Komplexný pohľad na regionálnu ekonomiku a sociálny rozvoj

Regionálna ekonomika a sociálny rozvoj sú komplexné a navzájom prepojené oblasti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v celkovom rozvoji štátu a Európskej únie. Definícia týchto pojmov je zložitá a vyvíjala sa v čase, preto je dôležité preskúmať rôzne prístupy a interpretácie. Tento článok sa zameriava na objasnenie pojmov regionálna ekonomika a regionálny rozvoj, ich vzájomný vzťah a úlohu v kontexte Slovenskej republiky a Európskej únie.

Predmet regionálnej ekonomiky

Objektom skúmania regionálnej ekonomiky je priestor. Priestor je spolu s časom najvšeobecnejšou dimenziou akéhokoľvek materiálneho pohybu. Univerzálnosť priestorovej dimenzie podmieňuje skutočnosť, že priestor má potom miesto rovnako v prírodných, technických, spoločenských, ako aj v ekonomických vedách, a preto je aj rôzne chápaný. Najčastejšie je priestor vnímaný cez geografickú dimenziu a to ako súhrn fyzikálno-prírodných daností nachádzajúcich sa na určitom území.

Význam priestoru ako ekonomického faktora sa dlho nedoceňoval. Priestor bol pôvodne chápaný ako statická kategória s danosťou určitých rozvojových faktorov. Do ekonomickej teórie priestor začleňuje ako kategória na začiatku 19. storočia položením základov teórie lokalizácie. Priestor začal vnímať komplexne so všetkými rozvojovými faktormi s ich vzájomnou prepojenosťou, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvňovala ekonomický a sociálny rozvoj regiónu. Priestor je dnes chápaný ako dynamická veličina a zároveň ako spoločensko-ekonomická kategória.

Dynamický a sociálny prístup k hospodárskemu rozvoju vyžaduje „ponímať priestor ako spoločensko-ekonomickú kategóriu, ktorá kvalitou svojich prvkov, spôsobom ich usporiadania a charakterom ich vzájomných väzieb aktívne ovplyvňuje tak všeobecné podmienky reprodukčného procesu, ako aj jeho konečné výsledky“.

Kým v začiatkoch vzniku trhovej ekonomiky sa regionálna ekonomika usilovala dať odpoveď na otázku, na základe akých priestorových faktorov si firmy hľadajú priestor, v súčasnosti sa zaoberá skúmaním, ako jednotlivé faktory, ich proporcie a vzájomné väzby ovplyvňujú sociálny a ekonomický rozvoj v priestore. Regionálna ekonómia je ucelený poznávací ekonomický systém zameraný do priestoru, ktorý sa člení na dielčie zložky, medzi ktorými existuje mnoho prepojení, spoločných prvkov a komplementárnych väzieb. Regionálna ekonomika skúma zákonitosti, ktoré ovplyvňujú ekonomický pohyb spoločnosti v priestore.

Vo vecnej rovine teda skúma:

• ako vzniká priestorové usporiadanie hospodárstva,
• ako priestorové usporiadanie hospodárstva ovplyvňuje činnosť a efekt firiem,
• ako tieto firmy svojou činnosťou spätne pôsobia na priestorové usporiadanie ekonomickej štruktúry krajiny.

Regionálna ekonomika je teoretickým základom pre regionálnu politiku. Učí:

• hľadať príčiny nerovnomerného rozvoja regiónov,
• poznať dôsledky z rozdielneho vybavenia regiónov rozvojovými faktormi,
• formovať odporúčania a stratégie pre elimináciu rozvojových rozdielov medzi regiónmi.

Definícia regiónu a regionálneho rozvoja

Región je základným stavebným kameňom regionálnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Avšak, definícia regiónu nie je jednotná a existuje viacero prístupov k jeho vymedzeniu. Vo všeobecnosti sa región chápe ako priestorový systém, ktorý vznikol na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov.

V. Lauko a O. Bašovský (1990) definujú región ako „zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov.“ Táto definícia zdôrazňuje dynamický charakter regiónu a jeho otvorenosť voči okoliu. Región je vnútorne spätý a interagujúci, ale zároveň ovplyvňovaný vonkajšími faktormi.

Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je región definovaný ako územná jednotka, ktorá má špecifické charakteristiky a problémy, ktoré je potrebné skúmať a hodnotiť.

