Dedenie invalidného dôchodku a prechod dlhov v dedičskom konaní

Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré nasleduje po smrti fyzickej osoby s cieľom usporiadať prechod jej práv a povinností na dedičov. Toto osobitné nesporové konanie má zásadný význam pre právnu istotu všetkých účastníkov, keďže až právoplatné ukončenie dedičského konania určuje, komu patrí majetok po poručiteľovi a v akom rozsahu. Slovenský právny poriadok upravuje dedenie po hmotnoprávnej stránke v Občianskom zákonníku, ktorý definuje možnosti dedenia, dedičské skupiny, vydedenie či potvrdenie alebo odmietnutie dedičstva. Procesné otázky dedenia sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku.

Začiatok a priebeh dedičského konania

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičské konanie sa nezačína na návrh dedičov, ale ex offo, teda z úradnej povinnosti. Príslušný okresný súd začne dedičské konanie po doručení oznámenia o úmrtí z matriky. Následne súd poverí notára ako súdneho komisára, ktorý vedie samotné konanie. Notár má postavenie súdu a je oprávnený vykonávať všetky potrebné úkony na zistenie majetku, okruhu dedičov a prípadných dlhov poručiteľa. V dedičskom konaní okrem iného zisťuje majetok a dlhy zomrelého. Po ich zistení notár upovedomí pravdepodobných dedičov a veriteľov.

Spôsoby dedenia

V zmysle Občianskeho zákonníka platí, že sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Závet má prednosť pred zákonným dedičstvom, avšak zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov.

• Dedenie zo závetu: Ak bol zriadený závet, majetok sa dedí podľa poslednej vôle poručiteľa. Závet môže poručiteľ buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou, musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Poslednú vôľu však odporúčame spísať u notára do notárskej zápisnice. Je to najbezpečnejší spôsob nielen z hľadiska jeho vyhotovenia odborníkom - notárom, ale aj z dôvodu uloženia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, kde nemôže dôjsť k jeho strate alebo falšovaniu. Závet, ktorý nie je vyhotovený vo forme notárskej zápisnice, možno uložiť kamkoľvek, existuje tu však riziko straty alebo jeho zničenia.
• Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičia dedia v zmysle zákona, spravidla každý rovným dielom. V prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Pri dedení zo zákona sa postupuje podľa dedičských skupín, ktoré sú štyri.

Dedičské skupiny

1. Prvá dedičská skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. Druhá dedičská skupina: Ak nededia poručiteľove deti, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia dedičská skupina: V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tejto skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pri dedení zo zákona je potrebné upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. V prípade, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne nikto, pripadá štátu a táto situácia sa nazýva odúmrť.

Čo je predmetom dedičstva?

Dedičstvo tvorí zanechaný majetok, ktorý predstavuje hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze, nehnuteľnosti, hnuteľné veci, autorské práva, kryptomeny alebo obchodné podiely. Dlhy sú neoddeliteľnou súčasťou dedičstva.

Čo nie je predmetom dedičstva?

Nárok na výplatu všetkých dávok zo Sociálnej poisťovne zaniká dňom smrti fyzickej osoby. Tieto práva a povinnosti smrťou zanikajú, a teda prestávajú existovať, preto nemôžu byť predmetom dedičstva. Medzi takéto nároky patria napríklad právo na nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, invalidný dôchodok. Existuje ale skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia. Sú teda celkovo vylúčené z dedičského konania a na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu. Ide najmä o:

• právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby, kedy majú deti a manžel zomrelého (v určitých prípadoch aj jeho rodičia) právo domáhať sa súdnej ochrany osobnosti zomrelého. To bez ohľadu, či k zásahu došlo za života alebo po smrti zomrelého;
• právo vyplývajúce zo životnej poistky, kedy je poistné plnenie vyplatené osobe určenej v poistnej zmluve;
• nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku prislúchajú manželovi, deťom a rodičom, ak žili so zomrelým v čase smrti v spoločnej domácnosti. Ak by týchto osôb nebolo alebo by nároky voči zamestnávateľovi prevyšovali stanovenú hranicu, stali by sa predmetom dedenia;
• plnenie zo sociálneho poistenia, ak určité nároky boli uplatnené a priznané, a teda boli v čase smrti splatné, tieto nároky predchádzajú postupne na manžela, deti a rodičov. Ak takéto osoby neexistujú stanú sa predmetom dedenia;
• právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, kedy po smrti sa stáva jediným nájomcom pozostalý manžel. Ak zomrelý nebol zosobášený, spoločnými nájomcami sa stanú deti, vnuci, súrodenci zať a nevesta, ak so zomrelým žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Ak zosnulému ku dňu smrti neboli vyplatené sumy dôchodku, na ktoré mal nárok, vyplatia sa tieto sumy manželovi (manželke) automaticky v rámci konania o priznanie vdovského/vdoveckého dôchodku. Ak zosnulý nemal manžela (manželku), vyplatia sa tieto sumy deťom. Ak nemal ani deti, vyplatia sa rodičom. K žiadosti je potrebné predložiť čestné vyhlásenie overené orgánom štátnej správy o tom, že pozostalé dieťa je jediným dieťaťom zomretého, resp. si je vedomé, že nárok na splatné sumy dôchodkovej dávky je spoločným nárokom všetkých detí zomretého poistenca; pozostalý rodič je otcom/matkou zomretého a je jediným priamym dedičom po zomretom. Manžel/manželka čestné prehlásenie predkladať nemusia. Je však potrebné, aby dedič v dedičskom konaní oznámil súdu, že sú nevyplatené sumy dôchodku. Výšku nevyplateného dôchodku si vyžiada notár od ústredia Sociálnej poisťovne písomne. V prípade, že sa dôchodková dávka poukazovala prostredníctvom pošty, pošta dôchodkovú dávku po smrti už nevyplatí a zašle ju späť Sociálnej poisťovni. Preto treba upozorniť, aby po úmrtí dôchodcu pozostalí v žiadnom prípade neprevzali dôchodok zomretého.

