Ako napísať empirickú časť bakalárskej práce v odbore ošetrovateľstvo

Bakalárska záverečná práca je prvou skúškou dospelosti vo svete študentov a typom práce, ktorou študent získa titul bakalár (Bc.). Jej vypracovaním študent ukončí 1. stupeň vysokoškolského štúdia. Študent bakalársku záverečnú prácu začína písať už na konci 2. ročníka, aby si v predstihu vybral vhodného školiteľa a tému, ktorú bude spracovávať. Bude mať tak dostatok času na nájdenie a naštudovanie odbornej literatúry, zároveň si môže preštudovať smernicu univerzity o písaní seminárnych, bakalárskych, diplomových a rigoróznych prác. Čím skôr sa do toho študent pustí, tým viac si toho naštuduje a nájde viac zdrojov, čím kvalitnejšie vypracuje svoju záverečnú prácu.

Výber témy a školiteľa

Ešte pred samotným napísaním práce je dôležité zamerať sa na správny výber témy. Študent by sa mal zamerať na tému, ktorá ho zaujíma, s ktorou sa už stretol, prípadne má s ňou praktické skúsenosti. Tému si študent môže vymyslieť vlastnú a predložiť ju školiteľovi, ktorý ju musí schváliť, alebo má na výber témy, ktoré sú vopred dané školiteľom. Odporúčame už na konci 2. ročníka kontaktovať osobu, ktorú by chcel študent mať za školiteľa a poradiť sa s ním ohľadom výberu témy.

Téma práce je alfou a omegou. Mala by byť ihneď jasná a už samotný názov práce musí napovedať, čo v nej bude študent riešiť. Záverečné práce však idú ruka v ruke aj so školiteľom.

Štruktúra a rozsah bakalárskej práce

Ak si študent už vybral školiteľa aj tému, mal by si preštudovať smernicu školy a následne k práci nájsť vhodné zdroje. Odporúčame študentom, aby si vopred dali vypracovať rešerš, čím sa im ľahšie bude vypracovávať ich práca.

Rozsah bakalárskej práce by mal byť okolo 30-50 strán. Riadkovanie textu by malo byť 1,5 a písmo Times New Roman. Je potrebné dať pozor na to, čo všetko sa ráta do rozsahu bakalárky. Väčšinou sa do rozsahu práce započítava: úvod, jednotlivé kapitoly (podkapitoly), záver, zoznam použitej literatúry, citácie (pod čiarou).

Do rozsahu práce sa nezarátava titulný list, úvodná strana, čestné prehlásenie, poďakovanie, abstrakt v slovenskom jazyku, abstrakt v cudzom jazyku (zväčša anglický), obsah, tabuľky, grafy, obrázky, skratky. Práve kvôli týmto informáciám odporúčame študentom vopred si naštudovať smernicu školy, prípadne sa poradiť so svojím školiteľom, ktorý najlepšie bude vedieť, čo všetko má vypracovanie zahŕňať.

Všetky časti bakalárskej práce v prednej časti musia ísť za sebou v uvedenom poradí a všetko musí byť na novej (samostatnej) strane.

Netvoríme príliš malé kapitoly a podkapitoly (ak má byť podkapitola len na pár riadkov, zvoľte radšej iné členenie textu). Obrázky, grafy, tabuľky sa číslujú postupne, ako sú uvádzané v texte, napr.: Obrázok 1, Obrázok 2, atď. Prílohy sa tematicky označujú príloha A, príloha B,...

Časti bakalárskej práce

Bakalárska práca je tvorená teoretickou časťou, ktorú môže, ale nemusí dopĺňať časť praktická. Väčšina záverečných vysokoškolských prác sa delí na veľké množstvo kapitol, ktoré tvoria hlavné jadro práce. Tieto kapitoly sú však ešte v očiach autora rozdelené na dve časti - na teoretickú a praktickú.

Úvod

V úvode študent musí priamo, vecne a výstižne uviesť čitateľa (komisiu, školiteľa, oponenta atď.) do problematiky, ktorou sa bakalárska záverečná práca zaoberá.

Teoretická časť

Teoretická časť pozostáva z kapitol a podkapitol, v ktorých študent popíše tému z teoretického hľadiska. V nej opisuje všetku dôležitú terminológiu, ktorá mu pomôže v neskoršom empirickom alebo praktickom výskume. Logicky a postupne v nej vysvetľuje všetky vedomosti z odboru potrebné k druhej časti. Do teórie patrí všetko, na čo si neprišiel svojím skúmaním a zároveň ide o potrebné veci k danému skúmaniu.

