Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka. V súčasnej spoločnosti zaznamenávame starnutie populácie, čo znamená, že počet ľudí v seniorskom veku neustále narastá. Hoci je starnutie sprevádzané mnohými zmenami v biologickej, psychickej a sociálnej oblasti, nemalo by byť pre seniorov obdobím strádania. Seniori by mali mať možnosť vybrať si, ako chcú tráviť svoj čas, a jednou z možností aktívneho a zmysluplného života, ako aj reakciou na zmeny, je zapojenie sa do vzdelávania. Štát by mal zabezpečiť dostatočné vzdelávacie príležitosti pre osoby v seniorskom veku.
V súčasnosti, rovnako ako aj v iných členských štátoch Európskej únie (a dokonca aj v rozvojových krajinách, ako sú India, Čína a Kórea), stúpa počet seniorov. Tento trend jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov zvýšila priemerná dĺžka života v priemere o desať rokov. V roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a predpokladá sa, že bude naďalej stúpať. Tento nárast je spôsobený najmä medicínskym a technickým pokrokom, ktorý prudko zvyšuje kvalitu života. Preto je potrebné vnímať proces starnutia populácie ako prirodzený jav.
Vzdelávanie je dlhodobo vnímané ako ľudská potreba a už nie je považované len za profesijnú záležitosť. Predstava, že vzdelávanie je doménou detstva a mladosti, je dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia sa seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Demografická panika z dôvodu starnutia populácie sa stáva celonárodným problémom.
Vzdelávanie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb
Ako je to so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti? Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku.
Gerontagogika a edukácia seniorov
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda, gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachr (2004) zdôrazňuje, že ,,vzdelávanie v staršom veku sa stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete.“ Výskumy ukazujú, že aj starší ľudia majú dostatočný potenciál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť s vekom klesá, ale psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - zostáva na vysokej úrovni. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie.
Vzdelávanie ako prostriedok riešenia spoločenských problémov
Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššieho veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014). Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).
Koncept aktivizácie a sebarealizácie seniorov
V kontexte sociálnych služieb sú vzdelávacie aktivity ponímané ako jedna z alternatív aktivizácie seniorov. Potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností a napĺňa ich sebaaktualizáciu. Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Toto tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.
Úloha sociálneho pracovníka a odbúravanie stereotypov
Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby. Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku.
Záujmový charakter vzdelávania a demografické zmeny
Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Zameranie vzdelávania na bežný život a potreby seniorov
Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008).
Prínosy vzdelávania seniorov
Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. Pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete. Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.
Pozitívne hodnotenie vzdelávania seniormi
Czesana a Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť. Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. Aktivity s hernou povahou majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu.
Dôležitosť stanovenia cieľa vzdelávania
Treba mať na zreteli, že každé vzdelávanie by malo mať vytýčený cieľ. Vzdelávajúci, teda v našom prípade klient sociálnych služieb, by mal vedieť, prečo sa vzdeláva a z akého dôvodu. Bez stanovenia cieľa býva cesta úspechu nielen vo vzdelávaní neistá. Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie.
Dostupnosť vzdelávania a rôznorodosť ponúk
Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne.
Zásady edukácie seniorov
Vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
- Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
- Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácie musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je hlboké poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
- Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
- Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
- Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny, aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou. Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.
Prekážky vo vzdelávaní seniorov
Prekážky vo vzdelávaní seniorov môžu byť:
- Informačné: Ide najmä o neschopnosť resp.
- Organizačné: Ide napríklad o samotnú ponuku vzdelávacích aktivít, obsah, kvalitu a časový harmonogram, priestor a podobne.
Špecifiká práce so seniormi a zmysluplné trávenie voľného času
Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby.
Telesná a zdravotná výchova seniorov
Túžba po telesnej aktivite (TA) je charakteristickým znakom života človeka od narodenia. Z jednoduchých a nekoordinovaných začiatkov sa vyvíjajú postupne jej lepšie aj rýchlejšie formy - až k rozvinutej pohybovej virtuozite. Jemná hra svalov ako vonkajší prejav osobnosti (príkladom môže byť mimika) a rovnako samotná reč aj písmo - ako výraz ľudskej inteligencie, sú výsledkom vzájomného pôsobenia svalov a svalových skupín, veľmi jemne riadených nervovým systémom. Schopnosť meniť miesto pohybom prepožičiava väčšiu slobodu. Dostatočná pohybová aktivita (PA) je najprirodzenejším a najlepším základom pre zachovanie zdravia a dôstojnosti celého organizmu. Schopnosť pohybu je dôležitým všeobecným fenoménom pri posudzovaní duševného a telesného zdravotného, resp. V súčasnosti sa objavuje u stúpajúceho počtu osôb predĺženie života, čo predstavuje veľký nárast podielu starších osôb v populácii.