Definovanie regionálneho rozvoja je rovnako komplexné ako definovanie samotného regiónu. Sachs (1989 in Maier, Tödtlin, 1998) tvrdí, že „rozvoj sa stal ťažkopádným akoby pripomínajúcim slovom. Nič neobsahuje, pretože jeho kontúry sa rozplývajú.“ Táto kritická poznámka poukazuje na nejednoznačnosť a široký záber pojmu rozvoj.

Regionálny rozvoj býva často chápaný ako hospodársky rozvoj regiónu, predovšetkým ako hospodársky rast. Dôležité je však zdôrazniť, že by malo ísť o taký rozvoj, ktorý nelikviduje vlastnú zdrojovú základňu a môže byť udržiavaný po dlhší čas. Udržateľnosť je kľúčovým aspektom regionálneho rozvoja.

Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja definuje regionálny rozvoj ako „trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov.“ Táto definícia zdôrazňuje komplexný charakter regionálneho rozvoja, ktorý zahŕňa hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty.

Faktory ovplyvňujúce regionálny rozvoj

Regionálny rozvoj je ovplyvňovaný širokou škálou faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Prírodné zdroje: Dostupnosť a kvalita prírodných zdrojov, ako sú nerastné suroviny, voda, pôda a lesy, môže významne ovplyvniť hospodársky rozvoj regiónu.
• Ľudský kapitál: Kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila je kľúčovým faktorom pre konkurencieschopnosť regiónu.
• Infraštruktúra: Rozvinutá dopravná, energetická a telekomunikačná infraštruktúra je nevyhnutná pre prilákanie investícií a podporu hospodárskeho rastu.
• Inštitucionálne prostredie: Kvalitné inštitúcie, efektívna verejná správa a transparentné právne prostredie sú dôležité pre vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia.
• Inovácie a technológie: Schopnosť regiónu vytvárať a prijímať inovácie a nové technológie je kľúčová pre jeho dlhodobú konkurencieschopnosť.
• Sociálny kapitál: Dôvera, spolupráca a sociálna súdržnosť v rámci regiónu môžu prispieť k jeho hospodárskemu a sociálnemu rozvoju.

Regionálna politika: Nástroj na podporu rozvoja

Regionálna politika je súbor opatrení a nástrojov, ktoré majú za cieľ zmierňovať alebo odstraňovať rozdiely v ekonomickom rozvoji jednotlivých regiónov. Môžeme ju vnímať ako „súbor opatrení a nástrojov, pomocou ktorých má dôjsť k zmierneniu alebo odstráneniu rozdielov v ekonomickom rozvoji čiastkových regiónov“ (Kotlán - Kliková, 2003, s. 230). Zákon o podpore regionálneho rozvoja ju definuje ako „koordinovaný súbor činností a postupov príslušných orgánov a organizácií na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju regiónov“ (Zákon č. 9 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja). Regionálna politika je naviazaná na odvetvové politiky.

Úlohou regionálnej politiky je vyrovnávať rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónoch v rámci regiónov Európskej únie. Hlavným nástrojom pri realizácií regionálnej politiky sú Štrukturálne fondy. EÚ využíva jednu tretinu rozpočtu na regionálne politiku, prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, hlavne k reštrukturalizácií priemyselných oblastí, ktoré sa ocitli v zlej situácií, prispieva k revitalizácií zanedbaných mestských častí.

Ciele a nástroje regionálnej politiky

Medzi hlavné ciele regionálnej politiky patria:

• Podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch.
• Zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov.
• Zlepšovanie životnej úrovne obyvateľov regiónov.
• Podpora trvalo udržateľného rozvoja.
• Znižovanie regionálnych disparít.

Regionálna politika využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov, vrátane:

• Finančná podpora: Granty, dotácie, pôžičky a iné formy finančnej podpory pre projekty v regiónoch.
• Daňové úľavy: Zníženie daní pre podniky, ktoré investujú v zaostávajúcich regiónoch.
• Investície do infraštruktúry: Financovanie výstavby a modernizácie dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry.
• Podpora inovácií a výskumu: Financovanie výskumných a vývojových projektov v regiónoch.
• Vzdelávanie a odborná príprava: Podpora vzdelávania a odbornej prípravy pracovnej sily v regiónoch.
• Poradenstvo a technická pomoc: Poskytovanie poradenstva a technickej pomoci pre podniky a samosprávy v regiónoch.

