Ekonomický a sociálny status na Slovensku: Komplexný pohľad

Pojmy ako životná úroveň, nerovnosť príjmov, rastúce regionálne rozdiely a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa často používajú naraz, niekedy ako synonymá, málokedy korektne, čo vyvoláva názvoslovný chaos a vedie k vzniku mýtov okolo chudoby a chudobných. Nesprávne definície problému málokedy vedú k správnej politike. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na ekonomický a sociálny status na Slovensku, opierajúc sa o dostupné štatistiky a analýzy.

Subjektívne vnímanie vs. Objektívne ukazovatele

Subjektívny pocit biedy je často posilňovaný recyklovanými televíznymi správami, ktoré porovnávajú zárobky Slovákov so zárobkami v Nemecku, Švédsku, Dánsku alebo Británii. Sivovlasí manželia na vidieku sa môžu cítiť chudobní, lebo žijú zo sedemtisícových dôchodkov, aj keď v dvojposchodovom dome, ktorý by im závidel nejeden Bratislavčan. Upratovačka môže umiestniť vlastný sociálny status na hranicu biedy, lebo zarába najmenej vo firme. Študovaný vysokoškolák sa môže považovať za chudobného, lebo sa pre vlastný byt musí zadlžiť na dvadsať rokov. Chudoba na Slovensku existuje aj ako abstraktný politický pojem.

Ukazovateľ, ktorý sa používa na medzinárodné porovnávania bohatstva krajiny, je HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Je vhodný napríklad na rátanie desaťročí, ktoré bude Slovensko potrebovať na dostihnutie priemeru EÚ. No nehovorí o distribúcii príjmov v spoločnosti. Či je bohatstvo rozdelené v rukách pár jednotlivcov alebo z neho profituje širšia skupina. Ešte horšie sú medzinárodné porovnávania nominálnych údajov o priemernej mzde. Tie nezohľadňujú ani kúpnu silu.

Giniho koeficient: Miera príjmovej nerovnosti

Existuje iný, relevantnejší a všeobecne uznávaný ukazovateľ, podľa ktorého Slovensko s príjmovou nerovnosťou problém nemá. A to aj pri takom pohľade na svet, ktorý veľké sociálne nerovnosti a priori považuje za zlo. Tento ukazovateľ je menej triviálny ako hry s aritmetickým mzdovým priemerom, a preto ťažšie použiteľný v politickom boji. Volá sa Gini index a vyjadruje mieru príjmovej nerovnosti. Môže nadobúdať hodnoty od nuly do sto. Nula označuje úplnú rovnosť - všetci dosahujú rovnaké príjmy. Hodnota sto zodpovedá dokonalej nerovnosti - jeden človek kontroluje všetky príjmy a ostatní nemajú nič.

Rebríček Gini indexov podľa príjmov domácností, ktorý zostavuje OSN, môže byť prekvapujúci. Slovensko patrí medzi najrovnostárskejšie krajiny sveta. S indexom 25,8 mu patrí siedme miesto. V prvej desiatke mu robia spoločnosť tradične sociálne silné štáty Škandinávie, o niečo „rovnejšia“ Česká republika, Japonsko, ale aj Uzbekistan a Bosna. Nedostatkom tohto porovnania je nepravidelnosť prieskumov o príjmoch obyvateľstva. Napríklad údaj za Slovensko sa v rebríčku datuje k roku 1996. Otázka teda stojí, či sa za desať rokov udiali také dramatické zmeny, ktoré Slovensko odtrhli od skupiny egalitárskych krajín. A zaradili napríklad k Spojeným štátom, kde Gini index presahuje 40 bodov. Podľa Prieskumu o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC), ktorý sa každoročne rozhodla robiť Európska únia, dosiahol Gini index na Slovensku v roku 2004 hodnotu 26,1. Číslo, ktoré by stále radilo Slovensko medzi príjmovo najvyrovnanejšie krajiny sveta.

Vývoj mzdovej nerovnosti na Slovensku

TREND sa pokúsil vývoj na Slovensku v ostatných rokoch zmapovať sám. Vzhľadom na nedostatok dostupných údajov vypočítal Gini indexy nie na celkové príjmy domácností, ale len na mzdy zamestnancov. Nezahŕňa teda položky mimo príjmov zo zamestnania - dôchodky, sociálne dávky a ďalšie, ktoré by mali príjmovú nerovnosť „naprávať“. Vychádzal z podkladov od agentúry Trexima. Tá spracúva údaje o zárobkoch pre ministerstvo práce na základe prieskumu medzi organizáciami, ktoré zamestnávajú dovedna tri štvrte milióna ľudí. Takto vyrátaný Gini index hrubých miezd vlani dosiahol 31,3 bodu.