Vklady na účtoch a vkladných knižkách

V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. „Okolnosť, že na účet poručiteľa boli pripísané ďalšie prostriedky až po úmrtí poručiteľa, nie je (ak nejde o úroky) dostatočným podkladom pre záver, že týmto majetkom nie je potrebné sa zaoberať v dedičskom konaní. Súd musí v takom prípade zistiť, z akého dôvodu boli prostriedky pripísané na účet poručiteľa a posúdiť, či týmto spôsobom napr. nebol splnený dlh voči poručiteľovi, ktorý existoval už v dobe jeho úmrtia. V kladnom prípade zaradí do aktív dedičstva pohľadávku poručiteľa v zodpovedajúcej výške (uspokojenú po úmrtí uložením na jeho účet).“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2 diel. § 460 - § 880. Bratislava: Eurokódex. 2011- Uz MS v Prahe zo dňa 28.12.2001).

Ako dedič máte právo požiadať o výpis z bankového účtu zosnulého. Po rozhodnutí o dedičstve a dokázaniu Vášho postavenia ako dediča banka by mala poskytnúť výpis z účtu zosnulého. Banka by Vám na podklade predloženého uznesenia o dedičstve mala vydať zostatok na vkladnej knižke. Opačný postup je v rozpore so zákonom.

Dedičské dlhy a ich prechod

Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života (ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť). Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.

Ochrana dedičov pred dlhmi

Ako ochranu dedičov pred dlhmi, ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú. Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon (náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky).

Odmietnutie dedičstva

Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu, tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási. Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti. Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov. Nie vždy je však odmietnutie dedičstva najvhodnejším riešením, predovšetkým ak je predmetom dedenia i nehnuteľnosť v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve.

Komunikácia s veriteľmi

Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh. Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej.

Oddlženie (osobný bankrot)

Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom (čo je jeden zo spôsobov tzv. osobného bankrotu), je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom. Oddlžením dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov. Smrť dlžníka po určení splátkového kalendára a oddlžení má za následok, že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov, avšak výhradne v rozsahu, v ktorom bol daný určeným splátkovým kalendárom. Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia.

Dĺžka a náklady dedičského konania

Dĺžka dedičského konania závisí výhradne od skutkového stavu. Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.“

Nehnuteľnosti v dedičstve

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom/dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve

Ak ste zdedili rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve a dohoda so spoluvlastníkmi nie je možná, máte štandardné a účinné riešenie a tým je podať na okresný súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd najprv skúma reálnu deliteľnosť, pri rodinných domoch často neprichádza do úvahy, potom môže vec prikázať jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Záverom uvádzame, že ak brat užíva celú nehnuteľnosť, Vy od neho môžete žiadať nájom vo forme vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu Vášho podielu. Výška bezdôvodného obohatenia je v sume nájmu za obdobnú nehnuteľnosť v mieste a čase.

Oslobodenie od dane z predaja zdedenej nehnuteľnosti

Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Príjem z predaja nehnuteľnosti je vo všeobecnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých dedením platí ešte ďalšia výnimka. Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením od príbuzných v priamom rade (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci atď.) alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa. Inak povedané, pri dedení sa doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľa a dediča (ak sa jedná o príbuzného v priamom rade alebo manžela) spočítava.

Ďalšie povinnosti a situácie po úmrtí

Po smrti príbuzného čakajú pozostalých rôzne povinnosti, nielen vybavovanie pohrebu. Na Slovensku platí, že ak držiteľ osobných dokladov, ako je cestovný pas alebo vodičský preukaz zomrel, je potrebné, aby pozostalí odovzdali jeho doklady polícii. Občiansky preukaz je povinný bezodkladne odovzdať ten, kto obstaráva pohreb občana, ktorémukoľvek úradu, ktorý občianske preukazy vydáva, alebo obci príslušnej podľa miesta posledného trvalého pobytu zomretého. Zbrojný preukaz stráca platnosť dňom úmrtia držiteľa a je potrebné ho odovzdať do 7 dní príslušnému oddeleniu policajného zboru. Polícii treba oznámiť aj miesto uloženia zbrane.

Oznámenie úmrtia inštitúciám

• Sociálna poisťovňa: Príbuzní či iní pozostalí nemajú povinnosť informovať Sociálnu poisťovňu o úmrtí blízkeho človeka. Úmrtie nahlasuje Sociálnej poisťovni príslušná matrika v mesačných intervaloch.
• Zdravotná poisťovňa: V súlade s aktuálne platnou legislatívou nemajú pozostalí po zosnulom voči zdravotnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti. Oznámenie o úmrtí poistenca je zasielané zdravotnej poisťovni vo forme elektronickej dávky z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
• Banky a poisťovne: V prípade, ak mal zosnulý založený účet v banke alebo si sporil, je potrebné informovať banku predložením úmrtného listu. Jeho účty sa tak zablokujú. Pri úmrtí by mali pozostalí neodkladne nahlásiť poistnú udalosť - úmrtie do poisťovne.
• Dodávatelia energií a telekomunikační operátori: Pozostalí by mali čo najskôr kontaktovať svojho dodávateľa energií, aby im poskytol informácie, ako majú ďalej postupovať. Zákazník môže úmrtie nahlásiť na predajnom mieste, v špecifických prípadoch - ak to nie je možné, môže tak urobiť aj prostredníctvom webového formulára alebo písomnou žiadosťou, zaslanou na adresu príslušného operátora.

tags: #dedi #sa #v #dedickom #konani #aj