Európsky sociálny fond: Investície do ľudí a sociálnej súdržnosti

Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým finančným nástrojom Európskej únie, ktorý má za cieľ podporovať zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a hospodársky rozvoj vo všetkých členských štátoch. Ako jeden zo štrukturálnych fondov EÚ sa zameriava na znižovanie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi, čím prispieva k celkovej súdržnosti únie.

História a ciele Európskeho sociálneho fondu

ESF bol zriadený už v roku 1957 zakladajúcou Rímskou zmluvou, čo z neho robí najstarší štrukturálny fond. Jeho pôvodným cieľom bolo zvyšovanie zamestnanosti, pričom sa postupne začal prispôsobovať aktuálnym sociálnym a ekonomickým výzvam. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe, neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a osobami s nižším vzdelaním.

V súčasnosti sa ESF snaží pomáhať ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, ako sú ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby. Okrem toho pomáha podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám na trhu práce. Celková stratégia Európskej únie sa opiera o Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa európske hospodárstvo stalo dynamickým, budovalo na znalostiach, dosahovalo trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou pri rešpektovaní životného prostredia.

Súlad s politikami EÚ

Európska stratégia zamestnanosti poskytuje koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto priority sa zohľadňujú v usmerneniach pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivé členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu týchto programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ.

Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Snaží sa modernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený.

Koncepcia flexiistoty

K aktuálnym iniciatívam ESF sa pridáva aj koncept flexiistoty, ktorý môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov na jednej strane, a istoty zamestnania a istoty príjmu na strane druhej. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“.

Správa a financovanie ESF

ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Patrí sem aj cieľ súdržnosti, ktorým je stimulovať rast a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch.

Stratégia tiež určuje širokú os priorít - potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc. Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.

Implementácia na národnej úrovni

Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov.

ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napríklad odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností. Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napríklad jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napríklad trvalo nezamestnané osoby a ženy. Odhaduje sa, že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.

Programové obdobie 2007 - 2013: Investícia do ľudí

Aktuálny programový cyklus ESF bol platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou bola investícia do ľudí. V tomto období išlo o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € - teda takmer 10 % rozpočtu EÚ - na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líšilo v závislosti od miestnych a regionálnych priorít.

Sociálny fond v školách a školských zariadeniach

Sociálny fond je významným nástrojom sociálnej politiky v školách a školských zariadeniach. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. Školy a školské zariadenia (ďalej len „škola“) môžu použiť prostriedky sociálneho fondu výlučne na účely taxatívne vymedzené v § 7 ods. zákona. Patrí sem napríklad stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi alebo doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Školy poskytujú prostriedky sociálneho fondu zamestnancom formou príspevkov zo sociálneho fondu. Ten môže škola poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Za rodinného príslušníka sa pre tento účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

Podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je:

• zamestnanec,
• rodinný príslušník zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené dieťa),
• poberateľ akéhokoľvek dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku,
• odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú finančné nástroje EÚ, prostredníctvom ktorých sú financované politiky EÚ s cieľom podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Medzi tieto fondy patria:

• Európsky fond regionálneho rozvoja,
• Európsky sociálny fond,
• Kohézny fond,
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• Európsky námorný a rybársky fond.

Na úrovni členských štátov sú tieto fondy prerozdelené do tzv. operačných programov - podrobných plánov, definovaných v partnerskej dohode medzi Európskou komisiou a členským štátom, prostredníctvom ktorých sa počas daného programového obdobia použijú peniaze z týchto fondov. Na Slovensku v dobiehajúcom období 2014 - 2020 (obdobie oprávnenosti výdavkov je až do konca roka 2023) to boli predovšetkým operačné programy: OP Ľudské zdroje, OP Efektívna verejná správa, OP Kvalita životného prostredia, Integrovaný regionálny operačný program, Interreg, PS Interact III a OP Integrovaná infraštruktúra.

Šport a pohybové aktivity v rámci EŠIF

V existujúcej štruktúre operačných programov nenájdete taký, ktorý by bol primárne zameraný osobitne na rozvoj športu. Avšak, šport a pohybové aktivity môžu byť nástrojom na plnenie niektorých cieľov definovaných v rámci jednotlivých operačných programov. Operačné programy zamerané na rozvoj regiónov zároveň ponúkajú možnosti rozvoja a obnovy športovej infraštruktúry.