Kritériá pre výber vhodnej a správne dávkovanej fyzickej záťaže u seniorov
V každom veku má organizmus iné pohybové schopnosti. Ako prvá z nich sa rozvíja obratnosť, neskôr rýchlosť, potom nasleduje sila a nakoniec vytrvalosť. V rovnakom poradí tieto schopnosti človeka aj postupne opúšťajú - najprv stráca obratnosť a spôsobilosť na jemné činnosti (má problém navliecť niť do ihly a dôvody nie sú len v zmenenej kvalite zraku), potom rýchlosť, ktorá je daná rýchlostnou kvalitou pružnosti svalového vlákna, neskôr silu, závislú od intenzity pružnosti svalu. S pribúdajúcimi rokmi zostáva ako najväčšia prednosť vytrvalosť - schopnosť dlhodobo a opakovane vykonávať určitú pohybovú činnosť, čo, samozrejme, súvisí aj s nárastom schopnosti byť trpezlivý. Uvedomenie si spomenutých faktov napomáha pri výbere PA, ktorá môže byť jedincovi blízka, a bude mu preto prinášať pozitívny efekt rovnako tak pre fyzickú, ako aj duševnú kondíciu. Každý senior potrebuje k plnohodnotnému životu istý druh správne dávkovanej fyzickej záťaže. Informácie širšej seniorskej verejnosti o možnom kladnom pôsobení PA vo vyššom veku je pomerne obmedzená. Všeobecne sa stále verí skôr tomu, že v takomto veku je lepšie odpočívať. Prevláda názor, že intenzívnejší pohyb môže prinášať seniorom určité riziko. Závažný je tiež strach z výraznejšej PA, ktorý môžu vyvolávať aj správy o náhlych úmrtiach pri športovaní. V skutočnosti je takáto príhoda u seniorov pri správne indikovanej PA veľmi vzácna. Je viacero štúdií, ktoré to dokladujú - jedna z nich uvádza, že zo skupiny 3000 cvičiacich osôb vo veku 65 - 75 rokov, ktoré strávili pri lekárom dávkovanej PA 370 000 hodín a prešli celkovo 2.700 000 km, sa objavili iba dve obehové príhody, ktoré však neskončili smrťou ani závažným poškodením (4). Z rôznych odhadov a dotazníkových prieskumov vyplýva, že len približne 13 % mužov a o niečo menej žien sa vo veku medzi 60. a 70. rokom života venuje pravidelnej PA v odporúčanej intenzite. Každý senior potrebuje k plnohodnotnému životu potrebný stupeň TA.
Vplyv zmien zloženia a kvality svalových vlákien v priebehu starnutia na kvalitu motoriky
Pri zníženej TA klesá rýchlejšie sila, redukciou počtu svalových vlákien ubúda objem svalstva a objavujú sa ďalšie regresné zmeny v celom pohybovom systéme, vrátane kostí a kĺbov. Súčasne klesá kvalita aj koordinácia pohybov a rýchlosť svalovej kontrakcie. Príčinou zníženia sily a výkonnosti je popri fyziologických involučných zmenách pribúdajúca inaktivita, ktorá tieto zmeny potencuje. Otázka je, ktorý z týchto faktorov je hlavný - oba sú totiž súčasne príčinou i následkom. Podstatou procesu je pokles počtu svalových vlákien, hlavne tých bielych rýchlych (typ II b) až o 26 %, ktorý sa urýchľuje s postupujúcim vekom, najmä od 65. roku života (3). Tým sa relatívne zvyšuje počet červených pomalých (typ I), ktoré môžu zaujímať uvoľnené miesto. Celkový absolútny počet oboch týchto typov však súčasne klesá a v 8. dekáde môže úbytok činiť až 40 %. Súčasne v menej aktívnych svaloch klesá počet kapilár až o 50 %, počet mitochondrií sa však podstatne nemení (5). Takéto zmeny zhoršujú motoriku, čo sa pomerne skoro prejaví metamorfózami chôdze. U mužov nad 65 rokov prevažuje predĺženie odrazovej a skrátenie švihovej fázy kroku, čo by síce mohlo viesť ku zvýšeniu posturálnej stability, ale na úkor rýchlosti a účinnosti pohybu. Schopnosť adaptácie svalového vlákna nie je podľa väčšiny názorov negatívne ovplyvnená vekom, a preto je možné zachovať alebo tiež zvyšovať svalovú silu pravidelným cvičením aj u seniorov. Podrobné štúdie preukázali, že v 6. až 9. dekáde môže toto zvýšenie u mužov i žien dosiahnuť až 180 % (!) východzej hodnoty pri vzraste svalovej hmoty o 11 až 15 % (7). Sila je potrebná pre plnenie základných potrieb všedného dňa. Napríklad schopnosť vstať zo sedu je bežná v päťdesiatke, ale obtiažna až nemožná v osemdesiatke. Otvoriť viečko na zaváracej fľaši dokáže po 80. roku života len asi 30 % jedincov.