Pri teoretickej časti práce je dôležité myslieť na to, že ju budú čítať aj iní profesori. Dajte si preto pozor na logickú nadväznosť a neskáčte z jednej problematiky na druhú. Postupujte tak, že objasníte dôležité pojmy, ktorým sa budete venovať.

Empirická/praktická časť

V praktickej časti študent aplikuje teoretické poznatky danej problematiky. Praktická - empirická časť nebýva povinnou súčasťou každej bakalárskej práce, avšak keď už ju vypracovať musíte, mala by začínať projektom prieskumu. Na praktickú časť bakalárskej práce sa kladie najväčší dôraz, pretože študent musí preukázať, že teoretické poznatky, ktoré nadobudol počas štúdia na vysokej škole, dokáže aplikovať v praxi. V tejto časti práce môže študent viac prezentovať svoje názory, myšlienky, odborné znalosti a schopnosti. Hlavnou úlohou praktickej časti je riešiť nejaký problém a následne dospieť k záveru a k zlepšeniu.

Spravidla sa v tejto praktickej časti študent zameriava na výskum, prieskum, či určitú analýzu. Praktická časť v bakalárskej práci môže mať rozsah jednej, ale pokojne aj piatich kapitol. Na začiatku praktickej časti by ste vždy mali uviesť dáta, s ktorými v nej pracujete, ale aj metódy a výpočty, ktorými dáta spracovávate.

Každá kapitola, ktorá nie je teoretická, nerieši terminológiu, súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí či metodologické postupy, alebo to nie je úvod a záver, patrí do praktickej časti práce. Praktickú časť by ste mali umiestňovať ako druhú v poradí.

Empirická práca skúma problém takzvane „na papieri“, teda jej výstup je napríklad porovnanie a vyhodnotenie problematiky. Výsledkom praktickej práce je však produkt, audiovizuálne dielo alebo činnosť.

Praktická časť bakalárskej práce je dôležitou súčasťou akademickej práce, ktorá demonštruje schopnosť študenta aplikovať teoretické znalosti a metodológiu na riešenie konkrétnych problémov alebo výskumných otázok. Pred začatím písania praktickej časti je dôležité jasne stanoviť ciele a otázky vašej práce.

Metodológia empirickej časti

Metodika práce je spôsob, ako sa k cieľu alebo cieľom dostanete. Musíte v nej vysvetliť, aký spôsob skúmania využívate, odkiaľ čerpáte nazbierané dáta, ako prebieha prípadný výskum alebo prieskum a podobne.

Empirická časť bakalárskej práce by mala byť založená na systematickom zbere a analýze dát. Výber metódy by mal byť odôvodnený cieľom výskumu a výskumnými otázkami. Dôležité je zabezpečiť validitu a reliabilitu zozbieraných dát. Validita sa týka toho, či meriame to, čo sme chceli merať, zatiaľ čo reliabilita sa týka spoľahlivosti našich meraní.

Metódy zberu dát môžu zahŕňať:

• Kvantitatívne metódy: Dotazníky, štruktúrované rozhovory, meranie fyziologických parametrov.
• Kvalitatívne metódy: Hĺbkové rozhovory, focus groups, pozorovanie, analýza dokumentov.
• Zmiešané metódy: Kombinácia kvantitatívnych a kvalitatívnych metód.

Prichádza čas vybrať vhodnú metódu plánovaného prieskumu, všetko s ohľadom na cieľ, ktorý ním chceme dosiahnuť aj vhodnú cieľovú skupinu.

Prieskum v bakalárskej práci môžeme vykonávať viacerými spôsobmi, t.j. metódami, pričom sa nevylučuje ani kombinácia dvoch a viac metód.

1. Anketa: Prieskum verejnej mienky, zisťovanie názorov na určitý spoločenský jav, problém.
2. Dotazník: Jeho cieľom je zistiť názory verejnosti na problematiku, ktorou sa zaoberáme v bakalárskej práci. Obsahuje zhruba 10 otázok, na ktoré je treba získať odpovede od minimálne 30 respondentov.
3. Rozhovor: Môže byť skupinový alebo s jednotlivcom.
4. Pozorovanie: Ide o vopred dohodnutú metódu, počas ktorej výskumník (teda ty) sleduje a zaznamenáva experiment.
5. Analógia: Súvisí s pozorovaním a ide o hľadanie spoločných znakov medzi subjektmi.
6. Analýza: Je to skúmanie malých častí problému, ktoré vedú k pochopeniu celku.
7. Porovnanie: Aj porovnávaním viete dôjsť k jadru problému. Dajte si však pozor, aby ste mali počas porovnávania dobre stanovené premenné.

