Pedagogika mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na štúdium a uplatnenie absolventov

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definícií A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť. Tiež sa zameriava na študijný program pedagogika mentálne postihnutých, ktorý je súčasťou Pedagogickej sociálnej akadémie v Trnave, a poskytuje ucelené informácie o zameraní štúdia, jeho cieľoch, obsahu a možnostiach uplatnenia absolventov.

Definícia a podstata pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu (Vančová, 2005).

Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vymedzenie základných pojmov

V kontexte pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité rozlišovať medzi pojmami, ktoré sa často používajú:

• Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
• Mentálne postihnutie (MP): Zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania. Je to najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného.
• Podpriemerný intelekt: IQ pod 70.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Inovácia edukačného procesu u detí s mentálnym postihnutím predškolského veku je kľúčová pre ich ďalší rozvoj.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca. Individuálny výchovno-vzdelávací program je významný prostriedok napomáhajúci integrovanému vzdelávaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Koncepčné a systémové zmeny a trendy v pedagogike mentálne postihnutých po roku 2000

Po roku 2000 nastali významné koncepčné a systémové zmeny a trendy v pedagogike mentálne postihnutých. Tieto zmeny sa týkajú najmä:

• Inklúzie: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti. Integratívna a inkluzívna špeciálna pedagogika kladie dôraz na zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov.
• Podpory samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívania moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie. Informačno-komunikačné technológie (IKT) zohrávajú dôležitú úlohu vo vzdelávaní jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením.
• Dôrazu na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Inovácie v terminologickom aparáte

Inovácie v terminologickom aparáte pedagogiky mentálne postihnutých sú nevyhnutné pre presné a aktuálne pomenovanie javov a procesov v tejto oblasti. Alica Vančová sa významne podieľala na inováciách v terminologickom aparáte špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých. Terminologický a výkladový slovník špeciálnej pedagogiky je dôležitým nástrojom pre odborníkov v tejto oblasti.

Význam inovácií v procese reformy vzdelávania

Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Zmeny a inovácie v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po roku 2008 priniesli nové možnosti pre ich edukáciu a socializáciu.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí inklúzia, podpora samostatného života, využívanie moderných technológií a dôraz na kvalitu života.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Základy pedagogiky ďalších skupín zdravotne znevýhodnených

Alica Vančová a jej kolegovia sa venujú aj základom pedagogiky ďalších skupín zdravotne znevýhodnených, čím prispievajú k rozvoju inkluzívnej špeciálnej pedagogiky.

• Pedagogika viacnásobne postihnutých: Zaoberá sa edukáciou a (re)habilitáciou osôb s kombináciou viacerých postihnutí.
• Pedagogika detí (osôb) s narušenou komunikačnou schopnosťou: Zameriava sa na rozvoj komunikačných zručností u osôb s rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti.
• Základy pedagogiky sluchovo postihnutých: Špeciálna pedagogika v procese zmien a potreba identifikácie nových vzdelávacích potrieb v podmienkach postgraduálneho vzdelávania.
• Základy pedagogiky zrakovo postihnutých: Aktuálne otázky špeciálnej pedagogiky na Slovensku.
• Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia: Dyslexia na prvom stupni základnej školy a niektoré možnosti jej korekcie.

Celoživotné vzdelávanie a špeciálna pedagogika

Celoživotné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Inovácie v celoživotnom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov sú nevyhnutné pre zabezpečenie kvalitnej edukácie a podpory týchto žiakov.

Štúdium pedagogiky mentálne postihnutých na Pedagogickej sociálnej akadémii v Trnave

Študijný program pedagogika mentálne postihnutých na Pedagogickej sociálnej akadémii v Trnave sa zameriava na prípravu kvalifikovaných odborníkov schopných pracovať s jednotlivcami so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym postihnutím. Cieľom štúdia je poskytnúť študentom širší vedný základ z oblasti biologicko-medicínskych vied, psychologicko-sociologických vied, všeobecnej a špeciálnej pedagogiky.