Regionálna politika Európskej únie

Regionálna politika Európskej únie je jednou z najvýznamnejších politík EÚ. Kohézna politika EÚ vymedzuje normy, zásady a pravidlá, ktoré sa uplatňujú na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond. Cieľom je hlavne posilniť hospodársku, ako aj sociálnu súdržnosť a samozrejme hlavne podporiť trvalý, vyrovnaný, harmonický rozvoj regiónov Európskej únie v období 2007-2013.

V rámci tohto ustanovenia sa celková suma v hodnote 308,041 miliárd Eur rozdelila na financovanie regionálnej politiky v období rokov 2007-2013 hlavne v záujme dosiahnutia troch nových cieľov, a to je konvergencia, regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a územná spolupráca. Dokonca v rámci Slovenska sa táto suma čerpala ešte aj v roku 2014, nakoľko ešte suma pridelená na túto problematiku nebola vyčerpaná.

Pri konvergencií ide o to, aby sa najmenej rozvinuté členské štáty a regióny čo najrýchlejšie vyrovnali priemeru EÚ, hlavne pomocou zlepšenia podmienok rastu a zamestnanosti. Oblasti činnosti sú hlavne ľudský a hmotný kapitál, inovácie, ochrana životného prostredia a administratívna efektívnosť, financované z EFRS, ESF a Kohézneho fondu. Štrukturálne fondy (EFRR a ESF) prioritne podporujú regióny, ktoré majú HDP na obyvateľa nižšie ako 75% európskeho priemeru. V tomto prípade je potrebné, aby zodpovedali úrovni NUTS II., prináleží im 70,51 % celkových finančných prostriedkov. Ak ide o regióny, ktoré prekračujú 75 % HDP na obyvateľa, budú zo štatistických dôvodov (vyplývajúcich z rozširovania EÚ o znevýhodnené regióny) čerpať z prechodného, osobitného a klesajúceho financovania. Kohézny fond je určený pre členské štáty, ktoré majú HND (hrubý národný dôchodok) na obyvateľa pod určitou hranicou.

Cieľom regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti je posilnenie zamestnanosti, príťažlivosti regiónov a konkurencieschopnosti medzi menej rozvinutými regiónmi, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté regióny. V tomto prípade ide o to, aby sa umožnilo predvídať hospodárske a sociálne zmeny, podporovať inovácie, podnikanie a ochranu životného prostredia, prispôsobivosť, rozvoj trhu práce na princípe sociálnej inklúzie, je financovaný z EFRR a ESF.

Ak ide o financovanie z ESF, Komisia navrhuje 4 priority na základe európskej stratégie zamestnanosti (EZS), a to je zlepšovanie prispôsobivosti zamestnancov a podnikov, posilňovanie sociálneho začleňovania, zlepšovanie prístupu k práci a posledným je zaviesť reformy v oblasti zamestnanosti a začleňovania.

Regionálny rozvoj na Slovensku

Slovenská republika vstúpila do štruktúr Európskej únie v roku 2004 a od tohto dátumu čerpá finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na podporu regionálneho rozvoja.

Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja upravuje pravidlá a postupy pre programovanie a implementáciu regionálnej politiky na Slovensku. Rozvojové stratégie sa vypracúvajú na úrovni regiónov a sú zamerané na riešenie špecifických problémov a potrieb jednotlivých regiónov.

Strategické plánovanie regionálneho rozvoja

Strategické plánovanie je dôležitý nástroj pre riadenie a usmerňovanie regionálneho rozvoja. Medzinárodná vedecká konferencia „Ekonomický a sociálny rozvoj regiónov“ sa uskutočnila pod záštitou predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Vladimíra Bajana. Na konferencii sa zúčastnilo viac než 80 vedeckých a pedagogických pracovníkov, ako i významní predstavitelia spoločenského života a hospodárskej praxe. S hodnotnými referátmi vystúpili jednak hostia, jednak pedagógovia VŠEMvs. K vysokej vedeckej a odbornej úrovni konferencie prispela aktívna účasť štátnych tajomníkov Ministerstva školstva SR a Ministerstva financií SR, pánov Ing. Jozefa Habánika, PhD. a Ing. Františka Palka, PhD., ako aj ostatných popredných akademických funkcionárov a predstaviteľov hospodárskej praxe. Na konferencii odznelo viacero vedeckých i odborných stanovísk k predmetnej problematike, ktoré boli publikované v zborníku, respektíve vo vedeckom časopise VŠEMvs „Verejná správa a regionálny rozvoj“. Konferencia bola prínosná aj z hľadiska jej záverov, v ktorých predstavitelia hospodárskej praxe i teoretickej fronty deklarovali pokračovanie vzájomnej spolupráci, a to v oblasti teoretickej i aplikačnej tak, aby svojimi odbornými prístupmi prispeli k možnému riešeniu pálčivých problémov v oblasti regionálnej politiky.