Príklady projektov podporených prostredníctvom EŠIF v období 2014 - 2020 zahŕňajú:

• Názov projektu: Tréneri, nediskvalifikujte sa!
  • Prijímateľ: Slovenský zväz Hádzanej
  • Stručný popis: Vzdelávanie trénerov hádzanej zamerané na odborný a osobnostný rozvoj s cieľom prehĺbenia kvalifikácie a rozvoja kľúčových kompetencií trénerov hádzanej a učiteľov telesnej výchovy venujúcich sa hádzanej, minihádzanej a loptovým hrám.
• Názov projektu: Futbalom k lepším študijným výsledkom a kompetenciám žiakov v telesnej výchove a športe
  • Prijímateľ: Futbalový klub Košická nová Ves
  • Stručný popis: Podpora cieľovej skupiny 50 žiakov, ktorí navštevujú základné a stredné školy v Košiciach, rozvoj ich pozitívneho vzťahu k športovej a telesnej príprave a zlepšenie ich všeobecných študijných výsledkov a kompetencií. Iniciovaním športovej aktivity dosiahnuť zlepšenie zdravia detí a mládeže, predchádzať detskej obezite, problémom spojeným so zlým držaním tela a sedavým spôsobom trávenia voľného času.
• Názov projektu: Stolnotenisový klub - zlepšenie športových výsledkov u žiakov základných a stredných škôl v Košiciach, so zreteľom na tréning stolného tenisu
  • Prijímateľ: Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice
  • Stručný popis: Zlepšenie športových a pohybových schopností žiakov základných a stredných škôl, zvýšenie motivácie detí k pohybovým aktivitám, kooperatívnosti, disciplíne, sebareflexie, samostatnosti, pozornosti a zodpovednosti.
• Názov projektu: Podpora zlepšovania študijných výsledkov a kompetencií žiakov
  • Prijímateľ: Atletický klub Slávia Technická univerzita Košice, o.z.
  • Stručný popis: Cieľom projektu je v prvom rade podporiť cieľovú skupinu 50 detí, ktoré navštevujú základné a stredné školy v Košiciach, a zabezpečiť rozvoj ich pozitívneho vzťahu k športu, aby sa začali vo svojom voľnom čase venovať športovým aktivitám. Ak u detí a mládeže iniciujeme športovú aktivitu, pozitívnym účinkom bude zlepšenie zdravia detí a mládeže, a to hlavne prevencia pred detskou obezitou, problémami spojenými so zlým držaním tela a sedavým spôsobom trávenia voľného času.

Európske štrukturálne a investičné fondy v programovom období 2021 - 2027

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ako gestor eurofondov pripravuje eurofondový investičný plán pre Slovensko na roky 2021 - 2027, ktorý zahŕňa Partnerskú dohodu a Operačný program Slovensko. Tieto strategické dokumenty určia, ako bude Slovensko v najbližšej dekáde investovať 12,6 miliardy EUR z európskych zdrojov a s tým súvisiacich 3,5 miliárd EUR povinného národného spolufinancovania (súčtovo 16,3 mld. EUR).

V rámci programového obdobia 2021 - 2027 bolo definovaných 5 cieľov politiky súdržnosti:

1. „Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa“: rozvoj vedy, výskumu, budovanie inteligentných miest a regiónov, digitálne riešenia pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, rozvoj malého a stredného podnikania, rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie a zvyšovanie digitálnej pripojiteľnosti.
2. „Zelenšia, nízkouhlíková Európa“: zlepšenie energetickej efektívnosti, OZE, dostupnosť pitnej vody a dobudovanie kanalizácie, zlepšenie odpadového hospodárstva, podporu mestskej mobility vrátane cyklodopravy, ochranu prírody.
3. „Prepojenejšia Európa“: na dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest, modernizáciu železníc, vodnej infraštruktúry a zlepšenie regionálnej dostupnosti.
4. „Sociálnejšia Európa“: na podporu vzdelávania, zdravotníctva, trhu práce, sociálnych služieb.
5. „Európa bližšie k občanom“: na podporu udržateľného cestovného ruchu, regionálnej a miestnej infraštruktúry pre pohybové aktivity, zveľadenie kultúrneho dedičstva.

Ako jedno z opatrení definovaných v rámci cieľa 5 - Európa bližšie k občanom sú aj investície do regionálnej a miestnej infraštruktúry pre pohybové aktivity a cykloturistiku.

Európsky sociálny fond plus (ESF+)

Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie (EÚ) na investovanie do ľudí a na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. S rozpočtom vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach. Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19, ktorá znemožnila nárast zamestnanosti, pripravila nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev.

ESF+ bude v rámci politiky súdržnosti pokračovať aj vo svojom poslaní podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť v EÚ a znižovať rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi.

ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 2020 samostatné:

• Európsky sociálny fond (ESF),
• Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD),
• Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí,
• Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).

Podporu v rámci ESF+ riadia najmä členské štáty, pričom Komisia bude plniť úlohu dohľadu. Financovanie sa preto uskutočňuje prostredníctvom zložky zdieľaného riadenia - vykonávanej členskými štátmi v partnerstve s Komisiou.

