Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zohráva kľúčovú úlohu pri dohľade nad dodržiavaním ľudských práv v členských štátoch Rady Európy, vrátane Slovenskej republiky. Jeho rozhodnutia majú reálny dopad na vnútroštátne súdnictvo a môžu ovplyvniť právny stav v krajine.
Pôsobnosť a fungovanie ESĽP
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa považuje za obeť porušenia jej práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) alebo jeho protokolmi, môže podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) za podmienok stanovených priamo v Dohovore a v Rokovacom poriadku Súdu.
Sťažnosť sa podáva výlučne na oficiálnom formulári, ktorý si je možné zo stránky ESĽP stiahnuť alebo vytlačiť. Aby mohol ESĽP sťažnosť preskúmať, musia byť všetky časti formulára riadne vyplnené stanoveným spôsobom a musia byť predložené všetky potrebné listiny. Sťažnosti je možné podať na ESĽP len poštou (nie osobne, telefonicky, faxom, ani elektronicky). Na oficiálnej stránke ESĽP je sťažovateľom k dispozícii v slovenskom jazyku okrem formulára sťažnosti aj návod na jeho vyplnenie. Stránka tiež obsahuje odkaz na video s inštruktážou na vyplnenie formulára sťažnosti.
Súdne pojednávanie ESĽP
Ak by formulár nebol riadne vyplnený, alebo by chýbali požadované prílohy, ESĽP môže odmietnuť zaregistrovať sťažnosť a táto nebude preskúmaná. Konanie pred ESĽP je písomné. Každú informáciu, ktorú si sťažovateľ praje dať ESĽP na vedomie, musí predložiť v písomnej forme. Každou sťažnosťou sa zaoberá najprv Kancelária ESĽP. Zaregistrované sú len tie sťažnosti, ktoré splnili všetky náležitosti podania. Zaregistrovanú sťažnosť preskúma právnik príslušnej sekcie ESĽP. Kancelária ESĽP môže požiadať o predloženie doplňujúcich alebo upresňujúcich informácií.
Je dôležité odpovedať na každú výzvu z Kancelárie ESĽP. Každé oneskorenie alebo neodpovedanie na listy Kancelárie ESĽP, prípadne nepredloženie doplňujúcich informácií alebo dokumentov, môže byť posúdené ako prejav straty záujmu o preskúmanie veci. To môže viesť k nepreskúmaniu sťažnosti a k jej vyčiarknutiu zo zoznamu sťažností. Právomoc ESĽP je obmedzená kritériami prijateľnosti vymedzenými Dohovorom, ktoré presne stanovujú kto, kedy a na čo sa môže sťažovať. Viac ako 90% sťažností predložených ESĽP je vyhlásených za neprijateľné.
Preto je pred podaním sťažností vhodné si overiť, či namietané porušenie práv spĺňa podmienky prijateľnosti. Sťažnosť môže byť vyhlásená za neprijateľnú rozhodnutím samosudcu, výborom troch sudcov alebo sedemčlennou komorou bez jej oznámenia dotknutej vláde.
V prípade, že ESĽP nerozhodne takýmto spôsobom, oznámi sťažnosť vláde a vyzve ju na predloženie jej stanoviska k prijateľnosti a podstate sťažnosti. ESĽP zároveň ponúkne stranám možnosť dosiahnuť urovnanie sporu zmierom. Konanie o zmieri je dôverné. ESĽP za určitých okolností môže vyčiarknuť sťažnosť zo zoznamu sťažností aj na základe tzv. jednostrannej deklarácie dotknutej vlády, a to aj napriek želaniu sťažovateľa, aby sa pokračovalo v preskúmavaní sťažnosti.
V prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmieru, ani k vyčiarknutiu sťažnosti zo zoznamu prípadov na základe jednostrannej deklarácie vlády, ESĽP skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. Následne prijme rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti alebo priamo rozsudok o tom, či boli alebo neboli porušené práva sťažovateľa podľa Dohovoru. Prípady, ktorých podstata bola preskúmavaná v iných podobných prípadoch a viaže sa k nim ustálená judikatúra, prejednávajú výbory troch sudcov. Ich rozsudky nadobúdajú právoplatnosť dňom vyhlásenia. Ostatné prípady prejednáva sedemčlenná komora. Jej rozsudky nadobúdajú právoplatnosť po troch mesiacoch od ich vyhlásenia, okrem prípadov, kedy strany vyhlásili, že nepožiadajú o opätovné preskúmanie veci Veľkou komorou alebo naopak, ak jedna zo strán (alebo obe) požiadajú ESĽP o postúpenie veci Veľkej komore.