Uplatnenie absolventov v oblasti regionálneho rozvoja

Študijný program „Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj“ je v Slovenskej republike jediným magisterským študijným programom v rámci študijného odboru vedy o Zemi, ktorý sa špecializuje prednostne na problematiky spoločensky orientovanej geografie (ekonomická, sociálna, politická) a demografie, s dôrazom na uplatnenie v správe územia a riadení jeho rozvoja. Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia Ekonomická a sociálna geografia, demografia a územný rozvoj sú pripravovaní primárne na samostatné odborné, analytické a riadiace pozície vo verejnom sektore a verejnej správe všetkých úrovní, v podnikateľskom, i neziskovom sektore.

Počas štúdia sa rozvíjajú schopnosti analyzovať ekonomické, sociálne, politické a demografické procesy, procesy rozvoja celej hierarchie priestorových jednotiek. Absolventi vedia tvorivo použiť kvantitatívne a kvalitatívne metódy, techniky demografického a demogeografického výskumu, urbánnej a regionálnej analýzy, analýz verejnej politiky, skúmania priestorovej organizácie verejnej správy a riadenia sociálno-ekonomických systémov. Absolventi sú pripravovaní v duchu chápania geografie ako dátovej vedy. Významnou prednosťou absolventa je znalosť práce s geoinformačnými systémami. Veľký dôraz pri príprave sa kladie na schopnosť samostatne formulovať a prezentovať výsledky svojej práce formou štúdií, analýz, projektov, kartografických výstupov, ako i plánovacích a programových dokumentov (napr. programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja). Študenti sú z praktických hľadísk pripravovaní na zvládnutie pridelenej pracovnej agendy, hľadanie alternatív riešenia identifikovaných problémov, formulovanie politických odporúčaní, plánovanie verejných politík s priestorovými znakmi, ako aj hodnotenie ich implementácie.

Od profilácie štúdia sa odvíjajú možné hlavné kariérne dráhy - administratívno-manažérske pozície (verejná správa, podnikateľské služby, neziskový sektor), analytické a dátovo orientované pozície (s využitím prípravy v metódach výskumu, štatistiky, geoinformatike), či špecializácia na vybrané oblasti pôsobenia.

Absolvent študijného programu môže pôsobiť na odborných pozíciách medzinárodných a európskych inštitúcií, ústredných a regionálnych inštitúcií verejnej správy (napr. referent pre regionálny rozvoj, odborný pracovník verejnej správy pre všeobecnú vnútornú správu a správu majetku, referent pre verejné obstarávanie, odborný pracovník pre strategické plánovanie na národnej a regionálnej úrovni, junior analytik analytických útvarov inštitúcií štátnej správy). Absolvent sa taktiež môže uplatniť na pozíciách neziskového sektora, ako aj súkromného sektora zameraných na rozvoj regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov.

Katedra od roku 2017 udržiava a dopĺňa databázu uplatnenia absolventov magisterského štúdia. V súčasnosti eviduje vyše 500 absolventov, ktorých zamestnávatelia a z veľkej časti aj pracovné pozície boli aktualizovaní v priebehu mája až júla 2021. Za obdobie od roku 1990 do 2020 má takto prehľad o uplatnení 48 % svojich absolventov. Z vyše 500 absolventov v databáze v súčasnosti pracuje 39,5 % vo verejnom sektore (vrátane medzinárodných inštitúcií, aktuálnych študentov PhD), 59 % v súkromnom sektore a 1,5 % v neziskovom sektore.

Tabuľka nižšie detailne rozpisuje uplatnenie absolventov magisterského štúdia vo verejnom a súkromnom sektore.

tags: #ergionalna #ekonomika #a #socialny #rozvoj