Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým nástrojom Európskej únie, ktorý už viac ako 60 rokov podporuje sociálny rozvoj a zamestnanosť v členských štátoch. Jeho prínos pre Slovensko je významný, o čom svedčia aj projekty financované z tohto fondu v rámci operačných programov. Tento článok podrobne rozoberá, čo je ESF, ako funguje, aké sú jeho ciele a ako sa implementuje na Slovensku. Okrem toho predstavuje aj jeho nástupcu, Európsky sociálny fond Plus (ESF+), ktorý spája štyri samostatné nástroje financovania a predstavuje hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí na obdobie 2021-2027.
Úvod do štrukturálnych fondov EÚ
Štrukturálne fondy EÚ, vrátane ESF, sú nástroje, ktoré Európska únia používa na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi. Tieto fondy sú zamerané na investície do rôznych oblastí, ako sú infraštruktúra, inovácie, životné prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť regiónov a zlepšiť kvalitu života občanov. ESF je jedným zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie. Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť.
História a vývoj Európskeho sociálneho fondu
Vývoj sociálnych funkcií európskych spoločenstiev a Európskej únie prebiehal v úzkej spolupráci s vývojom svetovej a európskej sociálnej a právnej kultúry, ktorú reprezentovali organizácie ako Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce a Rada Európy. Symbolická cesta od uhlia a ocele k sociálnej Európskej únii, ktorá zahŕňala ľudské práva a slobody (vrátane sociálnych a ekonomických práv), bola zložitá a neustále pokračuje.
Montánna únia a Rímske zmluvy
Už prvá zmluva z roku 1951, zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, obsahovala sociálne opatrenia, ktoré boli v súlade s dokumentmi medzinárodných organizácií. Išlo o idey voľného pohybu osôb, podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok. Neskôr, Zmluva z roku 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva stanovila ako cieľ zlepšenie životných a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov.
Vznik a úlohy ESF
Na základe Rímskej zmluvy vznikol v roku 1960 Európsky sociálny fond ako hlavný nástroj sociálnej politiky Spoločenstva. Bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ. Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním. V aktuálnom období financovania 2007 - 2013 sa ESF nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám.
Ďalší vývoj a míľniky
- V roku 1972 bol schválený politický postulát, že postup v sociálnopolitickej oblasti má mať rovnaký význam ako uskutočňovanie hospodárskej a menovej únie.
- V roku 1974 bol schválený Sociálnopolitický akčný program, ktorý odštartoval aktívnu sociálnu politiku Európskych spoločenstiev.
- V 80. rokoch boli prijaté smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
- Jednotný európsky akt z roku 1987 zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách.
Maastrichtská a Amsterdamská zmluva
V roku 1992 bola podpísaná Maastrichtská zmluva, ktorá priniesla Protokol o sociálnej politike a Dohodu o sociálnej politike. V roku 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá priniesla Kapitolu o zamestnanosti a Kapitolu o sociálnej politike ako súčasti Zmluvy o Európskom spoločenstve.
Lisabonská stratégia
V roku 2000 bola prijatá Lisabonská stratégia, v rámci ktorej európsky sociálny model so svojimi rozvinutými systémami sociálnej ochrany mal byť základom transformácie do vedomostnej ekonomiky. Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ.
Flexiistota a európsky sociálny model
K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“. Vzniká a pôsobí európsky sociálny model, v ktorom sa realizujú nové vízie sociálnej spravodlivosti, sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, flexikurity, dôstojnej práce pre všetkých, zosúladenia pracovného a rodinného života, sociálneho partnerstva, rozvoja ľudského kapitálu atď. Podnikateľské subjekty v Európskej únii pôsobia v európskom hospodárskom priestore, ovplyvnenom globalizáciou, novými technológiami, informačnou revolúciou, demografickými pomermi, zmenami na trhoch, v obchodných štruktúrach, migráciou, geopolitickými rozdielmi atď. Európsky hospodársky priestor a európsky sociálny priestor (jednotný sociálny priestor - single social area) smerujú k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti a k rozvoju konkurenčných schopností v spojení so sociálnou dimenziou.
Význam loga ESF
Logo Európskeho sociálneho fondu je vizuálnym symbolom jeho poslania a hodnôt. Reprezentuje investície do ľudí, rozvoj ich zručností a podporu zamestnanosti. Používa sa na všetkých projektoch financovaných z ESF, aby sa zdôraznil pôvod finančných prostriedkov a informovala verejnosť o prínosoch týchto projektov.
ESF na Slovensku: Investície do efektívnej verejnej správy a ľudských zdrojov
V programovom období 2014-2020 je z ESF vyčlenených viac ako 335 miliónov eur na projekty OP EVS a 163,5 milióna eur na projekty v rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ. ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.
