Európsky sociálny fond (ESF) je jedným z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a predstavuje kľúčový nástroj Európskej únie na podporu zamestnanosti, sociálnej inklúzie, vzdelávania a celoživotného získavania zručností.
ESF existuje už od počiatočnej zmluvy z roku 1957 (Rímska zmluva), ktorou bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo. V súčasnej dobe je jeho právnym základom Zmluva o fungovaní Európskej únie. Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie (EÚ) na investovanie do ľudí a na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv.
V programovom období na roky 2021 - 2027 bol rozsah pôsobnosti ESF s celkovým rozpočtom približne 99 miliárd eur rozšírený, aby sa doň začlenil bývalý Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby a program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie. Vďaka rozpočtu vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach.
Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19. Pandémia znemožnila nárast zamestnanosti, pripravila nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev.
ESF+ bude v rámci politiky súdržnosti pokračovať aj vo svojom poslaní podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť v EÚ a znižovať rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi.
ESF+: Kombinácia štyroch fondov
ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 20 samostatné: Európsky sociálny fond (ESF), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).
Ako bude ESF+ poskytovať podporu
Podporu v rámci ESF+ riadia najmä členské štáty, pričom Komisia bude plniť úlohu dohľadu. Financovanie sa preto uskutočňuje prostredníctvom zložky zdieľaného riadenia - vykonávanej členskými štátmi v partnerstve s Komisiou.
Európsky sociálny fond (ESF) - hlavné ciele a história
Európsky sociálny fond (ESF) podporuje projekty v oblasti zamestnanosti v celej Európe a investuje do ľudského kapitálu Európy - jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú zamestnanie.
ESF, ktorý vznikol v roku 1958, je jedným z hlavných finančných nástrojov, ktorými EÚ disponuje pri podpore vnútroštátnych politík zameraných na zvýšenie zamestnanosti a pracovných príležitostí, zvyšovanie kvality a produktivity v práci a pri znižovaní sociálneho vylúčenia a regionálnych rozdielov v zamestnanosti.
ESF ako jeden z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pracuje na dosahovaní 11 tematických cieľov stanovených pre EŠIF na programové obdobie 2014 - 2020.
Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na propagáciu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. ESF je jedným zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie.
Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť. Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ.
Európsky sociálny fond bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov.
V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním.
V aktuálnom období financovania 2007 - 2013 sa ESF nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám.
Strategický rámec a ciele ESF
Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie.
Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ.
V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácia a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania.
Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ.
Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Sociálny program sa snaží modernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený.
K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“.
Programové obdobia a financovanie
ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov.
Súdržnosť: stimulovať rast a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch. Stratégia tiež určuje širokú os priorít - potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc.
Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnanosti, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov.
V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.
Implementácia a riadenie ESF
Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy.
Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov.
Cieľové skupiny a aktéri
ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností.
Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy.
Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Len pre ilustráciu, odhaduje sa že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.
Aktuálne programové obdobie a investície
Aktuálny programový cyklus ESF je platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € - teda takmer 10 % rozpočtu EÚ - na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít.
Nová implementačná štruktúra a legislatívny rámec (2021-2027)
Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 30. mája 2020 materiál, ktorý sa týka novej implementačnej štruktúry pre programové obdobie 2021-2027. Tento návrh, s názvom „Návrh na určenie orgánov zodpovedných za koordináciu, riadenie, kontrolu a audit Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja na riadenie hraníc a víza v programovom období 2021-2027“, je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré sa zaviazalo k vytvoreniu jedného centralizovaného Operačného programu Slovensko.
Ministerstvo financií SR bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti koordinácie finančných nástrojov a kombinácie finančných nástrojov a grantov. Okrem nového modelu riadenia a čerpania eurofondov je dôležité sústrediť sa na obsah a zacielenie nového programovacieho obdobia a nový nástroj oživenia hospodárstva „EÚ pre ďalšie generácie“, ktorý je prepojený na revidovaný rozpočet EÚ 2021-2027, konkrétne na nový mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti EÚ.
Legislatívny rámec pre riadenie ESF
Legislatívny balík k fondom politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 - 2027 zahŕňa nasledovné nariadenia:
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EFRR, ESF+, KF, FST a ENRAF a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku („nariadenie o spoločných ustanoveniach/ NSU“).
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde („nariadenie EFRR/KF“).
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 („nariadenie ESF+“).
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov („nariadenie Interreg“).
Tieto dokumenty boli prijaté a zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 30. Okrem toho, Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020 stanovuje Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 - 2027, ktorý predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1074,3 miliardy EUR v cenách roku 2018.
