Emocionálny a sociálny vývin dieťaťa zahŕňa rozvoj schopnosti prežívať a regulovať emócie, vytvárať vzťahy a fungovať v sociálnom prostredí. Dieťa sa postupne učí porozumieť sebe, ostatným ľuďom aj pravidlám spoločenského spolužitia. Tento proces je ovplyvnený rodinným prostredím, vzťahmi s rovesníkmi a skúsenosťami v škole či predškolskom zariadení. Psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (1. - 4. ročník ZŠ) je obdobím významných zmien, ktoré formujú jeho osobnosť a sociálne interakcie.
Charakteristika mladšieho školského veku
Toto obdobie, ktoré začína vstupom do školy (medzi 6. a 7. rokom života) a končí prechodom na druhý stupeň, je charakteristické pomerným pokojom a vyrovnanosťou, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov. Obdobie vzdoru už skončilo a puberta ešte nezačala.
Vstup do školy a zmena životného štýlu
Vstup do školy predstavuje pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Hra, ktorá bola dominantnou aktivitou v predškolskom veku, ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie. Učenie významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravosť naďalej zostáva typickou črtou, ale nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školského života a zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a náročnejšie ako doterajšie aktivity. Vstup do školy predpokladá určitú vyspelosť žiaka a patričnú psychickú zrelosť.
Vek triezveho realizmu
Mladší školský vek sa označuje ako vek triezveho realizmu. Na rozdiel od predškolského dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní, myslení a konaní pomerne závislé od svojich prianí a fantázie, a na rozdiel od dospievajúceho, pre ktorého je dôležité vedieť, čo by malo byť správne, školák sa plne zameriava na to, čo je a načo to je. Dieťa chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom, čo sa prejavuje v jeho kresbách, písomných prejavoch, v hre aj čitateľských záujmoch. Realizmus školáka je najskôr postavený na tom, čo mu povedia autority (rodičia, učitelia, knihy…) - naivný realizmus. Deti v školskom veku chcú byť aktívne a preskúmať všetko činnosťou. Hoci hovoríme o vývoji žiakov I. stupňa viac menej všeobecne, treba pripomenúť, že sú medzi deťmi na začiatku školskej dochádzky a žiakmi na konci tohto obdobia významné rozdiely.
Etapy vývoja v mladšom školskom veku
Podľa J. Kurica (1986) tento vývoj akoby prebiehal v dvoch etapách (1. - 2. ročník a 3. - 4. ročník). Pre prvú etapu je charakteristická postupná adaptácia na školské požiadavky, sprievodnými javmi sú rozpory a nestálosť. Z. Matějíček (1986) delí školský vek až na tri etapy: mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty).
- Mladší školský vek (6-8 rokov): Deti sú ešte hravé, schopné sústrediť sa iba na jednu vec a len krátku dobu, majú radi rozprávky, dievčatá a chlapci sa hrávajú ešte spolu. Deti v tomto období sú ešte rozkolísané a zraniteľné.
- Stredný školský vek (9-12 rokov): Je stabilnejší. Väčšina detí sa na školu už dostatočne adaptovala. Ťažisko záujmov presúvajú zo sveta fantázie do životnej reality. Pozorne si všímajú vzťahy medzi ľuďmi v rodine, ale i mimo nej. Stúpa vplyv detskej skupiny. Dieťa sa snaží dodržiavať normy skupiny, ktoré niekedy môžu byť v rozpore s normami rodiny.
Míľniky rastu a vývoja | Fázy vývoja v pediatrickej ošetrovateľskej starostlivosti
Kognitívny vývin
Vnímanie
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými. Aby to všetko v nich utkvelo, nech si priberajú na pomoc všetky možné zmysly. Treba napríklad ustavične napínať sluch so zrakom, jazyk s rukou, tj. kresliť a hovoriť."
Pozornosť a sústredenosť
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti (u žiaka 1. roč. asi 10 min.). Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov.
Pamäť
Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.
Myslenie
Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J.Piaget). Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia…
Emocionálny vývin
Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť…). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné. Dochádza k zvýšeniu emočnej stability (Vágnerová, 2005). Už nie je typická zmena nálady z veselej na nahnevanú ako u batoľaťa a vymizli aj detské strachy predškoláka.
Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa (Rastislavová, 2008 in: Juristová, 2015). Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa. Zistilo sa, že stres matky v tehotenstve môže ovplyvniť riziko výskytu emočných problémov dieťaťa (Tancsáková, 2021).
Záujmy
Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania. Úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne. Vyplýva to z odlišností ich záujmov. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, resp. sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží, aby bol jeho výkon ocenený, aby ho skupina uznala.
Vzťah k práci
V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou. Práca získava svoju hodnotu zvonka. Prácu dávame ako cieľavedomú činnosť - utieranie prachu, polievanie kvetov…aby sme podmienili istý druh zodpovednej činnosti. Stálosť v hre a práci spoluvytvárajú osobnosť dieťaťa.