Operačný program Efektívna verejná správa (OP EVS)
OP EVS sa zameriava na zvýšenie efektivity verejných inštitúcií a zníženie záťaže na občanov. Medzi hlavné ciele patria:
- Zjednodušenie kontaktu občana s verejnou správou: Cieľom je urýchliť a zjednodušiť komunikáciu medzi občanmi a úradmi.
- Rozvoj klientskych centier: Poskytovanie množstva služieb pod jednou strechou s cieľom zvýšiť komfort a dostupnosť pre občanov. Získavanie spätnej väzby od občanov na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.
- Projekty v oblasti justície: Odbremenenie súdov, urýchlenie rozhodnutí, kvalitné vzdelávanie pre sudcov a justičných zamestnancov, zvýšenie vymáhateľnosti práva a dôveryhodnosti v slovenské súdy. Podpora kapacít centra právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu asistenciu pre ľudí v materiálnej núdzi.
- Budovanie analytických kapacít na ministerstvách: Zlepšenie kvality verejných politík vďaka kvalitnejšej príprave.
- Hodnotenie verejných výdavkov (Hodnota za peniaze): Posúdenie, či sú peniaze daňovníkov vynaložené najlepšie, ako je možné, aby boli verejné služby kvalitné.
Ministerstvo vnútra SR ako riadiaci orgán pre OP EVS vyhlásilo šesť dopytovo-orientovaných výziev, aby verejné politiky vznikali v spolupráci s občanmi. V rámci OP EVS je aktuálne zazmluvnených 19 národných projektov za 114,6 miliónov eur. Pripravuje sa zmluva o nenávratný finančný príspevok pri ďalšom národnom projekte a jeden národný projekt je v procese odborného hodnotenia. Bolo vyhlásených 22 vyzvaní na národné projekty v hodnote 119,69 miliónov eur. Prebieha administratívne overovanie žiadostí v rámci šiestich dopytovo-orientovaných výziev pre mimovládne neziskové organizácie. Alokácia na tvorbu lepších verejných politík sa navyšuje o 15 miliónov eur.
Prioritná os 5 Operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ)
Prioritná os 5 OP ĽZ sa zameriava na inklúziu v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania, so zameraním na marginalizované rómske komunity. Medzi konkrétne projekty patria:
- Zdravotná starostlivosť a zdravotná osveta v marginalizovaných rómskych komunitách: Podpora prístupu k zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie povedomia o možnostiach a zodpovednosti za vlastné zdravie.
- Odborná pomoc a asistencia pri vysporiadaní pozemkov v marginalizovaných rómskych komunitách.
- Podpora komunitných centier: Poskytovanie možností pre Rómov zapojiť sa do bežného života bez diskriminácie.
V rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ je aktuálne schválených 5 národných projektov v celkovej výške 62 miliónov eur, ktoré sú zamerané na terénnu sociálnu prácu, komunitné centrá, vysporiadavanie pozemkov, monitorovanie a hodnotenie politík, ako aj na zdravotnú osvetu a zdravotnú starostlivosť v marginalizovaných rómskych komunitách. Bola schválená dopytovo-orientovaná výzva zameraná na miestne občianske poriadkové služby (MOPS) so 148 projektmi v sume 20,1 miliónov eur. Pripravuje sa ďalšia dopytovo-orientovaná výzva týkajúca sa mentoringu a tútoringu žiakov základných a stredných škôl v sume 5,9 milióna eur. V procese prípravy je aj národný projekt zameraný na vzdelávanie v materských školách s alokáciou 23,2 milióna eur.
Prínos ESF pre verejnú správu a zamestnanosť
Európsky sociálny fond prispieva k posilneniu účinnosti verejnej správy pri poskytovaní verejných služieb vo všetkých odvetviach. Jednou z priorít ESF je aj pomoc ľuďom zo znevýhodneného prostredia so zamestnaním, čo je súčasťou posilňovania sociálneho začlenenia. Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Len pre ilustráciu, odhaduje sa že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.
Ciele informovania a publicity o pomoci z ESF
Informovanie a publicita o pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ má za cieľ zvyšovať povedomie a prehľadnosť o činnostiach Európskej únie. Týmto spôsobom sa vytvára ucelený obraz o pomoci v jednotlivých členských štátoch EÚ. Dôležité je zabezpečiť informácie o možnostiach pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ, aby potenciálni žiadatelia mohli efektívne využívať dostupné zdroje.
Komunikačný plán ako nástroj publicity
Každý riadiaci orgán zodpovedný za implementáciu operačných programov financovaných z ESF zabezpečuje publicitu prostredníctvom Komunikačného akčného plánu. Komunikačný plán je strategický dokument, ktorý definuje opatrenia v oblasti informačných aktivít a publicity štrukturálnych fondov.