Obsah vzdelávania

Obsah vzdelávania v tomto programe je koncipovaný tak, aby absolvent bol teoreticky a prakticky pripravený pre špeciálnu výchovu a prevýchovu. Štúdium zahŕňa:

• Teoretické poznatky: Študenti získavajú hlboké teoretické poznatky o rôznych aspektoch mentálneho postihnutia, vrátane etiológie, diagnostiky a intervencií.
• Praktické zručnosti: Súčasťou štúdia sú praktické cvičenia a stáže v terénnych pracoviskách, kde si študenti osvojujú špeciálno-pedagogické postupy a techniky.
• Výskumná činnosť: Študenti sa učia realizovať výskum s cieľom zlepšiť rehabilitáciu jednotlivcov s mentálnym postihnutím.
• Individuálny prístup: Štúdium kladie dôraz na schopnosť zostaviť individuálny špeciálny výchovný a prevýchovný program, vrátane elementárnej stimulácie a rozvíjania.

Kompetencie absolventa

Absolvent študijného programu disponuje kompetenciami v oblasti poznania a akceptácie vývinových, sociokultúrnych a individuálnych charakteristík intaktných žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a chápe koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálnovedných súvislostiach. Absolvent má základný prehľad v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín.

Absolvent ovláda teoretické i praktické súvislosti obsahu vzdelávania a metodiky v profilových vzdelávacích oblastiach a špecializáciách svojho pôsobenia. Disponuje kompetenciami v oblasti pedagogickej asistencie, plánovania, projektovania, realizovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu intaktného žiaka a plánovania, projektovania a realizovania špeciálno-pedagogickej intervencie u žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v škole a v čase mimo vyučovania v pozícii vychovávateľa, školského špeciálneho pedagóga a pedagogického asistenta.

Absolvent dokáže zabezpečovať efektívnu výchovnú činnosť, pedagogickú asistenciu a disponuje diagnostickými, intervenčnými a korekčnými zručnosťami a zručnosťami pre uskutočnenie efektívnej prevencie. Je schopný zostaviť problémovú anamnézu a získať orientáciu v situácii jednotlivcov z cieľových skupín. Dokáže pozitívne modifikovať správanie a osobnostný vývin jednotlivca alebo cieľovej skupiny. Nadobudol kompetencie súvisiace s hodnotením priebehu a výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti, špeciálnopedagogickej intervencie, kompetencie súvisiace s kooperáciou s pedagogickými a odbornými zamestnancami v tíme podporujúcom inkluzívne vzdelávanie, s kooperáciou so zákonnými zástupcami žiakov a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom a stotožnil sa s profesijnou rolou, školou a školským zariadením. Absolvent je kultúrne a jazykovo gramotný. Je schopný efektívne pracovať ako člen tímu a riadiť jednotlivcov. Je pripravený na autonómny výkon svojej profesie a ďalšie vzdelávanie a profesijný rozvoj. Má vybudované spoločensky akceptované občianske postoje a pozitívny postoj k svojej profesii a cieľovej skupine. Absolvent programu zároveň získal kompetencie v oblasti projektového manažmentu a manažmentu vzdelávania, plánovania, strategického riadenia, efektívnej organizácie práce a evalvácie v školách a školských zariadeniach a ďalších zariadeniach zameraných na vzdelávanie, získal kompetencie v oblasti personálneho manažmentu a manažmentu ľudských zdrojov, súčasných trendov vedenia ľudí a marketingových stratégií pre výkon riadiacej pozície v oblasti vzdelávania.

