanie tohto pohľadu môže byť pasca práve pri transformácii škôl na inkluzívne.

Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP), ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby. Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí.

Inklúzia ako základné ľudské právo

Inkluzívne vzdelávanie úzko súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie je kľúčové, pretože vzdelávanie je nevyhnutným prostriedkom pre realizáciu iných ľudských práv. Vzdelanie umožňuje ľuďom vymaniť sa z chudoby, podieľať sa na správe vecí verejných a obhajovať svoje politické postoje.

V rámci tejto oblasti je podstatné povedať, že Organizácia spojených národov (OSN) vo svojom pravidle č. 6 uvádza, že štáty by mali uznať princíp rovnakých vzdelávacích príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím v integrovanom prostredí.

Zodpovednosť štátu a príprava pedagógov Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva.

Implementácia Dohovoru OSN do slovenskej legislatívy Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona.

Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN. V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Školskú legislatívu je nutné vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy zabezpečiť podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím.

Situácia zdravotne postihnutých v spoločnosti a vzdelávaní

Integrácii zdravotne postihnutej populácie sa v poslednom čase začína venovať zvýšená pozornosť, ktorej sa doposiaľ natoľko netešila. Ale tento trend pokračuje až do najvyššieho stupňa poskytovaného vzdelávania, t.j. vysokoškolské štúdium. Je to určite veľmi priaznivý trend, ktorým sa začína postupné búranie bariér, ktoré v minulosti existovali. Vec dospela až do takého štádia, že na jednotlivých fakultách vysokých škôl sú zriaďované špeciálne oddelenia, ktoré slúžia výlučne len tejto zdravotne postihnutej časti vysokoškolských študentov. Možno si to ani zdravá časť populácie neuvedomuje, ale domnievam sa, že sa jedná až o revolučnú vec v oblasti poskytovania vysokoškolského vzdelania pre zdravotne postihnutých.

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka. V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím.

Špecifiká vzdelávania detí s mentálnym postihnutím

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Integrácia týchto detí do bežného školského prostredia je proces, ktorý prináša výzvy, ale aj príležitosti pre rozvoj ich potenciálu a sociálne začlenenie. Tento článok sa zaoberá špecifikami vzdelávania detí s mentálnym postihnutím v školskom prostredí, zohľadňujúc legislatívne rámce, praktické skúsenosti pedagógov a dôležitosť individuálneho prístupu.

Mentálne postihnutie je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností, ako aj obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí.

Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím

Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti. Tieto programy sú rozdelené podľa stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu.

Metódy inkluzívneho vzdelávania

Hoci legislatíva a systémové zmeny sú kľúčové, rovnako dôležité sú aj konkrétne metódy a prístupy, ktoré učitelia používajú v triede. Medzi najúčinnejšie patria:

• Diferencované vyučovanie: Táto metóda spočíva v prispôsobovaní vyučovacích metód, obsahu a hodnotenia tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a štýlom učenia sa žiakov v triede. Učitelia môžu používať rôzne materiály, aktivity a úlohy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého žiaka. Napríklad, žiak s mentálnym postihnutím môže potrebovať jednoduchšie inštrukcie, viac vizuálnych pomôcok alebo dlhší čas na dokončenie úlohy.
• Kooperatívne učenie: Táto metóda podporuje spoluprácu a interakciu medzi žiakmi. Žiaci pracujú v malých skupinách, kde si navzájom pomáhajú a učia sa jeden od druhého. Kooperatívne učenie môže pomôcť žiakom s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti, zlepšiť sebavedomie a cítiť sa viac integrovaní do triedy.
• Podporné technológie: Používanie technológií môže výrazne zlepšiť prístup žiakov s mentálnym postihnutím k vzdelávaniu. Medzi podporné technológie patria napríklad počítače, tablety, špeciálny softvér, hlasové rozpoznávanie, text-to-speech programy a iné zariadenia, ktoré pomáhajú žiakom prekonávať bariéry a učiť sa efektívnejšie.
• Asistent učiteľa: Prítomnosť asistenta učiteľa v triede môže byť veľmi prospešná pre žiakov s mentálnym postihnutím. Asistent učiteľa môže poskytovať individuálnu podporu, pomáhať žiakovi s úlohami, monitorovať jeho pokrok a zabezpečovať, že žiak sa aktívne zapája do vyučovania.
• Školenia a podpora pre učiteľov: Učitelia potrebujú adekvátne školenia a podporu, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Školenia by mali zahŕňať informácie o rôznych typoch mentálneho postihnutia, efektívnych vyučovacích metódach, používaní podporných technológií a stratégiách na riešenie problémového správania.

