Exekúcia je nútený výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný (dlžník) dobrovoľne nesplní to, čo mu bolo súdom uložené, oprávnený (veriteľ) sa môže obrátiť na exekútora a prostredníctvom neho dosiahnuť splnenie povinnosti. Jedným z najčastejších spôsobov vykonávania exekúcie na peňažné plnenie sú zrážky zo mzdy a iných príjmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet exekučných zrážok zo mzdy na Slovensku, s dôrazom na situácie, keď je zamestnanec práceneschopný (PN).
Úvod do problematiky exekúcií zo mzdy
Exekúcie vykonávané zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov upravuje Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z. z.) a Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Zamestnávateľ, ako platiteľ mzdy, má v tomto procese dôležitú úlohu, hoci nie je účastníkom exekučného konania. Zamestnanec dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
Začatie exekúcie a povinnosti zamestnávateľa
Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie.
Zamestnávateľovi sa doručuje "Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného" a "Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného". Od tohto momentu je platiteľ mzdy povinný vykonávať zo mzdy povinného (zamestnanca) zrážky, ktoré sú určené v príkaze. Zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca po doručení príkazu na začatie exekúcie.
Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo.
Životné minimum a nepostihnuteľné sumy
Pri výkone zrážky zo mzdy z titulu exekúcie musí zamestnávateľ prihliadať na životné minimum. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, avšak zamestnávateľ musí odpočítať sumu, ktorú zamestnancovi nesmie zraziť, tzv. základnú sumu, ktorá je nepostihnuteľná. Táto suma zahŕňa životné minimum na povinného a na vyživované osoby.
Výška životného minima sa na Slovensku každoročne prehodnocuje. Pravidlá určuje zákon 601/2003 Z. z. o životnom minime a životné minimum sa definuje ako uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Suma životného minima sa upravuje vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Ak príde k úprave sumy životného minima, tak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodina Slovenskej republiky vydá opatrenie, ktorým ustanoví upravené sumy životného minima.
Od neho sa následne určujú ďalšie dávky a tak isto sa upravujú aj exekučné príkazy. Napríklad, od 1. júla 2024 je životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu 383,58 € mesačne. Ak má povinný vyživované osoby, táto suma sa zvyšuje o 25 % životného minima na každú vyživovanú osobu. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty platného životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa).
Vyživovanou osobou pre účely zrážok zo mzdy sú osoby, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Za vyživované osoby sú považované manžel, manželka a deti dlžníka. Manžel, manželka sú považovaní za vyživované osoby aj v prípade, že majú vlastný príjem, a to bez ohľadu na druh a výšku vlastného príjmu. Vyživovacia povinnosť pritom nie je podmienená rovnakým miestom pobytu. Druh, družka nie sú vyživovanými osobami. Pri výživnom je to iné a osoba, v prospech ktorej sa vykonáva zrážka sa, nepripočíta k počtu vyživovaných osôb.
Nepostihnuteľné sumy pri exekúciách
Tu je prehľad nepostihnuteľných súm pre rôzne typy pohľadávok, platných od 1.7.2025 do 30.6.2026:
| Typ pohľadávky/osoby | Nepostihnuteľná suma na povinného | Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (nie poberateľ dôchodku) | Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (poberateľ dôchodku) |
|---|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy (140 % ŽM plnoleté FO) | 397,78 eura | 99,45 eura | 198,89 eura |
| Pri pokutách za priestupky (50 % ŽM plnoleté FO) | 142,07 eura | 71,03 eura | 71,03 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (70 % zo 60 % ŽM plnoleté FO) | 119,34 eura | 49,72 eura | 99,45 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok (100 % ŽM plnoleté FO) | 284,13 eura | 71,03 eura | 142,07 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia (300 % základnej sumy na povinného) | 1 193,34 eura | ||
Ako dlho sa vykonávajú zrážky?
Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy povinnému až do úplného uspokojenia pohľadávky z titulu exekúcie, teda do konečnej výšky exekúcie uvedenej v príkaze na začatie exekúcie.
Prednostné a bežné pohľadávky
Pri výkone zrážok zo mzdy je dôležité rozlišovať medzi prednostnými a bežnými pohľadávkami. Prednostné pohľadávky majú prednosť pri uspokojovaní. Medzi prednostné pohľadávky patria:
- Pohľadávky výživného
- Pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví
- Pohľadávky daní
- Pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie
Exekúcia a práceneschopnosť (PN)
Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný (viac ako 10 dní), zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a informovať ho o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenskú dávku. Rovnako je potrebné oznámiť exekútorovi aj skončenie PN. Exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a zamestnancovi príde už zrazená dávka.
