Európsky sociálny model: Výzvy a perspektívy

V Európe sa dnes zakorenila neoliberálna politika, ktorá ohrozuje sociálny model kontinentu zo všetkých úrovní - národnej, európskej i medzinárodnej. Nepresadzuje ju len zvyčajná koalícia podnikateľsko-finančníckych kruhov a národných vlád, ale aj a najmä súčasná Európska komisia, ktorá je bezpochyby najmenej progresívna a najneoliberálnejšia, akú kedy EÚ mala. Toto smerovanie posúva európsku spoločnosť k sociálnym otrasom a v porovnaní s minulosťou k strate blahobytu.

Napriek tvrdeniam, že európsky sociálny model neexistuje, existujú objektívne spôsoby, ako zhodnotiť európske výsledky. Jedným z nich je index ekonomickej bezpečnosti ESI, vyvinutý Medzinárodnou organizáciou práce. Tento index, ktorý kombinuje sedem rozdielnych druhov ekonomickej bezpečnosti (vrátane príjmu, trhu práce, zamestnanosti, bezpečnosti na pracovisku, zastúpenia pracujúcich a zručností), ukazuje, že európske krajiny patria medzi najlepšie na svete, pričom na prvých miestach sú severské krajiny na čele so Švédskom.

Index ekonomickej bezpečnosti (ESI) - Poradie vybraných krajín:

Ekonomická bezpečnosť založená na zamestnaní a príjme je kľúčová pre kvalitu ľudského života. Ďalším objektívnym meradlom je Giniho index, ktorý meria nerovnosť bohatstva. V európskych krajinách sa tento index pohybuje v rozmedzí 20 - 40, zatiaľ čo latinskoamerické a africké krajiny vykazujú tradične vyššiu nerovnosť.

Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platné pravidlo, dá sa povedať, že po prekročení určitej ekonomickej úrovne sa krajina s vyššou rovnosťou stáva aj prosperujúcejšou, s väčším rozsahom sociálnych práv. Boje mnohých generácií v „rovnejších“ krajinách vytvorili lepšie rozdelenie bohatstva a prosperitu. Štatistické údaje však tiež dokazujú, že nerovnosť vo svete narastá, najmä v krajinách s najtvrdšou neoliberálnou politikou.

Príznakom neoliberálnej politiky je sústredenie bohatstva na vrchu spoločenskej pyramídy. V krajinách, kde sa želá väčšia rovnosť, je správna politika nevyhnutne spojená so zdaňovaním a redistribúciou, čo v súhrne poznáme pod menom „sociálny štát“.

Európske úspechy a demokratický deficit

Pojem sociálneho štátu, ako aj pojmy ako ústava, politická a náboženská sloboda, sloboda názoru, tlače a prejavu, ľudová zvrchovanosť a všeobecné hlasovacie právo, historicky vyvinula Európa. Dnes však Európsku úniu riadia tri hlboko nedemokratické inštitúcie: Komisia, Európska centrálna banka a Európsky súdny dvor. Parlament nemá prakticky žiadne právomoci.

Neoliberalizmom presiaknutá Európska komisia sa zo všetkých síl snaží podkopať výhody, ktoré prináša európsky sociálny model. Európska ústavná zmluva, ktorú obyvatelia Francúzska a Holandska zamietli, bola skutočnou chartou neoliberalizmu, ktorá by zabetónovala ekonomickú politiku na generáciu.

Euroústavu nenavrhli volení zástupcovia a bola nesmierne dlhým a zložitým dokumentom, ktorý ustavoval neoliberálnu ekonomickú politiku. Tento text spomínal „slobodnú a ničím neobmedzenú súťaž“ dvadsaťštyrikrát a slovo „trh“ sa v nej objavilo sedemdesiatosemkrát.

Vynikajúcim príkladom snahy Komisie presadzovať neoliberálnu politiku je Bolkesteinova smernica o službách. Pôvodná smernica, ktorá sa snažila zaviesť princíp „krajiny pôvodu“, by znamenala oslabenie sociálnej politiky a zahodenie polstoročia vybojovaných pracovných práv. Bola pokusom prinútiť Európu na „preteky smerom ku dnu“, keďže by sa mzdy a podmienky určovali podľa pravidiel domovskej krajiny poskytovateľa služby, čo by viedlo k masám chudobných pracovníkov z východnej Európy do západnej Európy.

V neposlednom rade, euroústava ukázala svoju neoliberálnu povahu aj v prístupe k verejným službám, ktoré výslovne podriaďuje pravidlám konkurencie. Komisia môže rozhodnúť o nelegálnosti štátnych dotácií verejným službám, čo môže viesť k politike „najmenšieho spoločného menovateľa“.