Prepočet potvrdil, že rozdiely v mzdách medzi nízko- a vysokopríjmovými skupinami pracujúcich sa prehlbujú. No nijako alarmujúco. Mzdový Gini index TRENDU v roku 2000 dosahoval 27,3 bodu a sústavne rástol. Zvyšovanie mzdových rozdielov sa zastavilo vlani. Rok po zavedení rovnej dane. Analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák očakáva, že rozdiely opäť začnú mierne rásť. Dôvody treba hľadať na trhu práce. V súčasnosti je nezamestnanosť nízka predovšetkým medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Menej kvalifikovanej pracovnej sily je dostatok. To znamená, že zamestnávatelia majú menšie možnosti prijať zamestnanca na post vyžadujúci kvalifikáciu, kým v prípade jednoduchších prác je nahraditeľnosť väčšia.

Porovnanie s Českou republikou

Porovnanie podielu ľudí s podpriemernou mzdou, aspoň približné, sa dá urobiť so západným susedom Slovenska. Tam sa vlani zarábalo priemerne o niečo viac ako 19-tisíc českých korún. Menej ako túto sumu videlo na výplatných páskach zhruba 57 percent pracujúcich. Vysvetlenie výrazne nižšieho podielu oproti slovenským 72 percentám je v štedrosti sociálneho systému. Fakt, že obe časti bývalého Československa sa tak výrazne líšia v podiele pracujúcich s podpriemernou mzdou, teda nedáva spoľahlivý obraz o veľkosti nízkopríjmovej skupiny obyvateľstva.

Vplyv rovnej dane a progresivita daňového systému

Primárny zdroj zväčšovania rozdielov v príjmoch teda tkvie v trhu práce. A nie napríklad v rovnej dani, ako sa to snaží nahovoriť populárny mýtus, ktorý koluje po Slovensku. Navyše, analytik UniBanky V. Pätoprstý pripomína, že súčasný systém s jedinou sadzbou dane je progresívnejší ako ten bývalý. Odvoláva sa na takzvaný Kakwani index. Je to najpoužívanejší ukazovateľ na meranie rozdielu medzi daňovým bremenom na pleciach najbohatších a najslabšie zarábajúcich. Po zavedení rovnej dane z príjmu stúpol. V štúdii Svetovej banky sa konštatuje, že samo nahradenie piatich daňových pásem rovnou daňou by mieru progresivity zrazilo na polovicu. No boli to sociálne prvky v novom daňovom systéme, ktoré ju vytiahli nahor - vyššia nezdaniteľná suma na daňovníka a nepracujúceho partnera, ako aj daňové bonusy na deti.

Meranie chudoby a jej vývoj

Nielen príjmová nerovnosť, ale i sama chudoba ako pojem je pre ekonómov a štatistikov problém. Nie je ľahké ju spoľahlivo odmerať. Pritom je to dôležitý signál pre štát, aby vedel, kedy a aké nástroje sociálnej politiky treba aktivizovať. Na meranie biedy sa používajú viaceré metodiky. Absolútna chudoba sa meria tak, že za chudobných sa považujú tí, ktorí majú menej ako danú sumu na isté časové obdobie. Na Slovensku sa používa pojem životné minimum, no ten postupom času prestal vyhovovať. Zmätočne s ním narába aj spomínaný prieskum EU SILC. Za hranicu takzvaného rizika chudoby označuje príjem zodpovedajúci 60 percentám národného mediánu. Lenže s reálnou biedou obyvateľstva indikátor nazvaný miera rizika chudoby veľa spoločného nemá. V skutočnosti sa pod ním skrýva ďalší spôsob merania príjmovej nerovnosti.

Svetová banka v analýze merala vývoj chudoby na absolútnej i relatívnej báze medzi rokmi 2002 a 2004. Jej záver môže byť prekvapujúci. Reformy počet chudobných na Slovensku veľmi mierne znížili.