Pri prieskume je nutné stanoviť si cieľovú zložku - vzorku, na ktorej budete svoj prieskum uskutočňovať. Musíte ju presne zadefinovať a nezabudnúť na vhodné otázky, ktoré respondentom položíte a na základe ich odpovedí získate cenné informácie, ktoré budú alfou a omegou praktickej časti vašej bakalárky.

Teoretické metódy zberu a analýzy dát popíšete v jednej z prvých kapitol, kde rozoberáte teóriu a metodológiu. V praktickej časti práce však nezabudnite rozpísať presný postup a pokojne aj rôzne bizarné skúsenosti zo skutočného terénneho zberu dát. Keď máte dáta nazbierané, je potrebné ich spracovať. Či už len učesať a sformátovať text, alebo skutočne vykonať výpočty, vypracovať grafy a tabuľky. Toto všetko je súčasťou praktickej časti záverečnej práce. Získané výsledky môžete interpretovať rôznymi spôsobmi už počas písania týchto kapitol. Každú jednu kapitolu by ste mali uzavrieť malým čiastkovým záverom, kde zhrniete všetky získané informácie a napíšete, čo ste z toho vyvodili.

Praktické príklady pre empirickú časť v ošetrovateľstve

1. Kvalita života klientov s demenciou

• Cieľ: Posúdiť kvalitu života klientov s demenciou v rôznych štádiách ochorenia.
• Metóda: Dotazníkový prieskum, štruktúrované rozhovory s opatrovateľmi.
• Dáta: Zber dát pomocou dotazníka kvality života u klientov s demenciou v rôznych štádiách ochorenia. Analýza rozdielov v kvalite života medzi klientmi s rôznymi úrovňami kognitívnych funkcií. Identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života klientov s demenciou (napr. sociálna interakcia, fyzická aktivita, prístup k zdravotnej starostlivosti). Dáta môžu byť analyzované pomocou štatistických metód (napr. deskriptívna štatistika, t-test, ANOVA) na porovnanie kvality života medzi rôznymi skupinami klientov (napr. podľa veku, pohlavia, zdravotného stavu).

2. Vplyv intervencií zameraných na podporu sebestačnosti klientov

• Cieľ: Zistiť, či intervencie zamerané na podporu sebestačnosti klientov vedú k zlepšeniu ich funkčného stavu.
• Metóda: Experimentálna štúdia s kontrolnou skupinou.
• Dáta: Realizácia intervencie zameranej na nácvik sebaobslužných činností u klientov po cievnej mozgovej príhode. Porovnanie zlepšenia funkčného stavu medzi skupinou, ktorá absolvovala intervenciu, a kontrolnou skupinou. Analýza vplyvu intervencie na rôzne aspekty funkčného stavu (napr. mobilita, hygiena, obliekanie). Meranie funkčného stavu klientov pred a po intervencii pomocou štandardizovaných nástrojov (napr. Barthel Index, Katz Index).

3. Skúsenosti opatrovateľov klientov s demenciou

• Cieľ: Analyzovať skúsenosti opatrovateľov, ktorí sa starajú o klientov s demenciou v domácom prostredí.
• Metóda: Hĺbkové rozhovory s opatrovateľmi, focus groups.
• Dáta: Realizácia hĺbkových rozhovorov s opatrovateľmi, ktorí pracujú s klientmi s demenciou v domácom prostredí. Identifikácia hlavných výziev a stresorov, ktorým opatrovatelia čelia (napr. komunikačné problémy, behaviorálne problémy, nedostatok podpory). Návrh odporúčaní pre zlepšenie podpory opatrovateľov klientov s demenciou. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvalitatívnych metód (napr. tematická analýza, obsahová analýza) na identifikáciu kľúčových tém a vzorcov v skúsenostiach opatrovateľov.

4. Analýza potrieb rodinných príslušníkov starajúcich sa o svojich blízkych

• Cieľ: Identifikovať potreby rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o svojich blízkych v domácom prostredí.
• Metóda: Dotazníky, štruktúrované rozhovory, analýza dokumentov (napr. záznamy o návštevách lekára, správy zo sociálnej služby).
• Dáta: Zber dát pomocou dotazníkov a rozhovorov s rodinnými príslušníkmi, ktorí sa starajú o svojich blízkych s chronickými ochoreniami. Identifikácia najčastejších potrieb rodinných príslušníkov v rôznych fázach ochorenia. Návrh programov a služieb, ktoré by mohli lepšie reagovať na potreby rodinných príslušníkov. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na identifikáciu najčastejších potrieb rodinných príslušníkov.