Problémy a výzvy integrácie

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl.

Medzi najčastejšie prekážky a výzvy patria:

• Nedostatok finančných zdrojov: Inkluzívne vzdelávanie si vyžaduje investície do školení učiteľov, podporných technológií, asistentov učiteľa a úpravy školských budov. Nedostatok finančných zdrojov môže obmedziť možnosti škôl a sťažiť implementáciu inkluzívnych praktík.
• Nedostatok kvalifikovaných učiteľov: Učitelia potrebujú špeciálne školenia a zručnosti, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov môže viesť k tomu, že žiaci nedostanú primeranú podporu a vzdelávanie.
• Negatívne postoje a predsudky: Niektorí učitelia, rodičia a členovia spoločnosti môžu mať negatívne postoje a predsudky voči žiakom s mentálnym postihnutím. Tieto postoje môžu brániť integrácii žiakov do triedy a spoločnosti.
• Nedostatočná spolupráca: Efektívna inklúzia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Nedostatočná spolupráca môže viesť k neefektívnemu plánovaniu a realizácii inkluzívnych opatrení.

Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť.

Riešenia a odporúčania

Vzhľadom na zložitosť integrácie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali potreby týchto žiakov, ale aj možnosti školy. Jedným z možných riešení je, aby integrovaný žiak s mentálnym postihnutím mal rovnaké predmety ako trieda, do ktorej je začlenený, a učitelia by mali v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt. Dôležité je tiež, aby sa škola nezameriavala len na "papierovanie" a uspokojovanie kontrol, ale predovšetkým na prospech detí.

Špecifické typy postihnutia a ich vplyv na integráciu

Táto oblasť integrácie sa bude javiť ako najkomplikovanejšia. Nie je sa ani čomu čudovať. Veď títo jedinci častokrát žijú v čiastočne, v tých horších prípadoch takmer v úplnej izolácií (jedná sa najmä o duševne chorých). Skrývajú sa pred svetom, sú zatrpknutí, zakomplexovaní. Jedni sa so svojim životným údelom vysporiadavajú lepšie, iní ho prežívajú pesimistickejšie.

Telesné postihnutie a jeho vzťah k integrácii

Spoločným znakom telesne postihnutých je znížená pohyblivosť až nepohyblivosť. Medzi telesné postihnutia patria napríklad deformity (znetvorenie, zohavenie - zmena tvaru, podoby, orgánu alebo časti tela, ktorá sa líši svojou formou od normálneho stavu) a malformácie (poškodenie orgánu, jeho časti či orgánových systémov spravidla v dôsledku poškodenia plodu, ako sú rázštepy pier, podnebia, vrodené srdcové chyby).

Ďalej sem patria obrny, ktoré sú organicky podmienené poruchy svalovej pohyblivosti. Podľa príčiny sa obrny rozdeľujú na centrálne (spastické) a periférne (chabé). Centrálna obrna vzniká pri chorobnom procese lokalizovanom v oblasti mozgu a pyramídovej dráhy.

V rámci postihnutí chrbtice sa stretávame s:

• Lordóza: ohnutie chrbtice dopredu.
• Kyfóza: zakrivený úsek chrbtice, oblúkovite prehnutý dozadu.
• Skolióza: zakrivenie chrbtice do strany vzhľadom na jej pozdĺžnu os.

Zmyslové postihnutie a jeho vplyv na integráciu

Zrakové postihnutie sa prejavuje poruchami zrakovej ostrosti, videnia a farbosleposti. Odbor zaoberajúci sa danou problematikou označujeme ako „Tyflopédiu, Oftalmopédiu alebo Optopédiu“.

Oblasť, ktorú ideme momentálne rozoberať označujeme ako „Suropédiu“. Dané postihnutie vzniká v dôsledku zníženej priepustnosti prípadne nepriepustnosti sluchového kanálu, pričom príjem sluchových informácii je výrazne znížený až zamedzený, následkom tejto poruchy vzniká problémová situácia v oblasti komunikácie. Zvukový podnet je vyjadrený v decibeloch - dB.

tags: #filozofia #integracie #a #inkluzie #mentalne #postihnutych