Potrebné opatrenia pre sociálnu Európu

Aby sme mohli pozdvihnúť východoeurópskych členov na úroveň západnej Európy a poskytnúť 450 miliónom Európanov sociálnu ochranu a ekonomický blahobyt, sú potrebné nasledujúce opatrenia:

• Realistický rozpočet: Európsky rozpočet je obmedzený na 1,04 percenta HDP, zatiaľ čo Spojené štáty míňajú 20 percent federálneho rozpočtu na blahobyt občanov.
• Dane: Európsky parlament nemá právomoc rozhodovať o daniach, hoci aj jedno percento dane zo ziskov firiem by situácii pomohlo.
• Centrálna banka pod politickým dohľadom a so širším mandátom: Európska centrálna banka je nezávislá od akejkoľvek politickej kontroly a jej jedinou úlohou je kontrolovať infláciu, bez ohľadu na ekonomický rast či plnú zamestnanosť.
• Možnosť požičiavať si: Európska únia si nemôže požičiavať, napriek tomu, že by jej dlhopisy mali najvyšší rating.
• Menová politika zameraná na ekonomický rast: Pakt stability a rastu má úzke zameranie a jeho jediným cieľom je trestať krajiny s nadmernou infláciou či celkovým dlhom.
• Slušný fond solidarity pre nové členské krajiny: Tieto krajiny budú v najbližšej budúcnosti držané v pozícii zásobárne lacnej pracovnej sily či miest, kam možno preniesť výrobu.
• Euroskupina s politickou odvahou: Mohla by vyhlásiť spoločnú emisiu dlhopisov, spoločnú infraštruktúrnu politiku a stanoviť dane na korporácie a pohyb kapitálu.

Európa tiež potrebuje kompletnú demokratickú reformu, vrátane viac právomocí pre Parlament, možnosti iniciovať referendum, právomoci národných parlamentov či individuálnych poslancov iniciovať legislatívu a volenú Komisiu.

Obchod: Citlivá otázka

Európa bude ostro konkurovať s Áziou, najmä s Čínou. V dôsledku politiky národných vlád a Komisie sú verejné služby ohrozené. EÚ prostredníctvom obchodných dohôd nanucuje podobnú politiku iným krajinám.

Kolo rokovaní WTO z Doha skrachovalo, no pravdepodobne sa obnoví. Komisári EÚ hovorili o otvorení všetkých trhov a ich požiadavky vo WTO, ako aj pri bilaterálnych a regionálnych dohodách, sú modelom neoliberalizmu.

Európska ekonomika je pod vplyvom amerického protekcionizmu a čínskeho štátneho kapitalizmu roztrieštená a polarizovaná. Stagnuje, zatiaľ čo globálna konkurencia rastie. Tento stav je spôsobený investičným zanedbávaním priemyselného sektora a nadmernou reguláciou.

Nemecká ekonomika sa nachádza v zložitej situácii kvôli politike energetickej transformácie. Obavy z pokračovania podobnej politiky zo strany CDU/CSU viedli k vlažnej reakcii finančných trhov na výsledky volieb. Nemecká administratíva sa však nevyhne štrukturálnym zmenám, vrátane uvoľnenia dlhovej brzdy.

Európska únia, napriek tomu, že nie je príkladom klasického sociálneho štátu, preberá jeho prvky centrálneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov. Projekt Európskeho spoločenstva bol kombináciou hospodárskej spolupráce a ekonomickej integrácie, postavenej na štyroch ekonomických slobodách.

Magazín POLITICO opísal EÚ ako v princípe transferovú úniu, ktorej dva základné piliere boli kohézna politika a Spoločná poľnohospodárska politika. Tieto programy, ktoré si ukrajujú nemalé zdroje z európskeho rozpočtu, majú ušľachtilé ciele ako znižovanie regionálnych rozdielov a zabezpečenie dodávok potravín.

Euroval, vytvorený ako Európsky nástroj finančnej stability, slúžil na poskytovanie pôžičiek členským štátom eurozóny v problémoch. Problémom sa stal najmä trend ručenia za dlhy iných krajín, ktorý viedol k vytvoreniu trvalého nástroja ESM.

Negatívnym dôsledkom týchto transferových programov je morálny hazard, ktorý oslabil pozíciu krajín s tradíciou zodpovedného prístupu k verejným financiám. Vznikli tiež myšlienky bankovej únie a ďalších koordinačných mechanizmov, ktoré dali EÚ zámienku smerom k politickej integrácii.

Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vznikla ako kompromis, spôsobuje negatívne dôsledky ako plytvanie, prebytky, vyššie ceny a selektívne výhody dotovaným farmárom. Viedla k nadprodukcii mlieka alebo masla, ktoré musela EÚ následne znehodnotiť alebo poslať do rozvojových krajín, čo ničilo tamojších domácich producentov.

Kohézne fondy Európskej únie sú relatívne novším vynálezom, no majú tiež negatívne dosahy. Štrukturálne fondy a Kohézny fond sa pokúšali byť transferom peňazí daňových poplatníkov z bohatých krajín na zvyšovanie rastu a zamestnanosti, no stali sa synonymom pre chybné alokovanie zdrojov a korupciu v chudobnejších krajinách.