5. Vplyv používania technológií na kvalitu starostlivosti o seniorov

• Cieľ: Zistiť, ako používanie technológií (napr. telemedicína, monitorovacie systémy, robotické pomôcky) ovplyvňuje kvalitu starostlivosti o seniorov.
• Metóda: Literárna rešerš, prípadové štúdie, experimentálne štúdie.
• Dáta: Realizácia prípadovej štúdie zameranej na používanie telemedicíny v starostlivosti o seniorov s chronickými ochoreniami. Posúdenie vplyvu telemedicíny na frekvenciu hospitalizácií, kvalitu života a spokojnosť klientov. Identifikácia bariér a výziev spojených s používaním telemedicíny v starostlivosti o seniorov. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na posúdenie vplyvu technológií na rôzne aspekty starostlivosti (napr. dostupnosť, efektivita, bezpečnosť, spokojnosť klientov).

6. Analýza etických dilem v opatrovateľskej praxi

• Cieľ: Identifikovať a analyzovať etické dilemy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia v každodennej praxi.
• Metóda: Hĺbkové rozhovory s opatrovateľmi, analýza etických kódexov a smerníc, prípadové štúdie.
• Dáta: Realizácia hĺbkových rozhovorov s opatrovateľmi, ktorí pracujú s klientmi s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Analýza etických dilem spojených s rozhodovaním o zdravotnej starostlivosti pre týchto klientov. Návrh odporúčaní pre riešenie etických dilem v opatrovateľskej praxi. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvalitatívnych metód na identifikáciu najčastejších etických dilem (napr. autonómia klienta vs. bezpečnosť, konflikt záujmov, dôvernosť informácií).

7. Porovnanie kvality starostlivosti v rôznych typoch opatrovateľských zariadení

• Cieľ: Porovnať kvalitu starostlivosti v rôznych typoch opatrovateľských zariadení (napr. domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia pre seniorov, denné stacionáre).
• Metóda: Dotazníky, štruktúrované rozhovory, pozorovanie, analýza dokumentov (napr. inšpekčné správy).
• Dáta: Zber dát pomocou dotazníkov a pozorovania v rôznych typoch opatrovateľských zariadení. Porovnanie kvality starostlivosti v týchto zariadeniach z pohľadu klientov, rodinných príslušníkov a personálu. Identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu starostlivosti v opatrovateľských zariadeniach. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na porovnanie rôznych aspektov kvality starostlivosti (napr. personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, programové aktivity, spokojnosť klientov).

8. Vplyv pandémie COVID-19 na opatrovateľskú prax

• Cieľ: Preskúmať vplyv pandémie COVID-19 na opatrovateľskú prax a pohodu opatrovateľov.
• Metóda: Dotazníkový prieskum, hĺbkové rozhovory, analýza dokumentov (napr. protokoly, štatistiky).
• Dáta: Realizácia dotazníkového prieskumu medzi opatrovateľmi o ich skúsenostiach počas pandémie COVID-19. Analýza vplyvu pandémie na ich pracovné zaťaženie, stres a psychickú pohodu. Identifikácia opatrení, ktoré by mohli zlepšiť pripravenosť opatrovateľských zariadení na budúce pandémie. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na posúdenie vplyvu pandémie na rôzne aspekty opatrovateľskej praxe (napr. dostupnosť starostlivosti, bezpečnosť, psychická pohoda, pracovné podmienky).

9. Zisťovanie úrovne informovanosti opatrovateľov o právach klientov

• Cieľ: Zistiť, aká je úroveň informovanosti opatrovateľov o právach klientov a ako túto informovanosť využívajú v praxi.
• Metóda: Dotazníky, štruktúrované rozhovory, analýza prípadových štúdií.
• Dáta: Realizácia dotazníkového prieskumu medzi opatrovateľmi o ich znalostiach práv klientov. Analýza prípadových štúdií, v ktorých došlo k porušeniu práv klientov. Návrh vzdelávacích programov pre opatrovateľov zameraných na práva klientov. Získané dáta môžu byť analyzované pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na posúdenie úrovne informovanosti opatrovateľov o rôznych právach klientov (napr. právo na informácie, právo na súkromie, právo na sebaurčenie).