O takejto žiadosti rozhoduje panel piatich sudcov. Žiadosti je možné vyhovieť len ak sa týka závažnej otázky výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov alebo závažnej otázky všeobecného významu. Odmietnutím žiadosti o preskúmanie veci Veľkej komore rozsudok komory nadobudne právoplatnosť.
Dôležité upozornenie k lehotám
Protokol č. 15 k Dohovoru skracuje zo 6 na 4 mesiace lehotu na podanie sťažnosti na ESĽP po tom, ako bolo vydané konečné vnútroštátne rozhodnutie v rámci vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Táto nová štvormesačná lehota začala platiť 1. februára 2022. Vzťahuje sa však len na sťažnosti, v ktorých bolo príslušné konečné vnútroštátne rozhodnutie vydané 1. februára 2022 alebo neskôr.
Dopad rozhodnutí ESĽP na Slovenskú republiku
Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o dvoch sťažnostiach (č. 41510/16 a 81651/17) podaných sťažovateľom vo výkone trestu za trestný čin obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Sťažnosti sa týkali rovnakých právnych otázok, a to možnosti súdneho preskúmania rozhodnutí väzenských orgánov a údajne odlišných súdnych postupov v tomto smere. Sťažnosť č. 41510/16 vychádza zo skutočnosti, že v mesiaci jún 2013 bolo u sťažovateľa zistené väčšie množstvo liekov, ktoré mu lekár predtým predpísal, ale ktoré mal dovtedy spotrebovať alebo vrátiť. Na základe skutku, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený, bola táto skutočnosť posúdená ako disciplinárne previnenie, za ktoré bol umiestnený v uzavretom priestore ústavu na výkon trestu odňatia slobody na desať dní.
Sťažnosť č. 81651/17 vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ požiadal o povolenie prijať návštevy s priamym kontaktom v novembri 2015 a januári 2016, ale vzhľadom na jeho správanie v tomto mesiaci bol tento kontakt zamietnutý. Sťažovateľ sa pokúsil napadnúť rozhodnutie väzenského orgánu na správnych súdoch, ktoré neskôr vo všetkých prípadoch konštatovali, že nemajú právomoc vo veci konať a postúpili ho na preskúmanie príslušnej prokuratúre podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľ následne napadol postúpenie svojej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky, avšak neúspešne, keďže tento prípad patril do pôsobnosti prokuratúry a nie súdu. Sťažovateľ sa následne sťažoval na ESĽP, že v dôsledku vyššie uvedeného postupu neurobil nič, čo bolo v rozpore s § 6 Článku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), ktorý stanovuje, že sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal svoju námietku, ale podľa článku 13 Dohovoru proti svojej námietke nemá nárok ani na účinný prostriedok nápravy. Vo svojej sťažnosti týkajúcej sa odopretia možnosti prístupu na priamy kontakt sťažovateľ tiež tvrdil, že bolo zasiahnuté do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Európsky súd pre ľudské práva po preskúmaní prípadu a stanovísk strán sťažnosť zamietol. Uviedol, že ochrana práv sťažovateľa bola zverená prokuratúre podľa osobitných zákonných ustanovení týkajúcich sa výkonu trestu a postavenia a funkcií prokuratúry. Jeho rozhodnutia môže následne preskúmať Ústavný súd o sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovateľ tvrdil, že preskúmanie zo strany prokuratúry nebolo „úplné, nestranné a efektívne“. Svoj nárok však nepodložil iným skutkovým ani právnym znakom okrem toho, že s takýmto postupom nesúhlasí. ESĽP sa domnieva, že sťažovateľ nepredložil žiadne argumenty, prečo opísaný mechanizmus preskúmania, o ktorom rozhodli väzenské orgány, nespĺňa požiadavky Dohovoru. Keďže sťažovateľ sa nepokúsil využiť tento mechanizmus, nie je dôvod spochybňovať jeho funkčnosť v jeho konkrétnom prípade.
