Ekologická migrácia ako sociálny fenomén a jej dôsledky

Svetové dejiny sú dejinami ľudskej migrácie, pohybu a sťahovania ľudí, či už dôvodom je útek pred nebezpečenstvom alebo hľadanie nových príležitostí pre život. Zahraničná, medzinárodná migrácia sa zároveň považuje za jednu z fundamentálnych civilizačných výziev 21. storočia, pretože má závažné ekonomické, sociálne, populačné, kultúrne, politické, bezpečnostné, environmentálne a iné dopady. Vo všeobecnosti ju však odborníci vnímajú ako prirodzený, zväčša pozitívny a z mnohých hľadísk užitočný fenomén (Divinský, 2007).

Hoci bola migrácia súčasťou vývoja ľudských civilizácií odpradávna, v novodobých dejinách sa zintenzívnila v období od 17. storočia, čo súviselo s technologickým pokrokom a námornými objavmi. Európske krajiny získali nové kolónie a cielene podporovali usadzovanie svojich obyvateľov na nových teritóriách. Od 17. storočia do druhej svetovej vojny sa v rámci medzinárodných migračných vĺn presunulo zhruba 65 miliónov ľudí z Európy do Severnej a Južnej Ameriky. Dva celosvetové vojnové konflikty počas 20. storočia ešte viac zintenzívnili medzinárodnú migráciu. Amerika a Austrália tak ostali typicky prisťahovaleckými krajinami, kým Európa regiónom ako imigrácie, tak aj emigrácie. To do veľkej miery ovplyvnilo jej súčasný charakter. Európske štáty sú charakteristické vysokým podielom príslušníkov etnických a národnostných menšín, ale aj vysokým počtom imigrantov, ktorí vo väčšine prípadov prichádzali do jednotlivých krajín po druhej svetovej vojne.

Pokiaľ ide o migráciu na Slovensko, počas 23 rokov od vzniku Slovenskej republiky imigrácia cudzincov pozvoľna stúpala, spolu s postupným rozvojom a trendom sprísňovania imigračnej legislatívy i profesionalizáciou štátnej správy pri jej implementácii. Medzi rokom 1993 a vstupom Slovenska do Európskej únie v máji 2004 téma migrácie (alebo zahraničnej migrácie) prakticky nebola predmetom odbornej diskusie a záujmu médií či verejnosti. Odvtedy však postupne narastal záujem verejnosti i odborníkov o dianie v oblasti migrácie, čo bolo následkom kombinácie rôznorodých faktorov (napríklad transpozícia právnych noriem EÚ, rozvoj občianskej spoločnosti zastupujúcej práva a záujmy cudzincov, ako aj samotných komunít cudzincov a pod.). Skutočný „boom“ však uvedené témy začali zaznamenávať až v posledných dvoch rokoch v slovenskej spoločnosti.

Čo je ekologická migrácia?

Ekologická migrácia, často označovaná aj ako environmentálna migrácia, predstavuje komplexný sociálny fenomén, ktorý je čoraz viac relevantný v kontexte prebiehajúcich klimatických zmien a environmentálnych výziev. Táto forma migrácie je motivovaná zmenami v životnom prostredí, ktoré ohrozujú živobytie, bezpečnosť a celkovú kvalitu života jednotlivcov a komunít. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelenú definíciu ekologickej migrácie a preskúmať rôzne aspekty, ktoré ju charakterizujú.

Ekologická migrácia je definovaná ako pohyb osôb alebo skupín osôb, ktoré sú nútené alebo sa rozhodnú opustiť svoje domovy v dôsledku environmentálnych zmien, ako sú prírodné katastrofy, zhoršovanie životného prostredia alebo nedostatok zdrojov. Tieto zmeny negatívne ovplyvňujú ich živobytie a bezpečnosť. Tento pohyb môže byť dočasný alebo trvalý, a môže sa uskutočniť v rámci krajiny (vnútorná migrácia) alebo cez medzinárodné hranice (medzinárodná migrácia).

Faktory prispievajúce k ekologickej migrácii

Ekologická migrácia je výsledkom komplexnej interakcie environmentálnych, sociálnych, ekonomických a politických faktorov. Medzi hlavné environmentálne faktory patria:

• Prírodné katastrofy: Extrémne poveternostné udalosti, ako sú hurikány, záplavy, suchá a zosuvy pôdy, môžu spôsobiť rozsiahle škody na majetku a infraštruktúre, čo vedie k nútenému presídleniu.
• Zhoršovanie životného prostredia: Postupné zhoršovanie životného prostredia, ako je dezertifikácia, odlesňovanie, znečistenie vody a pôdy, môže znížiť produktivitu poľnohospodárstva a obmedziť prístup k základným zdrojom, čo núti ľudí hľadať lepšie podmienky inde.
• Klimatické zmeny: Zvyšovanie hladiny morí, topenie ľadovcov, zmeny v zrážkových vzoroch a extrémne teploty môžu mať vážne dôsledky pre životné prostredie a živobytie ľudí, najmä v zraniteľných oblastiach.