Aktuálne výzvy a iniciatívy ESF

Európsky sociálny fond podporuje rôznorodé iniciatívy a výzvy na predkladanie návrhov, ktoré sa zameriavajú na aktuálne spoločenské a ekonomické výzvy. Patrí sem:

• Výzva na predkladanie návrhov na posilnenie kapacity organizácií pracovníkov orientovať sa v meniacom sa prostredí zamestnanosti a sociálneho dialógu. Táto iniciatíva sa zameriava na riešenie nadnárodných výziev - ako je digitálna transformácia, klimatická neutralita a nové formy práce, ako napríklad práca na platformách - a zároveň na posilnenie schopnosti odborových zväzov efektívne sa zapájať do tvorby politík na úrovni EÚ. Financovaním informačných a vzdelávacích opatrení sa Komisia snaží modernizovať trh práce a propagovať Európsky pilier sociálnych práv prostredníctvom silného kolektívneho vyjednávania a zlepšených pracovných podmienok. S celkovým rozpočtom 6 670 000 EUR Komisia udelí granty v rozmedzí od 150 000 do 700 000 EUR na projekt.
• Výzva na predkladanie návrhov na zmiernenie nerovnováhy na trhu práce a riešenie nedostatku kritických zručností v EÚ a EHP. S celkovým rozpočtom 17 miliónov EUR táto iniciatíva uľahčuje cezhraničný pohyb uchádzačov o zamestnanie a podporuje zamestnávateľov pri obsadzovaní ťažko dostupných voľných pracovných miest prostredníctvom prispôsobených náborových, školiacich a umiestňovacích služieb. Každý vybraný projekt môže získať 2 až 6 miliónov EUR.
• Výzva na predkladanie návrhov na posilnenie integrity a inkluzívnosti demokratických volebných procesov v celej Únii. Iniciatíva s celkovým finančným fondom vo výške 10 miliónov EUR má za cieľ podporovať projekty - zvyčajne trvajúce 12 až 24 mesícov - ktoré zlepšujú transparentnosť a posilňujú postavenie občanov pri uplatňovaní ich volebných práv, pričom plne rešpektujú ústavné právomoci jednotlivých členských štátov.
• Výzva na predkladanie návrhov na ochranu integrity informačného priestoru a posilnenie odolnosti demokracie. Tento finančný prúd sa konkrétne zameriava na boj proti dezinformáciám a manipulácii a zasahovaniu zahraničných informácií (FIMI) - úmyselnému, koordinovanému a klamlivému správaniu organizovanému zahraničnými aktérmi s cieľom destabilizovať demokratické procesy. S celkovým rozpočtom 10 miliónov EUR táto výzva poskytuje granty od minimálne 75 000 EUR na projekty, ktoré zvyčajne trvajú 12 až 24 mesícov.
• Výzva na predkladanie návrhov na boj proti šíreniu násilného extrémistického obsahu online. S celkovým rozpočtom 5 miliónov EUR sa táto iniciatíva zameriava na posilnenie digitálnej odolnosti európskych občanov posilnením postavenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS), mládeže a komunitných lídrov.
• Výzva na predkladanie návrhov na vytvorenie jednej rozsiahlej nadnárodnej iniciatívy zameranej na podporu spravodlivej mobility pracovnej sily. S celkovým rozpočtom 1.2 milióna EUR má táto akcia financovať jeden komplexný projekt, ktorý bude trvať 12 až 18 mesícov. Cieľom iniciatívy je uľahčiť prístup k základným informáciám a právnym nárokom pre mobilných migrujúcich pracovníkov s osobitným dôrazom na vysoko rizikové sektory, ako je stavebníctvo, medzinárodná cestná doprava, pohostinstvo a poľnohospodárstvo.
• Výzva na predkladanie návrhov na podporu iniciatív, ktoré presadzujú zdravšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a spravodlivejšie rozdelenie opatrovateľských povinností. Tento program je základným kameňom stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 - 2025, ktorej cieľom je preklenúť „rodovú priepasť v starostlivosti“, kde ženy tradične nesú neprimerané bremeno neplatenej domácej práce.
• Výzva na predkladanie žiadostí o podporu nestranných programov, ktoré presadzujú ľudské práva, nezávislé médiá a právny štát. Toto financovanie je dostupné výhradne pre mimovládne organizácie vrátane občianskych združení a nezávislých médií, najmä tých, ktoré pôsobia v náročnom politickom prostredí, od začínajúcich demokracií až po vysoko represívne spoločnosti.

tags: #europsky #socialny #fond #akcia #cvicenia