Podľa Exekučného poriadku náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti patrí do čistej mzdy pre účely výpočtu zrážky zo mzdy z titulu exekúcie. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.
Exekúcia po novom I. - Ako úspešne vymôcť svoju pohľadávku?
Postup pri výpočte exekučných zrážok zo mzdy
Pri výpočte výšky exekúcie postupuje zamestnávateľ v nasledovných krokoch:
- Výpočet čistej mzdy: Hrubá mzda mínus preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistné na zdravotné poistenie platené zamestnancom a poistné na sociálne poistenie platené zamestnancom. Do čistej mzdy sa započítajú aj čisté odmeny za vedľajšie činnosti, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom (napr. cestovné náhrady). Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa.
- Odpočet nepostihnuteľných súm: Od čistej mzdy sa odpočítajú sumy životného minima na povinného a na vyživované osoby.
- Zaokrúhlenie: Vypočítaná výška čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma.
- Tretinový systém zrážok zo mzdy: Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
- Zrážka podľa typu pohľadávky: Podľa toho, či ide o bežnú alebo prednostnú pohľadávku, zamestnávateľ zrazí 1/3 alebo 2/3 z vypočítanej sumy.
- Neprednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
- Prednostná pohľadávka: exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.
Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
Príklady výpočtu exekučnej zrážky
Príklad 1: Čistá mzda 420 €
Zamestnanec má čistú mzdu 420 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 112,39 €. Nakoľko je táto suma nižšia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi 1/3 zo sumy 112,39 €, t. j. 37,46 €.
Príklad 2: Čistá mzda 1 000 €
Zamestnanec má čistú mzdu 1 000 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 692,39 €. Nakoľko je táto suma vyššia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi bez obmedzenia sumu prevyšujúcu 150 % životného minima (t. j. 692,39 - 307,60), t. j. sumu 384,79 € a 1/3 zo sumy 150 % životného minima, t. j. sumu 102,53 €. Celkovo zamestnávateľ zrazí 384,79 € + 102,53 € = 487,32 €, čím zamestnancovi ostane čistá mzda vo výške 512,68 €.
Príklad 3: Výpočet exekučnej zrážky zo mzdy (neprednostná pohľadávka)
Zamestnanec je ženatý a spolu s manželkou sa stará o jedno nezaopatrené dieťa. Exekučný príkaz bol vydaný na sumu 350 eur. Zamestnanec nie je poberateľom dôchodku a jeho čistá mzda predstavuje 1 470 eur.
- Čistá mzda zamestnanca: 1 470 €
- Nepostihnuteľná suma na dlžníka: 397,78 €
- Nepostihnuteľná suma na manželku (25 %): 99,45 €
- Nepostihnuteľná suma na dieťa (25 %): 99,45 €
- Nepostihnuteľné sumy spolu: 596,68 €
- Zvyšok čistej mzdy (nepresahuje 300 % životného minima) deliteľný tromi: 873,32 €
- Prvá tretina zvyšku čistej mzdy, ktorú možno zraziť v prípade neprednostných pohľadávok: 291,11 € (873,32 / 3)
- Suma na výplatu zamestnancovi po zrazení: 1 178,89 € (1 470 - 291,11)
Na internete sú tiež k dispozícii mnohé kalkulačky na výpočet exekučnej zrážky.
Účtovanie exekúcií
Zamestnávateľ pri výkone zrážky zaúčtuje tieto účtovné prípady (v sústave podvojného účtovníctva):
- Predpis zrážky v prospech exekútora: 331/379
- Úhrada zrážky exekútorovi: 379/221
Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru
Ak povinný prestane pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Zmeny v legislatíve
Dôležité je sledovať zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú výpočet exekučných zrážok. Napríklad, od 1.1.2026 sa zvýšia odvody na zdravotné poistenie o 1 %. Zamestnávatelia budú tiež musieť vyplácať náhradu príjmu počas práceneschopnosti zamestnancovi až 14 dní, pričom Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa. V roku 2015 schválila vláda novelu zákona, ktorou priklepla namiesto 60% životného minima ľuďom v exekúcii 100% životného minima, na ktoré im nikto nemôže siahnuť. Zákon začal platiť od januára roku 2016 a okrem vyššej čiastky, ktorá dlžníkovi ostane sa tým predĺžila aj doba splácania a navýšili úroky. Pre mnoho ľudí však navýšenie základu nepostihnuteľného príjmu pri exekúcii znamenalo zvýšenie životnej úrovne aspoň základnú finančnú stabilizáciu.