Vhodné a nevhodné fyzické aktivity
Pred dávkovaním PA seniorovi musí byť dotyčný jedinec dôkladne vyšetrený (srdcovo-cievny a pohybový systém, očné a neurologické vyšetrenie). Podľa výsledkov je možné začať s postupným zaťažovaním. Tréning vyžaduje väčšiu kontrolu a dohľad aj dostatočnú inštruktáž ešte pred zahájením záťaže - najmä pokiaľ pôjde o diferencovaný tréning sily. Dôvodom je tiež väčšia krehkosť a zraniteľnosť pohybového aparátu. Pred akýmkoľvek zaťažovaním je vhodné dôkladné rozcvičenie, počas ktorého dôjde k výraznejšiemu prekrveniu svalstva, zlepšeniu kĺbovej pohyblivosti a zvýšenému minútovému srdcovému výdaju s cieľom zabrániť nečakaným svalovým poškodeniam aj obehovým príhodám. Pokiaľ bude senior cvičiť sám, mal by si pred tým svoje budúce aktivity nacvičiť pod dohľadom - najmä ak pôjde o tréning sily. Nie je vhodné príliš zaťažovať organizmus pri „banálnych“ ochoreniach (nádcha, zápal priedušiek a pod.). Nesprávne sú aktivity vyžadujúce náhle a veľké svalové úsilie, prudké zmeny smeru - rýchle silové cvičenia, športy s rýchlym štartom ako šprint, squash, basketbal, volejbal alebo basketbal, skoky do hĺbky - do vody, bungee jumping alebo skoky cez prekážky. Neodporúča sa zaťaženie vyžadujúce zadržiavanie dychu alebo hlboký predklon v stoji - zdvíhanie ťažkých bremien, potápanie, rafting, prípadne vyžadujúce zmeny nadmorskej výšky a klímy - lyžovanie na ľadovci, horolezectvo, paraglajding, zaťaženie vyžadujúce závodenie, súťaženie.
Ideálnou TA je chôdza. Kondičný efekt má iba rýchlejšia chôdza - aspoň 3 - 4 km za hodinu, vzpriamene a s hlbokým dýchaním. Pozornosť treba upriamiť aj na obuv a oblečenie. Dobrá je turistika na bežkách alebo „severská chôdza“ s palicami (nordic walking). Tu dochádza k rovnakému zapojeniu do činnosti svalov paží, ramenného pletenca, trupu a dolných končatín. Prednosťou je aj pomerne ľahké osvojenie si techniky pohybu aj u nešportovcov. Pozor treba dávať na koordináciu pohybov aj pri kondičnom behu (keď kĺby dovolia). Na začiatok je vhodná kombinácia chôdze s miernym behom, napríklad 20 až 40 metrové úseky, neskôr postupné predlžovanie úsekov až do výdrže bežať 2 až 4 kilometre v parkoch, na poliach, v lesoch, ale nie na uliciach, ktoré sú zamorené škodlivými exhalátmi. Pozor na postavenie kolenných a bedrových kĺbov, ploché nohy, stav chrbtice. V prípade plávania (nezamieňať s kúpaním) stačí ovládať jeden z plaveckých spôsobov dostatočnou intenzitou - 20 až 25-metrové úseky vyššou rýchlosťou a po krátkom odpočinku opakujeme 5 až 10 krát. Po dôkladných vyšetreniach s dobrými výsledkami je možné odporúčať cyklistiku.
Výsledky rozsiahlych epidemiologických štúdií, vykonávaných v ostatných rokoch na rôznych miestach zemegule, preukázali platnosť hypotézy, že určitý stupeň telesného zaťaženia a pravidelná PA minimálne strednej intenzity udržujú aktívny spôsob života u seniorov (6). Viaceré štáty a medzinárodné organizácie vydávajú po takýchto zisteniach rôzne oficiálne odporúčania na zvýšenie PA obyvateľstva a vytvárajú pre tento účel národné programy.
Výskum ukazuje výhody cvičenia pre seniorov
