Počas života sa človek môže ocitnúť v rôznych komplikovaných situáciách, kedy potrebuje pomoc. Jednou z takých situácií je hmotná núdza. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku v hmotnej núdzi, podmienkach jeho získania, formách pomoci a ďalších relevantných informáciách. Cieľom je poskytnúť študentom a širokej verejnosti jasné a zrozumiteľné informácie o tejto forme sociálnej pomoci.
Čo je hmotná núdza?
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy platného životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Inými slovami, ide o situáciu, kedy domácnosť nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb. Ak ide o stav, keď si človek nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania, ide o stav sociálnej núdze.
Právny rámec a subjekty poskytujúce pomoc
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Stanovuje podmienky, formy a výšku pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci. Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Ústredie, úrad a obec poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo ak ide o posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi.
Subjekty poskytujúce pomoc sú:
- Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu.
- Obecné a mestské úrady: Poskytujú jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorá je financovaná z rozpočtu miest a obcí.
Dôležité je, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima.
Kto sa považuje za člena domácnosti?
Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Medzi nich patria:
- Manžel a manželka (nie druh a družka).
- Rodičia a ich nezaopatrené deti žijúce v spoločnej domácnosti.
Za nezaopatrené deti sa považujú:
- Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky (najdlhšie do 16 rokov).
- Deti do 25 rokov, ak študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz.
- Deti do 25 rokov, ktoré už neštudujú, ale nemajú žiadny príjem, alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
- Deti nad 25 rokov žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.
Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne. Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Životné minimum
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sú nasledovné:
- 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
- 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
- 122,77 € mesačne - dieťa
Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok. Výška životného minima sa mení k 1.7. každoročne.
Posudzovanie príjmu
Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
Príjmom na účely posúdenia hmotnej núdze je príjem študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme a príjem zistený podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. Príspevok na stravu poskytnutý podľa zákona č. 305/2005 Z. z. resocializačný príspevok podľa zákona č. 305/2005 Z. 13. dôchodok podľa zákona č. 296/2020 Z. finančný príspevok, jednorazové odškodnenie pozostalých a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa zákona č. 378/2015 Z. z. Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného a jednorazové odškodnenie pozostalých poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z. zvýšenie prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi zákon ustanovuje osobitné pravidlá pre posudzovanie príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi zároveň stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem.
Prechodné hladovanie lieči pečeň! A kalórie asi nehrajú úlohu
Zmeny v posudzovaní príjmu od 1. septembra 2025
Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi.
Posudzovanie majetku
Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa neberie do úvahy iba aktuálny príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, ale aj ich majetkové pomery. Z daného dôvodu sa aj fyzická osoba, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima, nemusí automaticky považovať za osobu v hmotnej núdzi. Dôležité je posúdiť, či z dôvodu nakladania so svojím majetkom si môže zvýšiť príjem a predísť tak vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu.
Za majetok sa považujú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu. Pomoc v hmotnej núdzi je možné občanovi poskytnúť až v situácii, ak si základné životné podmienky nemôže zabezpečiť ani uplatnením si svojich nárokov na iné peňažné plnenia, na ktoré má nárok.
Výnimku tvoria:
- Motorové vozidlo využívané na prepravu člena domácnosti s parkovacím preukazom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
- Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.
Uplatnenie nárokov
Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok. Pomoc v hmotnej núdzi nastupuje až vtedy, keď človek nemá inú možnosť pomôcť si sám.
Medzi zákonné nároky patrí aj výživné podľa Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Každý rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Formy pomoci v hmotnej núdzi
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme:
- Dávky v hmotnej núdzi
- Príspevkov k dávke:
- Ochranný príspevok
- Aktivačný príspevok
- Príspevok na bývanie
- Príspevok na nezaopatrené dieťa
- Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Suma pomoci sa určí ako rozmedzie úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravia od 1. januára kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy upravené sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.
Dávka v hmotnej núdzi
Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od zloženia domácnosti:
- 84,90 € mesačne - jednotlivec
- 161,40 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
- 147,50 € mesačne - dvojica bez detí
- 220,70 € mesačne - dvojica s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
- 235,70 € mesačne - jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi
- 297,50 € mesačne - dvojica s viac ako štyrmi deťmi
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť.
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje.
Zníženie dávky
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý:
- nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
- odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
- nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov
Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z týchto dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
Výnimky z povinnosti vykonávať činnosti
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. osoby v dôchodkovom veku, invalidné osoby, osoby starajúce sa o dieťa do 1 roku veku).
Čas, v ktorom člen domácnosti nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok slúži na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
- Dosiahol dôchodkový vek.
- Je poberateľom predčasného starobného dôchodku.
- Je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
- Je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku.
- Sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
- Sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
- Je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 dní po sebe nasledujúcich dní.
- Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie, sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu.
- Je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určený lekárom.
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak však lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať aj naďalej, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov, ktoré zvyšujú možnosti uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania.
- Externe študuje na strednej alebo vysokej škole.
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce.
- Vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.
Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Rodičia detí, ktoré navštevujú posledný ročník materskej školy nemusia za štúdium dieťaťa doplácať. Žiak základnej školy má možnosť získať príspevok na dochádzanie do školy (aj cirkevnej) mimo svojho trvalého bydliska v rámci určeného školského obvodu. Na preplatenie cestovného rodič škole predloží mesačný cestovný lístok.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
- 95,20 eur mesačne - domácnosť s jedným členom
- 161,60 eura mesačne - domácnosť s dvomi členmi
- 205,10 eura mesačne - domácnosť s tromi členmi
- 248,60 eura mesačne - domácnosť so štyrmi členmi
- 291,90 eura mesačne - domácnosť s viac ako štyrmi členmi
Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti a poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočností.
Dávka v hmotnej núdzi pre externých študentov: Základné informácie
Áno, študent môže poberať dávku v hmotnej núdzi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To platí pre študentov denného aj externého štúdia. Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká občanovi, ktorý sa nachádza v stave hmotnej núdze a spĺňa ďalšie podmienky stanovené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Postup pri uplatňovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi
Študent si uplatňuje nárok na pomoc v hmotnej núdzi na základe žiadosti, ktorú podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Zamestnanci úradu posudzujú situáciu študenta individuálne. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká študentovi na základe právoplatného rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Faktory ovplyvňujúce posúdenie nároku
Pri posudzovaní nároku sa prihliada na:
- Majetkové pomery študenta
- Príjmové pomery študenta
- Povinnosť rodičov prispievať študentovi na výživu
Sociálne štipendium ako alternatíva
Ešte predtým, ako sa budeme venovať dávke v hmotnej núdzi, je dôležité spomenúť sociálne štipendium. Sociálne štipendium je forma finančnej podpory, ktorú poskytujú vysoké školy svojim študentom. Právny základ pre priznávanie sociálnych štipendií tvorí zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.
Kto má nárok na sociálne štipendium?
Sociálne štipendium je určené pre študentov verejných, súkromných a štátnych vysokých škôl, ktorí študujú v dennej forme štúdia. Týka sa to študentov bakalárskych, magisterských a inžinierskych programov, ako aj študentov spojených prvých a druhých stupňov štúdia.
Ako požiadať o sociálne štipendium?
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole alebo fakulte, kde je študent zapísaný na štúdium. Vysoké školy často používajú vlastné formuláre na podávanie žiadostí. Dôležité je vedieť, že ak študent študuje v zahraničí, nárok na sociálne štipendium mu nevzniká, pretože zahraničné inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej legislatívy. Ak je študent zapísaný na viacerých vysokých školách/fakultách, žiadosť môže podať len na jednej z nich.
Žiadosť je možné podať kedykoľvek počas akademického roka a v prípade vzniku nároku sa štipendium priznáva od mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená.
Aké doklady je potrebné predložiť?
Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej je potrebné doložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne požiadavky na dokumenty sa líšia v závislosti od situácie žiadateľa, preto sa odporúča riadiť sa pokynmi vysokej školy/fakulty a príslušnou vyhláškou.
Výška sociálneho štipendia
Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje od 10 eur do 325 eur (údaj pre akademický rok 2022/2023). Konkrétna suma závisí od príjmu spoločne posudzovaných osôb. V prípade nejasností je vhodné konzultovať situáciu priamo na vysokej škole / fakulte. Ak už študent v danom roku štúdia a na danom stupni sociálne štipendium poberal, je potrebné to zohľadniť.
Zohľadňovanie príjmu pri sociálnom štipendiu
Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa vychádza z aktuálnej situácie, napríklad ak došlo k zmene v príjme. Dôležité je, že ak študent nežije s rodičmi, neznamená to automaticky, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie musí preukázať dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok. Ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi, ktorí musia spĺňať podmienky podľa zákona.
Sociálne štipendium pre stredoškolákov
Štát ponúka sociálne štipendium aj stredoškolákom. Prvou podmienkou je sociálna situácia rodiny. Výška mesačného štipendia závisí od sociálnej situácie a môže predstavovať 50%, 35% alebo 25% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (129,74 €). O možnosti poskytovania sociálneho štipendia sa informujte u svojho triedneho učiteľa. Škola musí mať podpísanú zmluvu s Ústavom informácií a prognóz školstva, ktorý spadá pod ministerstvo školstva.
K žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že rodina poberá dávky v hmotnej núdzi alebo doklad o výške príjmu za predchádzajúci kalendárny rok spolu s dokladom o počte spoločne posudzovaných osôb. Pri podávaní žiadosti podpisujete písomný záväzok, že oznámite škole všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na vyplácanie štipendia (napr. zmena príjmu rodiny).
Ak je priemerný mesačný príjem v domácnosti nižší než vypočítaná maximálna hranica mesačného príjmu, potom deti študujúce na strednej škole môžu štipendium získať. Do príjmu sa počítajú iba rodičia a nezaopatrené deti (deti do 15 rokov, alebo staršie deti študujúce dennou formou na SŠ alebo VŠ). Peniaze sú vyplácané zvyčajne v období medzi 20. a 30. dňom v mesiaci, presný termín si určuje každá škola. Stredoškolské štipendium si môžete prevziať priamo v škole, alebo vám ho škola doručí poštou. Každý polrok, na základe polročného vysvedčenia, sa výška a oprávnenosť poberania stredoškolského štipendia prehodnocuje.