Európsky súd pre ľudské práva preto dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka je zjavne neopodstatnená. Ďalej ESĽP uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tvrdiť, že sťažovateľ utrpel nejakú značnú nevýhodu v zmysle článku 35 ods. 3 písm. b) dohovoru o predmete jeho sťažnosti na súd. Keďže problém je už vyriešený na vnútroštátnej úrovni, dodržiavanie ľudských práv v prípade sťažovateľa si nevyžaduje preskúmanie podstaty prípadu. Napokon ESĽP uviedol, že hoci sa sťažovateľ odvolával na článok 8 Dohovoru, neposkytol žiadne samostatné odôvodnenie vyplývajúceho porušenia jeho hmotných práv. Preto sa v tomto smere nevyžaduje žiadne rozhodnutie.
Prípad Salay proti Slovenskej republike: Diskriminácia vo vzdelávaní
V prípade Salay proti Slovenskej republike sťažovateľ namietal, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. Sťažovateľ bol počas prvého ročníka preložený do špeciálnej triedy určenej pre deti so zdravotným postihnutím, na základe diagnózy ľahkého mentálneho postihnutia. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že testy, ktoré absolvoval pred zaradením do špeciálnej triedy boli kultúrne, sociálne a jazykovo zaujaté voči žiakom rómskeho pôvodu. Namietal tiež, že jeho rodičia neposkytli plne informovaný súhlas s jeho preradením do špeciálnej triedy, a že následne nebol pravidelne pretestovaný za účelom zistenia možnosti jeho spätného preradenia do bežnej triedy.
ESĽP v tomto prípade konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salay proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 Protokolu č. 1 (právo na vzdelanie). Toto bolo historicky prvé rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade nesprávneho zaraďovania rómskych žiakov do špeciálneho vzdelávania pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím v Slovenskej republike.
Na problematiku nadmerného zastúpenia rómskych detí v špeciálnom školstve a na nesprávnu diagnostiku rómskych žiakov Kancelária verejného ochrancu práv dlhodobo upozorňuje relevantné slovenské orgány. ESĽP v prípade Salay proti Slovenskej republike poznamenal, že v praxi, keď sú rómske deti zapísané do špeciálneho vzdelávacieho systému na Slovensku, zohráva úlohu množstvo vzájomne súvisiacich faktorov, vrátane ich sociálno-ekonomického znevýhodnenia. Na efektívne riešenie problému segregácie vo vzdelávaní je teda potrebný komplexný prístup zahŕňajúci nielen školské opatrenia, ale aj širšiu podporu pre deti pochádzajúce z marginalizovaných rómskych komunít. Je dôležité, aby podporné opatrenia v rámci desegregácie vo vzdelávaní zohľadňovali nielen potreby v škole, ale aj širší kontext života týchto detí.
V januári 2025 sa s týmto odporúčaním stotožnil aj Výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach pre Slovenskú republiku vyzval na poskytnutie komplexnej podpory rómskym deťom, s cieľom maximalizovať ich vzdelávací potenciál v bežnom školskom systéme. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR plánuje v rámci národného projektu opätovné testovanie detí vo veku 6 až 10 rokov, zaradených do špeciálnych škôl s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia ESĽP bolo zrejmé, že súd dal význam k vyjadreniu verejného ochrancu práv v danom prípade. To potvrdzuje kredibilitu Kancelárie verejného ochrancu práv v očiach sudcov a sudkýň Európskeho súdu pre ľudské práva.
Výkon rozsudkov ESĽP a zodpovednosť štátu
ESĽP nie je zodpovedný za výkon svojich rozsudkov. Akonáhle vyhlási rozsudok, zodpovednosť prechádza na Výbor ministrov Rady Európy, ktorý má za úlohu dohliadať nad výkonom rozsudkov zo strany štátov. Konečný rozsudok je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Dohovor mu ukladá povinnosť odstrániť alebo napraviť zistené porušenie Dohovoru, prípadne poskytnúť nápravu, ak nie je možné navrátiť pôvodný stav (restitutio in integrum). Voľba prostriedkov nápravy patrí štátu, ktorý má medzinárodnoprávnu povinnosť dosiahnuť požadovaný výsledok.