Regionálne rozdiely a ich vnímanie

Bratislava uniká ekonomickou vyspelosťou a životnou úrovňou ostatným častiam Slovenska. A zatiaľ to nevyzerá, že by sa tento proces mal tak skoro zastaviť. Regionálne rozdiely sú politický problém preto, lebo ich tak vníma volič. Volič, ktorý nežije v Bratislave, sa môže na životnú úroveň v hlavnom meste pozerať s pocitom frustrácie a nenaplnených ašpirácií. Čo je dôležitejšie - veľké regionálne rozdiely nie sú prejav ekonomickej zaostalosti krajiny. TREND zostavil index regionálnych rozdielov v EÚ, podľa ktorého Slovensko naozaj patrí medzi ekonomicky najrozdielnejšie krajiny. Slovensko má podľa štátneho tajomníka ten problém, že veľká časť obyvateľstva je rozptýlená na vidieku. Najchudobnejšie regióny pritom zaznamenávajú najvyššie prírastky obyvateľstva. Rozvoju zaostalých častí by mohla pomôcť migrácia smerom k prirodzeným ekonomickým centrám - nielen do Bratislavy, ale aj v rámci daného kraja.

Vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa

V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.

Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa. Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994), Hroncová, J. (1996), S. vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia.

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167). Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).

Faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov

Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

1. Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktoré sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
2. Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
3. Sociálny kapitál: Skladá sa z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch. S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).

Chudoba a jej vplyv na dieťa

V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť.

V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa. Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu.

Vplyv na vzdelanostnú dráhu dieťaťa

Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa? Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R.- Donnellan, M. B, 2007, In Bomba, L. - Zemančíková, V., 2011).

Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. "Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd." (Burns, J., 2011).

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole.

Sociálny štát a sociálne balíčky na Slovensku

Od roku 2006 vládli na Slovensku väčšinu času politici, ktorí zdôrazňovali úlohu sociálneho štátu. Koncept predvolebných sociálnych balíčkov zľudovel a stal sa neoddeliteľnou súčasťou bežnej politiky bez ohľadu na fázu volebného cyklu. Zavládla fráza „štát sa musí s občanmi podeliť“.

Napriek tomu sa sociálna situácia tých najchudobnejších obyvateľov Slovenska v hmotnej núdzi nezlepšila. Od roku 2006 do roku 2022 vzrástla dávka v hmotnej núdzi z 54,8 eur na 68,8 eur, čo je nárast o 26,7 % za 16 rokov. V rovnakom období dosiahla celková inflácia výšku 54 %. V reálnom vyjadrení cien z roku 2006 tak klesla dávka na konci roku 2022 na 44,6 eur. Inými slovami, poberateľ dávky v hmotnej núdzi si môže po viac ako dekáde sociálnych balíčkov kúpiť mesačne o 8,4 eura menej tovarov alebo služieb. Hlavne služby zmizli z výdavkov sociálne odkázaných, nemôžu si ich dovoliť, keďže mzdy ich poskytovateľov (napr. opravár práčky) vzrástli o 110 %.

Porovnanie rastu dávok, minimálnej mzdy a dôchodkov

Pre porovnanie, v rovnakom čase vzrástla minimálna mzda z 252 eur na 646 eur, čo je nárast o 156 %. Teda skoro šesťkrát rýchlejší rast, ako bol rast dávok v hmotnej núdzi. Politicky bolo navyšovanie minimálnej mzdy predávané voličom ako sociálna politika. Túto sociálnu politiku však z veľkej časti platil súkromný sektor, a nie priamo štátny rozpočet. Nehovoriac o jej nezamýšľaných negatívnych dopadoch v chudobných regiónoch Slovenska, ktoré potvrdila aj štúdia IFP. Ďalšími obľúbenými adresátmi sociálnych balíčkov boli dôchodcovia. Priemerný dôchodok vzrástol medzi rokmi 2006 a 2022 z 273 eur na 517 eur. Ide o skoro 90 % nárast, čo je stále viac ako trojnásobne rýchlejší rast než rast dávok v hmotnej núdzi.

Z tohto rozdielneho vývoja rastu dávok, minimálnej mzdy a dôchodkov je zrejmé, že sociálnou politikou sa na Slovensku nemyslí pomoc sociálne odkázaným. V tom lepšom prípade je to pomoc ľuďom s nízkymi mzdami alebo dôchodcom. V tom horšom prípade je to rovno pomoc rodinám strednej triedy, ako ukázali posledné sociálne balíčky z pera Hegerovej vlády.