Sociálny vývin a mravná výchova
V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje.
Priateľské vzťahy
V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.
Vôľová činnosť
V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť.
Morálny vývin
Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napr. klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií (Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.
V tomto zmysle určil už v 30. rokoch nášho storočia J. Piaget tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec. Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna (určovaná príkazmi a zákazmi dospelých - rodičov, neskôr učiteľov…) Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené, alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané, alebo trestané. Teda mravné hodnotenie je plne závislé na autorite dospelého - on určuje čo je správne a spravodlivé a čo nie. Čoskoro po začiatku školského veku (okolo 7.- 8. roku) sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne, alebo nesprávne samo o sebe bez ohľadu na názor dospelých. Tak sa stáva dieťa v správaní nezávislejšie a voči dospelým kritickejšie. Avšak stanovené zásady platia pre všetkých rovnako za všetkých okolností a podľa tejto zásady rieši aj konflikty. Určovaná druhými, príkazmi a zákazmi, autoritami. Správne a nesprávne existuje samé o sebe, bez ohľadu na autoritu druhého jeho a jeho kritiku. Stanovené zásady platia pre všetkých a za každých okolností rovnako.
Hlbšie prenikanie do podstaty mravného hodnotenia a prihliadanie na motívy správania konajúceho, na podmienky a okolnosti. Piagetovu teóriu morálneho vývoja v 60. rokoch kriticky overoval a ďalej rozpracoval L. Kohlberg. Kohlbergova teória morálneho vývinu rozlišuje tri stupne morálneho vývinu:
- Predkonvenčná úroveň: Orientácia na trest a poslušnosť, pragmatizmus. Dieťa je zamerané na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého.
- Konvenčná úroveň: Snaha vyhovieť iným, pravidlám spoločnosti. Chce konať dobre preto, aby potešil druhých.
- Postkonvenčná úroveň: Orientácia na sociálny dohovor, univerzálne etické hodnoty. Rešpektuje všeobecne platné princípy ako spoločensky užitočné. Dáva ich pred individuálne práva. Jedná podľa samostatne zvolených etických princípov.
Hoci Kohlberg potvrdil Piagetovu existenciu troch základných štádií mravného vývoja, treba povedať, že u detí 10 - 13 ročných a starších možno badať dosť značné individuálne rozdiely, ktoré môžu spôsobiť rôzne činitele. Veľa záleží aj od typu rodinnej výchovy. Hoffman (1970) usudzuje, že "vonkajší" (predkonvenčný) typ svedomia, pri ktorom je správanie dieťaťa určované vonkajšími odmenami alebo sankciami je podporované výchovnými technikami, ktoré kladú dôraz na mocenskú prevahu vychovávajúceho nad vychovávaným. Konvenčný typ svedomia je podporovaný podľa Hoffmana výchovou, ktorá sa viac opiera o také výchovné prostriedky ako je odňatie lásky (výraz hnevu, odmietania, nerozprávania sa s ním, nevšímania si ho…). Najvyšší (postkonvenčný) mravný vývoj je podporovaný vtedy, keď rodič používa diferencovane výchovné prostriedky podľa danej situácie t.j. keď používa mocenské prostriedky i techniku "odňatia lásky", ale vždy v spojitosti s vysvetlením, odôvodnením a s poukázaním na dôsledky toho, či onoho správania.
Podpora emocionálneho a sociálneho rozvoja
Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi. Predškolský vek je najvýznamnejším obdobím formovania základov osobnosti dieťaťa. Obdobie predškolského veku je zásadným spôsobom ovplyvnené prostredím materskej školy. Napriek tomu však základom pre správny vývin dieťaťa je domáce prostredie a jeho najbližšia rodina. Dieťa sleduje správanie a reakcie svojich rodičov, napodobňuje ich a tak sa snaží pochopiť okolitý svet a správanie ľudí v jeho okolí. Po dovŕšení šiesteho roku je čas nastúpiť do prvej triedy. Táto udalosť je pre každé dieťa výnimočná. Vek však nie je len jedinou podmienkou nástupu do základnej školy. Nestačí, že dieťa je na školu zrelé. Je potrebné aby na ňu bolo aj pripravené.
Čo zahŕňa sociálna a emocionálna oblasť?
Emocionálna zrelosť dieťaťa spočíva hlavne v tom, že dokáže ovládať svoje impulzívne reakcie, je emocionálne stabilné. Pozná svoje emócie, vie ich rozlišovať, orientovať sa v nich, čo pre neho tá ktorá emócia znamená a ako ich môže prijateľne prejaviť. Veľmi dôležitá je sebaregulácia, teda vedomé riadenie myšlienok, správania a emócií. Ide o to, že dieťa je schopné zastaviť sa, porozmýšľať a až potom konať. V neposlednom rade je dôležitý aj jeho pozitívny vzťah k povinnostiam, predovšetkým školským povinnostiam. Na emocionálnu oblasť úzko nadväzuje aj sociálna oblasť. Dieťa je schopné vyjadriť svoje vlastné potreby, názory, dokáže byť ohľaduplné voči druhým, vie rozpoznať vhodné a nevhodné správanie v obvyklých situáciách, uvedomuje si zodpovednosť za vlastné konanie ako aj jeho následky. Dokáže rešpektovať pravidlá v každodennom kontakte s deťmi aj dospelými, je schopné spolupracovať a spolupodieľať sa na činnostiach.