Medzi individuálne opatrenia patrí predovšetkým vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia určeného ESĽP v rozsudku, navrátenie do pôvodného stavu, vymazanie záznamu odsúdenia z registra trestov, udelenie povolenia na pobyt, atď. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, zodpovednosť za jeho vyplatenie má Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Prostriedkom na navrátenie do pôvodného stavu je za určitých okolností obnova konania, resp. opätovné prerokovanie prípadu. Slovenský právny poriadok ju umožňuje v trestnom konaní (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku), občianskom konaní (§ 397 v písm. d) Civilného sporového poriadku), aj v konaní pred Ústavným súdom SR (čl. 133 Ústavy SR, § 216 zákona o ústavnom súde).
Úlohou štátu je tiež prijať všeobecné opatrenia s cieľom predísť vzniku obdobných porušení Dohovoru v budúcnosti. Záujmy Slovenskej republiky obhajuje v konaní zástupca vlády Slovenskej republiky pred ESĽP (zástupca vlády). Jeho úlohou v konaní je komunikovať s ESĽP v mene vlády Slovenskej republiky, predkladať v jej mene ESĽP stanoviská, oboznamovať ESĽP s obsahom slovenskej legislatívy, vysvetľovať kroky vnútroštátnych orgánov a sprostredkúvať ich stanoviská. Zástupca je teda „advokátom“ štátu - stranou v konaní, rovnako ako sťažovateľ.
Zástupca sa sťažnosťou podanou ESĽP zaoberá až vtedy, keď mu ESĽP oznámi (notifikuje), že konkrétna sťažnosť bola podaná a po jej zaregistrovaní ESĽP začal skúmať podmienky prijateľnosti sťažnosti. Kým nie je sťažnosť oznámená vláde, zástupca nemá o jej existencii žiadnu vedomosť. Informácie o sťažnosti sa dajú získať len priamo na ESĽP. Nepochybne najčastejšie sťažovatelia zo Slovenskej republiky namietajú porušenie článku 6 Dohovoru, teda porušenia práva na spravodlivý proces v primeranej lehote, inak povedané prieťahy v konaní, že súdne konania trvajú neprimerane dlho. Samozrejme, potom sú tu aj ďalšie sťažnosti, týkajúce sa porušenia majetkových práv (článok 1 Protokolu 1), či porušenia práv vzťahujúcich sa k právu na osobnú slobodu a bezpečnosť (článok 5 Dohovoru).
Konzistentnosť vnútroštátneho súdnictva s rozhodnutiami ESĽP
Súdy sú tvorené sudcami a tí sú rôzni. Sú sudcovia, ktorí nepochybne sú schopní rozhodovať konzistentne s rozhodnutiami ESĽP, ale tiež je pravdou, že niektorí sudcovia to nedokážu, pretože nemajú záujem na prijímaní nových informácií. Pravdou je, že v súčasnosti, po pristúpení Slovenskej republiky k Rade Európy a Európskej únii sa „zosypalo“ na sudcov množstvo medzinárodných predpisov, judikátov, záväzných smerníc, odporúčaní, nových procedurálnych postupov atď., ktoré množstvo informácií je ťažko zvládnuteľné aplikovať.
V tomto smere sudcovia zo štátov západnej Európy tieto informácie dostávali postupne, priebežne, oboznamovali sa s nimi prirodzene pomaly, a to je veľký rozdiel. Navyše k tomu neprispieva ani veľmi bohatá a horlivá legislatívna činnosť národného parlamentu, ktorý svoju úspešnosť meria množstvom prijatých nových zákonov či noviel zákonov, čo všetko k právnej stabilite a istote spoločnosti vôbec neprispieva. Zákony by sa mali meniť tak raz za 30 či 50 rokov, ale nie každý rok, niekedy aj viackrát za rok. Ale samozrejme, sudca má povinnosť poznať a aplikovať právo, či národné alebo medzinárodné, platné v čase prijímania rozhodnutia.
Rozhodnutie ESĽP nepochybne má reálny dopad na rozhodovanie súdov členských krajín. Ako jeden z príkladov je možné uviesť, že rozsudok ESĽP je dôvodom pre obnovu konania, t.j. ak ESĽP zistí porušenie určitého práva, napríklad práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 Dohovoru, úspešný sťažovateľ má právo podľa domáceho procesného práva žiadať o obnovu konania, teda znovuprejednania veci. Naše rozhodnutia sú dostatočne rešpektované v praxi jednotlivých štátov.