10. Vplyv intergeneračných programov na kvalitu života seniorov

• Cieľ: Zistiť, či intergeneračné programy (programy spájajúce seniorov a mladších ľudí) majú pozitívny vplyv na kvalitu života seniorov.
• Metóda: Experimentálna štúdia s kontrolnou skupinou, dotazníky, štruktúrované rozhovory.
• Dáta: Meranie kvality života seniorov pred a po účasti na intergeneračnom programe pomocou štandardizovaných nástrojov.

Prezentácia a interpretácia výsledkov

Prezentujte hlavné výsledky svojho výskumu v tejto časti. Použite vhodné grafy, tabuľky alebo iné vizualizácie na zobrazenie svojich údajov a výsledkov. Diskusia o význame zistení je dôležitým krokom pri interpretácii výsledkov empirickej časti. Správna interpretácia a vyhodnotenie výsledkov v súlade s teoretickými koncepciami a cieľmi výskumu je dôležitým aspektom praktickej časti.

Po každom dosiahnutom výsledku ho môžete opísať v súvislosti s celkovými predpokladanými závermi vašej práce. Po interpretácii výsledkov je dôležité vykonať kritické zhodnotenie výsledkov v kontexte cieľov výskumu a literatúry. Výsledky empirickej časti by mali byť prezentované v súlade s akademickými normami. Ak je to možné, výsledky by mali byť overené pomocou vhodných štatistických metód.

Porovnajte svoje výsledky s existujúcimi teoretickými konceptmi a literatúrou v danej oblasti. V praktickej časti môžete identifikovať vzťahy a súvislosti medzi rôznymi aspektmi vašej analýzy a výsledkami. Buďte transparentní v súvislosti s možnými alternatívnymi vysvetleniami vašich výsledkov a obmedzeniami vášho výskumu. Na záver praktickej časti sumarizujte hlavné zistenia a výsledky vášho výskumu.

V tejto časti môžete zhodnotiť, do akej miery ste dosiahli stanovené ciele a splnili očakávania vašej bakalárskej práce. Diskutujte o praktických dôsledkoch vašich zistení a ich potenciálnych aplikáciách v reálnom svete.

Zdroje

Zdroje sú neodmysliteľnou súčasťou bakalárskej a diplomovej práce. Každé tvrdenie, ktoré si v nej nedokázal vlastným výskumom, musíš mať podložené a to najlepšie odborníkmi v danej problematike.

Knižnice:

Univerzitné knižnice sú plné kníh o každej problematike, ktorej sa škola venuje. Obsahujú takmer všetku povinnú aj odporúčanú literatúru a dostupné ich máte ako študent za pár drobných.

Internet:

Pri skúmaní nových problematík je vhodné zavítať aj na internet. Aj tu nájdete voľne dostupné publikácie, ktoré sa ešte nedočkali knižnej podoby, prípadne články odborných magazínov, ktoré tiež dokážu ponúknuť zaujímavé tvrdenia.

Pred hľadaním zdrojov odporúčame vytvoriť si rešerš. Ide o súbor všetkých diel, ktoré obsahujú teóriu či informácie k tvojej problematike. Ak sa vám nechce tráviť hodiny jeho hľadaním, za menší poplatok vám ho vytvorí aj knihovníčka na univerzite.

Ak ste k výpočtu a spracovaniu údajov v praktickej časti použili dáta, ktoré zozbieral niekto iný, musíte tento zdroj uviesť v zozname použitej literatúry. Môžu to byť napríklad demografické databázy s údajmi stiahnuté zo štátnych inštitúcií - údaje zo sčítania obyvateľstva a podobne.

Citácie a parafrázy

Mimoriadne dôležité je správne uvádzanie zdrojov použitých informácií. Každé tvrdenie, ktoré nie je vaše a neprišli ste naň svojím výskumom, musí byť uvedené na prameň, v ktorom ste ho našli. Túto funkciu nájdete priamo vo Worde, v sekcii Referencia a Vložiť poznámku pod čiarou.

• Citácia: Ide o presné odpísanie citátu. Píše sa v úvodzovkách a v kurzíve.
• Parafráza: Parafráza je opísanie problematiky, ktorú niekto už vysvetlil. Na rozdiel od citácie sa nepíše v presnom znení, ani v úvodzovkách, ani v kurzíve. Používa sa, keď autor vysvetľoval problematiku pridlho na to, aby sa zmestila do krátkej citácie.

tags: #empiricka #cast #bakalarskej #praci #na #temu