Pre oblasť námorného hospodárstva, rybolovu a akvakultúry je relevantné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF). V oblasti vnútorných vecí sú dôležité nariadenia týkajúce sa migračnej politiky, azylovej politiky, politiky vnútornej bezpečnosti, politiky ochrany hraníc a spoločnej vízovej politiky. Medzi tieto patria Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 zo 7. júla 2021 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 zo 7.
Kľúčové inštitúcie v riadení ESF
V rámci riadenia ESF pôsobí niekoľko kľúčových inštitúcií:
- Riadiaci orgán: Zodpovedá za riadenie a implementáciu operačného programu ESF. Môže poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh.
- Sprostredkovateľský orgán: Plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s riadiacim orgánom alebo riadi časť operačného programu v súlade s poverením podľa písomnej zmluvy uzavretej s riadiacim orgánom.
- Certifikačný orgán: Zodpovedá za certifikáciu výdavkov deklarovaných Európskej komisii.
- Orgán auditu: Zabezpečuje nezávislý audit riadiacich a kontrolných systémov operačného programu ESF.
- Platobná jednotka: Realizuje platby prijímateľom a partnerom v súlade so zmluvou.
- Monitorovací výbor: Zriadený riadiacim orgánom, zložený zo zástupcov riadiaceho orgánu, sprostredkovateľského orgánu, ostatných organizácií štátnej správy a zástupcov ostatných subjektov.
Proces riadenia ESF
Proces riadenia ESF zahŕňa nasledovné kroky:
- Programovanie: Stanovenie cieľov a priorít ESF na programové obdobie na základe analýzy potrieb a výziev.
- Vyhlásenie výziev: Zverejnenie výziev na predkladanie projektových žiadostí, ktoré špecifikujú podmienky a kritériá pre získanie financovania z ESF.
- Hodnotenie projektových žiadostí: Posúdenie projektových žiadostí na základe stanovených kritérií a výber projektov, ktoré budú financované z ESF.
- Realizácia projektov: Implementácia schválených projektov prijímateľmi v súlade so zmluvou o poskytnutí príspevku.
- Monitorovanie a hodnotenie: Sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľov projektu a operačného programu ESF a hodnotenie jeho vplyvu.
- Kontrola a audit: Zabezpečenie súladu s pravidlami a predpismi ESF a odhaľovanie a riešenie nezrovnalostí.
Podpora analytických kapacít v riadení ESF
Pre kvalitné riadenie ESF je nevyhnutné vychádzať z kvalitne pripravených analytických podkladov a dát. Preto je dôležité cielenejšie využívať analytické kapacity, systematickejšie využívať informácie a zlepšiť koordináciu ich zhromažďovania.
Vláda SR si uvedomuje túto potrebu a preto Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky realizuje projekt, ktorého hlavným cieľom je posilnenie a zlepšenie analytických útvarov na 14 ústredných orgánoch štátnej správy (ÚOŠS), resp. vybudovanie analytických útvarov na vybraných ÚOŠS, ktoré takéto útvary zatiaľ nemajú zriadené.
Tento projekt je priamo spojený s cieľom modelovania, tvorby, monitoringu implementácie a posudzovania vplyvu politík, preto je nevyhnutné, aby boli analytické kapacity súčasťou organizačnej štruktúry ÚOŠS, ktoré sú zodpovedné za uvedené činnosti. Cieľom je taktiež prostredníctvom projektu vytvoriť udržateľný rámec fungovania analytických útvarov s dôrazom na konzistentné metodické postupy, kvalitu výstupov, rovnaké pracovné podmienky a zabezpečenie ľudských zdrojov. Výsledkom projektu tak bude kvalitnejšie spravovanie vecí verejných vďaka plne fungujúcim odborným analytickým útvarom, ktoré pomôžu politikom robiť lepšie rozhodnutia založené na dátach a analýzach.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je kľúčovým nástrojom iniciatívy NextGenerationEU a pozostáva zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností.
Finančné aspekty riadenia ESF
Poskytovanie príspevku z ESF sa riadi zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba.
Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku, v ustanoveniach zmluvy sa určia podmienky vrátenia prostriedkov z podmienečne vratného finančného príspevku a určí sa, či pri splnení alebo nesplnení podmienok sa príspevok vráti.
Riešenie nezrovnalostí a finančné opravy
V prípade zistenia nezrovnalostí v postupe prijímateľa, partnera alebo dodávateľa pri realizácii projektu je riadiaci orgán oprávnený pozastaviť platby pre projekt alebo jeho časť.