Okrem environmentálnych faktorov zohrávajú dôležitú úlohu aj sociálne, ekonomické a politické faktory. Chudoba, nerovnosť, nedostatok prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, konflikty a politická nestabilita môžu zvýšiť zraniteľnosť ľudí voči environmentálnym zmenám a zvýšiť pravdepodobnosť migrácie.

Rozdiely medzi ekologickými migrantmi a utečencami

Je dôležité rozlišovať medzi ekologickými migrantmi a utečencami, hoci hranice medzi týmito dvoma kategóriami môžu byť niekedy nejasné. Utečenci sú definovaní medzinárodným právom ako osoby, ktoré opustili svoju krajinu z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania na základe rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Hoci ekologickí migranti nie sú uznávaní ako utečenci podľa medzinárodného práva, ich situácia si vyžaduje pozornosť a ochranu. V mnohých prípadoch sú ekologickí migranti rovnako zraniteľní ako utečenci a potrebujú pomoc a podporu, aby sa mohli adaptovať na nové prostredie a obnoviť svoje živobytie.

OSN sa tiež domnieva, že ak pomenúvame veľkú skupinu ľudí, mali by sme o nich hovoriť ako o „utečencoch a migrantoch“, pretože pravdepodobne ide o obe skupiny zároveň. Väčšina ľudí prichádzajúcich v súčasnosti najmä do Talianska a Grécka pochádza z krajín postihnutých vojnou, alebo z krajín „produkujúcich utečencov“, a teda potrebujú medzinárodnú ochranu. Len malá časť z nich je z iných krajín a pre mnohých jednotlivcov by bol správnejší termín „migrant“. Kategória „utečenci“ sa podľa OSN má správne používať vtedy, keď máme na mysli ľudí utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním cez medzinárodné hranice. K pochopeniu tejto témy neprispievajú ani slovenské právne predpisy a slovenská migračná politika.

Vplyv ekologickej migrácie

Ekologická migrácia má významné sociálne, ekonomické a environmentálne dôsledky pre migrantov, hostiteľské komunity a krajiny pôvodu.

• Pre migrantov môže migrácia znamenať stratu domova, kultúry a sociálnych väzieb. Môžu čeliť ťažkostiam pri hľadaní zamestnania, prístupe k službám a integrácii do novej spoločnosti. Na druhej strane, migrácia môže tiež priniesť nové príležitosti na zlepšenie živobytia, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
• Pre hostiteľské komunity môže príchod veľkého počtu migrantov predstavovať výzvu pre infraštruktúru, zdroje a sociálnu súdržnosť. Môže dôjsť k zvýšenému tlaku na trh práce, bývanie a verejné služby. Na druhej strane, migranti môžu tiež prispieť k hospodárskemu rastu, kultúrnej rozmanitosti a inováciám.
• Pre krajiny pôvodu môže migrácia viesť k strate pracovnej sily, talentov a sociálneho kapitálu. Môže tiež zhoršiť environmentálne problémy, ak migrácia vedie k opusteniu poľnohospodárskej pôdy a zvýšenému tlaku na zdroje v iných oblastiach.

Príklady ekologickej migrácie vo svete

Do roku 2050 môže byť vyše 140 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy pre neúrodu, nedostatok vody, záplavy či stúpanie hladiny morí spôsobené klimatickými zmenami. Diskusný večer Migrácia v dôsledku klimatických zmien sa začal vo štvrtok 23. augusta v Kine Lumière v Bratislave premietnutím dokumentárneho filmu Anoteho archa o zničujúcich dôsledkoch klimatických zmien pre ostrovný štát Kiribati v Tichomorí a jeho obyvateľov.

Ekonomická migrácia ako súčasť fenoménu migrácie

Ekonomická migrácia je charakteristickou črtou nových migračných vzorcov v Európe smerom z východu na západ, a to vo forme emigrácie ako v minulosti, ale aj imigrácie (Filadelfiová a kol., 2010). Prijímajúce krajiny zväčša ponúkajú migrantom výhodnejšie podmienky na prácu a život ako vysielajúce. Ekonóm Gary Becker, ktorý získal v roku 1992 Nobelovu cenu, vypracoval teóriu „racionálnej voľby“ založenej na princípe, že ľudské správanie vždy vychádza z kalkulácie nákladov a prínosov. Podobne aj podľa tohto pohľadu migranti zvažujú plusy a mínusy a aj riziká spojené s migráciou.