Potreba reformy sociálneho systému

Slovenský sociálny systém tak potrebuje filozofickú reformu. Plošné sociálne balíčky pre všetkých znemožňujú pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú. To znamená sociálne odkázaným ľuďom. Je správne, ak rozdiel medzi čistou mzdou a sociálnou dávkou je dostatočne motivujúci, ale ak naberie astronomické rozmery, zjavne vytvára vedľajšie náklady. Sociálne odkázaní, bohužiaľ, nie sú pozývaní na rokovanie tripartity, nedostanú sa ani do víkendových politických diskusií.

Absencia efektívne nadizajnovaného sociálneho systému sa ukázala ako veľký problém aj počas krízových situácií. Štát nedokázal spoľahlivo identifikovať finančne najzraniteľnejšie osoby počas pandémie koronavírusu a rovnako ich nevie identifikovať ani počas súčasnej energetickej krízy. Nedokázal tak efektívne pomáhať tým, ktorí boli a sú na pomoc štátu odkázaní. A preto šiel cestou plošných, nesystémových a hlavne extrémne drahých opatrení, ktoré podrývajú udržateľnosť verejných financií.

Sociálna ekonomika a inovácie na Slovensku

Sociálna ekonomika sa vzťahuje na celý rad ekonomických činností a organizácií, ktoré uprednostňujú sociálne a environmentálne ciele pred ziskom. Sociálna inovácia je pojem označujúci vývoj a implementácie nových nápadov, stratégií, produktov alebo procesov, ktorých cieľom je riešiť sociálne alebo environmentálne výzvy a vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Príklady sociálnych inovácií zahŕňajú iniciatívy na zníženie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a vytvorenie dostupného bývania.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR) má záujem vytvárať vhodnejšie a efektívnejšie nástroje finančnej, ako aj nefinančnej podpory sociálnych inovácií. Cieľom projektu, ktorý trvá dva roky (máj 2021- apríl 2023), je zriadiť udržateľné Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie (NKCSI) reagujúce na výzvy pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. Prostredníctvom takéhoto centra sa vytvorí centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec a miestne organizácie. Hlavnou ambíciou je vytvorenie podmienok pre systematickú a dlhodobú podporu sociálnych inovácií na Slovensku.

Hlas-SD a ich pohľad na ekonomický a sociálny status Slovenska v EÚ

Pre slovenskú ekonomiku, ktorá je zameraná najmä na export, je Európska únia (EÚ) priestorom, kde môže ekonomicky a sociálne napredovať a vytvárať tým vyšší sociálny status pre svojich obyvateľov. Strana Hlas-sociálna demokracia je pripravená poukazovať na témy v EÚ, ktoré poškodzujú ekonomické záujmy štátov a tiež Slovenska a zároveň ohrozujú sociálne postavenie ľudí a ich status, a preto máme v jednotlivých oblastiach silných kandidátov. EÚ stojí na základných pilieroch, ako je mierová spolupráca a spoločné hodnoty, je základom voľného pohybu osôb, služieb a kapitálu a vytvára tak z EÚ jednu z najsilnejších ekonomík v globalizovanom svete.

Líder kandidátky Branislav Becík reprezentuje politiku domácich prvovýrobcov, zdravých potravín a rozvoja pôdohospodárstva. Chce pre Slovensko zachovať právo veta, získať čo najvýraznejšiu finančnú podporu priamo pre naše regióny a odmietnuť návrhy, ktoré by pre Slovensko mohli byť škodlivé - ako je aktuálne znenie Zelenej dohody alebo migračný pakt. Branislav Ondruš ponúka program silnej sociálnej politiky, dôstojného postavenia ľudí v regióne, zamestnancov, aby ich podmienky boli porovnateľné s podmienkami vyspelejších ekonomík. Ján Ferenčák reprezentuje silný regionálny rozmer s dokonalou znalosťou ľudí v regiónoch a presadzuje politiku hlasu, ktorý je postavený na tom, aby sa životná úroveň v regiónoch vyrovnala, a aby európska politika bola postavená nie na silnej centralizácii, ale na rozvoji kvality života v rôznych regiónoch EÚ tak, aby bola EÚ solidárnou a súdržnou aj pre kritické obdobia.

tags: #ekonomicky #a #socialny #status #na #slovensku