Námety na hry s dieťaťom pre rozvoj emočnej inteligencie a sociálnych zručností
- Pocity z čarovného klobúka: Z časopisov vystrihnete obrázky ľudí, na ktorých je vidieť nejakú emóciu. Nalepte ich na kartičky z tvrdého papiera. Dieťa si vytiahne jednu kartičku a pantomimicky predvedie danú emóciu. Rodičia hádajú, o akú emóciu ide. Môžete sa striedať s dieťaťom.
- Emócie z plastelíny: Rozpoznávať v tvárach emócie ľudí môžete trénovať aj pomocou plastelíny. Nakreslite na papier ľudskú hlavu bez tváre a dieťa bude z plastelíny dotvárať, ako sa cíti.
- Spoločná maľba: Táto aktivita je vhodná na rozvoj neverbálnej komunikácie, aby dieťa dokázalo pochopiť myslenie a emócie druhého. Vyberte si nejaké miesto spoločne s dieťaťom, kde budete maľovať. Maľovať budete bez toho, aby ste sa dohodli na téme a celý čas ste ticho. Sedíte oproti sebe a pravidelne sa v ťahoch štetcom striedate. Dôležité je všímať si pocity dieťaťa a to, čo prežíva.
- Spoločenské hry: Ide o klasické hry, ktoré máte určite doma ako napríklad Človeče nehnevaj sa. Aj takéto jednoduché hry pomáhajú dieťaťu osvojiť si mnohé sociálne zručnosti. Podporujú komunikáciu, myslenie, ak dieťa vyhrá, zvyšuje sa mu sebavedomie.
- Nepriateľ menom HNEV: Aktivita vychádza zo spoločného konštatovania, že sú dni a chvíle, kedy nemáme dobrú náladu, kedy sme nahnevaní, podráždení. Skúste spoločne s dieťaťom výtvarne znázorniť takéto pocity. Po ukončení práce obidvaja prezentujte svoje výtvory. Môžete používať aj staré časopisy, vystrihovať a lepiť. Následne sa porozprávate o svojich pocitoch hnevu. Môžete dieťaťu klásť otázky: „Ako často máš podobné pocity?“, „Na koho, na čo sa najčastejšie hneváš?“ „Kto alebo čo ti pomôže zbaviť sa hnevu?“. Na záver je vhodné demonštratívne koláž zničiť.
- Špióni: Cieľom hry je praktizovať pozorovanie, čo sa okolo dieťaťa deje a popisovať to. Chápanie sociálnych situácií pomáha deťom napĺňať ich potreby a zároveň porozumieť potrebám iných. Keď sa s dieťaťom dostanete na ihrisko, do parku alebo na akékoľvek iné miesto, spomaľte a sledujte detaily okolo vás. Hovorte o nich nahlas. Napríklad, že všetky hojdačky sú práve obsadené alebo že na kolotoči je ešte voľné miesto. Pomôžte dieťaťu nadviazať na tieto pozorovania vhodnou reakciou. Napríklad, ak sú práve obsadené všetky hojdačky, nečakať v rade, ale ísť najprv na kolotoč.
- Cukrík: Cieľom tejto aktivity je rozvíjať schopnosť riešenia problémov a vyjadrovanie. Obidvaja si zoberiete cukrík a sadnete si oproti sebe a pozeráte sa na seba. Dajte si medzi vás obrus a na neho jeden cukrík. Cukríka sa nemôžete dotýkať a môžete ho dostať jedine vtedy, keď vám ho dá váš parter. Nesmiete zabudnúť na toto pravidlo.
- Náš spoločný príbeh: Cieľom tejto hry je rozvoj tvorivosti, spolupráce aj komunikácie. Rodič povie začiatok vymyslenej rozprávky, stačí jedna veta. Dieťa pokračuje ďalšou vetou, ktorá má nadväzovať na prvú. Takto postup opakujeme až sa vytvorí rozprávka.
- Dohoda: Cieľom aktivity je učiť dieťa kompromisom. Praktizujte spoločne, ako vidieť veci z perspektívy druhého človeka a chápať jeho potreby. Pokiaľ sa na niečom s dieťaťom nezhodnete, povedzte mu vždy tieto slová: „Ty chceš toto. Ja chcem toto. Ako dokážeme obaja dostať to, čo chceme?". Potom spoločne hľadajte riešenia a vyberte si ten najlepší nápad. Napríklad, ak si chce dať vaše dieťa koláč pred obedom a vy chcete, aby zjedlo celý obed, kompromis môže byť koláč až po obede alebo na olovrant.