Jedným z najznámejších teoretických prístupov je tzv. „push“ a „pull“ model, ktorý skúma negatívne a pozitívne faktory ovplyvňujúce proces migrácie. Medzi všeobecné „pull“ faktory (čiže faktory, ktoré priťahujú), ako je dobrá ekonomická situácia prijímajúcej krajiny, patrí napríklad aj dopyt po zahraničnej pracovnej sile (nižšia motivácia domácej populácie pracovať v niektorých odvetviach či znížená miera jej mobility v rámci krajiny či regiónu), vysoká cena práce, vyššie mzdy než v krajine pôvodu, alebo spoločenské tolerovanie šedej ekonomiky. V posledných rokoch sa k týmto dôvodom pridáva aj faktor demografický (starnutie domácej populácie), ktorého vplyv na imigráciu do krajín strednej Európy sa bude pravdepodobne zvyšovať (Drbohlav, 2010).

Medzi najznámejšie „push“ faktory (čiže faktory, ktoré vytláčajú či vypudzujú z krajiny) patria podmienky v krajinách pôvodu, ktoré „nútia“ ľudí vycestovať do zahraničia za hľadaním nových príležitostí. Napriek všetkým prekážkam zvonka, jednotlivca (rodinu) môže individuálne k migrácii motivovať množstvo rôznych vnútorných faktorov (aj osobné, rodinné) dôvody, ktoré môžu byť všeobecné, ekonomické, alebo čisto súkromné, psychologické, politické či environmentálne (prípadne ich kombinácia).

Väčšina ľudí sa podľa výskumu Eurostatu (2000) rozhoduje migrovať skôr z ekonomických dôvodov, ale keď príde na skutočné presťahovanie, výber krajiny určujú aj rodinné dôvody. Pre migrantov je nepochybne dôležitejšie, aby migračná politika podporovala zlúčenie rodiny, než aby kládla dôraz na ekonomickú migráciu. Čoraz väčší význam nadobúda teória, že v súčasnosti už má rozhodujúce slovo skôr rodina ako jednotlivec. Zároveň sa ukazuje, že čoraz reštriktívnejšie migračné politiky vo svete aj v EÚ neplnia svoju „funkciu“ a neodrádzajú všetkých, ktorí podmienky na získanie víz a pobytu nedokážu splniť. To má za následok zvyšovanie rizika nelegálnej migrácie (na strane jednotlivca aj krajín), korupcie a zapájania prevádzačských gangov do procesu organizácie cesty a prechodu cez hranice.

Jedným z odrádzajúcich motívov na strane jednotlivca či rodiny môže byť práve rizikovosť iregulérnej migrácie. V súčasnosti už je známe, že najmä pre zraniteľné skupiny cudzincov (ale v podstate pre každého), môže cesta organizovaná zločineckými skupinami predstavovať vážne ohrozenie života či smrť. IOM sa od roku 2013 v rámci programu „Zmiznutí migranti“ venuje skúmaniu úmrtí migrantov a utečencov na jednotlivých migračných trasách. Faktorov ovplyvňujúcich zahraničnú migráciu je teda obrovské množstvo, na strane prijímajúcich i vysielajúcich štátov, ako aj jednotlivcov (či rodín).

Globálne štatistiky migrácie

Súčasná mobilita ľudí vo svete je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych tém 21. storočia (Divinský, 2009).

Celosvetové údaje o migrácii

Z globálneho počtu migrantov má 15 % menej ako 20 rokov. Ženy tvoria necelú polovicu, cca 48 % všetkých migrantov.

Nižšie uvádzame tabuľku s percentuálnym podielom migrantov voči domácemu obyvateľstvu vo vybraných krajinách:

Situácia utečencov a žiadateľov o azyl

Väčšinu utečencov vo svete doposiaľ prijalo Turecko (cca 2,5 milióna) a malý počet ďalších krajín - Pakistan, Libanon, Irán, Etiópia a Jordánsko.

V Európskej únii (podľa údajov z októbra 2016) žije 19,8 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom tento počet cudzincov s povoleným pobytom predstavuje 3,9 % obyvateľstva EÚ. Takmer tri štvrtiny migrantov z tretích krajín s pobytom v EÚ žije iba v piatich krajinách, a to v Nemecku, Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku. Najnovší údaj o počte žiadateľov o azyl v krajinách EÚ za rok 2015 predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 693-tisíc prvožiadateľov. Počet prvožiadateľov sa viac ako zdvojnásobil, z 563-tisíc v roku 2014 na takmer 1,26 milióna v roku 2015.

Najviac žiadateľov bolo zo Sýrie (29 %), Afganistanu (14 %), Iraku (10 %) a v menšej miere z Albánska, Kosova (5 % každé) a Pakistanu (4 %). Drvivá väčšina, t. j. v roku 2015 mali menej ako 35 rokov. Viac ako štvrtina žiadateľov o azyl boli maloletí vo veku pod 18 rokov. Toto vekové rozdelenie žiadateľov o azyl bolo bežné v takmer všetkých členských štátoch EÚ, pričom najväčší podiel žiadateľov obvykle predstavovali osoby vo veku 18 - 34 rokov. Poľsko ako jediná krajina EÚ zaznamenala vyšší podiel žiadateľov o azyl, ktorí mali menej ako 14 rokov (42 %).

tags: #ekologicka #migracia #ako #socialny #fenomen