Európsky dvor audítorov odmietol podpísať rozpočet Európskej únie 20 rokov za sebou, citujúc nezrovnalosti. Žiadny zo členských štátov EÚ, ktorý z eurofondov získaval nadpriemerné príspevky, nedokázal znížiť regionálne rozdiely. Naopak, tieto rozdiely buď stagnovali alebo dokonca rástli.

Záchrana eura a členských krajín eurozóny poukázala na útok na právny štát. Lisabonská zmluva jasne uvádza, že každý členský štát EÚ je zodpovedný za svoje vlastné dlhy, no Európska únia a ECB ignorovali toto ustanovenie s cieľom udržať Grécko v eurozóne.

V Grécku sa stal bežným javom morálny hazard, ktorý motivoval krajiny k vládnemu zadlžovaniu. To bolo dosiahnuté viacerými opatreniami, od menovo-fiškálnych nastavení na úrovni Hospodárskej a menovej únie až po celkovú politiku Európskej centrálnej banky.

V Európskej únii celkovo pracuje približne 50 tisíc ľudí, čo znamená, že jeden zamestnanec pripadá na 15 500 obyvateľov. Regulačné zásahy a intervencie v rámci vnútorného trhu sa často obhajujú argumentom potreby vyššej harmonizácie, ochrany spotrebiteľov a konkurencie.

Európska únia sa postupne stala primárne centralizovanou transferovou úniou, ktorá prerozdeľuje veľké zdroje príjemcom, ktorí sú od tejto formy podpory čoraz viac závislí. Náklady tohto spoločenstva sa dostávajú do závratných čísiel a neexistuje tlak na revíziu prístupu k regulačnému zaťaženiu.

Európsky sociálny model (ESM) predstavuje komplexný systém hodnôt, princípov a politík, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany, spravodlivosti a inklúzie pre všetkých občanov Európskej únie. Vznikal a vyvíjal sa postupne, reagujúc na meniace sa ekonomické, sociálne a politické podmienky.

Charakteristické črty európskeho sociálneho modelu zahŕňajú univerzálny prístup k sociálnym službám, silnú sociálnu ochranu, sociálny dialóg a partnerstvo, rovnosť príležitostí a nediskrimináciu, ako aj dôstojnú prácu a spravodlivé mzdy.

Vývoj európskeho sociálneho modelu prebiehal v niekoľkých fázach, od povojnového obdobia, cez Rímske zmluvy a Európsky sociálny fond, až po Lisabonskú stratégiu. Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, prijatá v roku 1989, mala úzke väzby na dohovory Medzinárodnej organizácie práce.

Súčasné výzvy európskeho sociálneho modelu zahŕňajú globalizáciu a konkurenciu, demografické zmeny, ekonomickú krízu a nezamestnanosť, ako aj rastúcu nerovnosť a polarizáciu.

Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci európskeho sociálneho modelu. Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk.

Definícia sociálneho podniku vychádza z nariadenia č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). V tomto kontexte sa rozlišuje medzi „komunitným záujmom“ a „verejným záujmom“.

Pri definícii znevýhodnených osôb sa vychádza zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a z nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci.

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií.

Vplyv na rozpočet verejnej správy je významný, pričom sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť rovnováhu medzi sociálnou spravodlivosťou a konkurencieschopnosťou.

Prioritami programu sú zamestnanosť, kvalifikovaná pracovná sila a podnikanie. Európsky sociálny fond a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú hlavnými nástrojmi EÚ na umiestnenie a opätovné umiestnenie pracovníkov na trh práce.

Vzostupná sociálna konvergencia je základným predpokladom udržateľnej modernej sociálnej Európy. Európski pracovníci by mali mať nárok na mzdu umožňujúcu dôstojný život.

Európske pracovné a sociálne právo musí stanoviť minimálne sociálne normy v celej Európe, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých občanov.

Mobilita je zdrojom konkurencieschopnosti jednotného trhu. Z tak základnej zásady EÚ, akou je sloboda pohybu, nie je možné ustupovať.

Sociálna politika bola tradičná červená čiara mnohých členských krajín v EÚ, vrátane Slovenska. Európsky pilier sociálnych práv je rámec na sledovanie výkonnosti členských krajín v jednotlivých oblastiach sociálnej politiky.

Hoci nejde o súčasť piliera, Komisia zvykne v balíku komunikovať aj smernicu o vyslaných pracovníkov ako európsky príspevok k boju proti sociálnym neduhom.

Spoločný európsky sociálny model (SESM) je komplexný koncept, ktorý sa vyvíjal v priebehu desaťročí a odráža európske hodnoty solidarity, sociálnej spravodlivosti a rovnosti.

Jeho podstata spočíva v snahe o dosiahnutie rovnováhy medzi ekonomickým rastom a sociálnou spravodlivosťou, pričom sa kladie dôraz na sociálnu ochranu, kvalitné verejné služby a aktívnu účasť občanov na spoločenskom živote.

tags: #europsky #socialny #model #je #v #eu