Komunikačný plán Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vypracovalo spoločný komunikačný plán pre Operačný program Vzdelávanie (OPV) a Operačný program Výskum a vývoj (OPVaV) na obdobie rokov 2007-2013. Tento plán bol aktualizovaný s cieľom zabezpečiť efektívne informovanie o možnostiach financovania a dosiahnutých výsledkoch.
Európsky sociálny fond Plus (ESF+)
Európsky sociálny fond Plus (ESF+) je hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí. S rozpočtom viac ako 99 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 - 2027 je ESF+ hlavným nástrojom na realizáciu európskeho piliera sociálnych práv. Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie (EÚ) na investovanie do ľudí a na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. Vďaka rozpočtu vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach. Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19. Pandémia znemožnila nárast zamestnanosti, pripravila nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev. ESF+ bude v rámci politiky súdržnosti pokračovať aj vo svojom poslaní podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť v EÚ a znižovať rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi.
ESF+: kombinácia štyroch fondov
ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 20 samostatné:
- Európsky sociálny fond (ESF)
- Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)
- Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí
- Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI)
Oblasti financovania ESF+
ESF+ financuje širokú škálu aktivít a projektov v rôznych oblastiach:
- Zamestnanosť: Programy zamerané na podporu vytvárania pracovných miest, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti. Nezmenená zamestnanosť mladých ľudí je vysoká už od hospodárskej krízy v roku 2008 a počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k jej ďalšiemu nárastu. Všetky členské štáty musia vyčleniť primeranú časť svojich zdrojov z ESF+, podliehajúcich zdieľanému riadeniu, na cielené opatrenia a štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
- Vzdelávanie a odborná príprava: Projekty na zlepšenie kvality vzdelávania, podporu inkluzívneho vzdelávania, rozvoj digitálnych zručností a podporu celoživotného vzdelávania.
- Sociálna inklúzia: Programy na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporu integrácie migrantov a utečencov, zlepšenie prístupu k sociálnym službám a podporu rodiny a detí. Sociálna nerovnosť a chudoba predstavujú aj naďalej veľký problém. Členské štáty by preto mali vyčleniť najmenej 25 % svojich zdrojov z ESF+ na podporu sociálneho začlenenia. Do ESF+ bol zaradený aj Fond európskej pomoci s cieľom poskytovať potravinovú a základnú materiálnu pomoc najodkázanejším osobám (v rámci FEAD). Miera chudoby detí zostáva neprijateľne vysoká a v dôsledku pandémie COVID-19 sa ďalej zvyšuje. V rámci ESF+ sa od členských štátov, ktoré sú najviac postihnuté detskou chudobou, vyžaduje, aby vyčlenili aspoň 5 % svojich zdrojov z ESF+ na vykonávanie opatrení na jej zníženie.
- Zdravie: Investície do zdravotníckych systémov, programov na prevenciu chorôb, podporu zdravého životného štýlu a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.
- Materiálna pomoc: Poskytovanie potravinovej a materiálnej pomoci najchudobnejším osobám, ako aj podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom sprievodných opatrení.
Implementácia ESF+ na Slovensku
Na Slovensku je implementácia ESF+ zabezpečovaná prostredníctvom operačných programov, ktoré sú vypracované v súlade s národnými prioritami a potrebami. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu týchto programov zabezpečujú, že finančné prostriedky sú efektívne a účelne využívané na dosiahnutie stanovených cieľov. Členské štáty využijú prostriedky Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na riešenie sociálno-ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Európsky sociálny fond plus je zosúladený s odporúčaniami a analýzami jednotlivých krajín poskytnutými v rámci európskeho semestra - rámca koordinácie hospodárskych a sociálnych politík v celej Európskej únii.
Operačné programy ESF+ na Slovensku
Medzi hlavné operačné programy financované z ESF+ na Slovensku patria:
- Operačný program Ľudské zdroje: Zameraný na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie.
- Operačný program Efektívna verejná správa: Zameraný na zlepšenie kvality a efektívnosti verejnej správy.
- Program Slovensko: Zameraný na podporu regionálneho rozvoja a konkurencieschopnosti.
Príklady projektov financovaných z ESF+ na Slovensku
- Projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí: Programy zamerané na poskytovanie odbornej prípravy, stáží a pracovných príležitostí pre mladých ľudí, ktorí majú problém nájsť si zamestnanie.
- Projekty na zlepšenie vzdelávania a zručností: Programy zamerané na modernizáciu vzdelávacieho systému, podporu inkluzívneho vzdelávania a rozvoj digitálnych zručností.
- Projekty na podporu sociálnej inklúzie: Programy zamerané na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporu integrácie marginalizovaných skupín obyvateľstva a zlepšenie prístupu k sociálnym službám.
- Projekty na podporu zdravia: Programy zamerané na prevenciu chorôb, podporu zdravého životného štýlu a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.