Schopnosti absolventa a výstupy vzdelávania

Dieťa/Žiak:

• Absolvent pozná a akceptuje špecifiká, vekové a individuálne osobitosti detí a žiakov, pozná základné biologické, psychologické, špeciálno-pedagogické a sociologické aspekty vývoja detí a mládeže, je schopný rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň, rozvojové charakteristiky, výchovno-vzdelávacie potreby a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov, ich vlastnosti, schopnosti, záujmy, vedomosti a zručnosti vo výchovno-vzdelávacom procese v škole a mimo vyučovania.
• Absolvent vie vysvetliť zákonitosti socializácie a učenia sa detí/žiakov vo výchove mimo vyučovania a diferencovať pedagogické, psychologické, sociologické, axiologické prístupy k voľnému času detí/žiakov v inštitucionalizovanej výchove počas i mimo vyučovania, pozná faktory ovplyvňujúce pozitívne a negatívne trávenie voľného času detí a žiakov, dokáže vybrať formy a metódy zamerané na efektívne trávenie voľného času detí/žiakov.
• Absolvent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa/žiaka, pozná zákonitosti a riziká kyberpriestoru, ako aj riziká sociálneho vylúčenia, šikanovania, zneužívania a týrania. Absolvent pozná ohrozenia v oblasti partnerských a rovesníckych vzťahov u dieťaťa/žiaka intaktného ako aj dieťaťa/žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pozná metódy, nástroje a stratégie prevencie kyber-ohrození, sociálneho vylúčenia, šikanovania a zdroje podpory socializácie.
• Absolvent pozná kategorizácie detí/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pozná jednotlivé diagnózy z hľadiska etiológie a symptomatológie, ovláda odbornú terminológiu špeciálnopedagogických javov, pozná dopady špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb na učenie sa, správanie, resp. konanie dieťaťa/žiaka, pozná ohrozenia súvisiace so špeciálnymi edukačnými potrebami. Disponuje základnými skúsenosťami s aplikáciou psychodiagnostických metód a nástrojov na identifikáciu špecifík psychického vývinu dieťaťa/žiaka a identifikuje faktory ovplyvňujúce špecifiká psychického vývinu dieťaťa/žiaka.
• Absolvent má základnú praktickú skúsenosť s identifikáciou charakteristík detí/žiakov z hľadiska špecifík trávenia voľného času, s výberom a použitím špeciálnopedagogických/pedagogických diagnostických metód a nástrojov na identifikáciu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí/žiakov, je pripravený využívať výsledky diagnostikovania detí/žiakov, vyvodzovať závery a odporúčania na realizáciu výchovno-vzdelávacích a voľnočasových aktivít a na riešenie výchovno-vzdelávacích problémov intaktných žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Je schopný identifikovať individuálne a skupinové záujmy detí/žiakov, diferencovať individuálne potreby intaktných, talentovaných a nadaných detí/žiakov, detí/žiakov so špeciálnymi potrebami, narušených detí/žiakov (s poruchovým správaním) a poskytnúť priestor na realizáciu voľnočasových aktivít, rešpektovať individuálne spôsoby učenia sa detí/žiakov, používať a aplikovať diferencované formy a metódy vzhľadom na odlišnosti a úroveň sociokultúrneho vývinu detí/žiakov, zohľadňovať rozdiely medzi deťmi/žiakmi pri riešení problémov výchovného a vzdelávacieho charakteru.
• Absolvent vie zhodnotiť vplyv postihnutia, narušenia či ohrozenia na prežívanie, učenie a správanie dieťaťa/žiaka, vie zhodnotiť možnosti výchovného pôsobenia vo výchove mimo vyučovania na deti/žiakov v interakcii s rodinným a mimoškolským prostredím v oblasti prevencie psychosociálnych a sociálno-patologických javov a orientuje v možnostiach spolupráce s ďalšími aktérmi výchovy, s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami pri identifikácii individuálnych charakteristík a výchove vzdelávaní dieťaťa intaktného, ako aj dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Akceptuje individualitu každého dieťaťa a žiaka bez predsudkov a je schopný podieľať sa na budovaní inkluzívneho prostredia výchovno-vzdelávacej inštitúcie.

Výchovno-vzdelávací proces:

• Absolvent pozná a chápe koncept socializačného a výchovného procesu v širších sociálno-vedných súvislostiach, reflektuje teoretické pedagogické a psychologické východiská a aktuálne trendy a prístupy k pedagogickej činnosti pri výchove detí/žiakov v čase mimo vyučovania a pri špeciálnopedagogickej intervencii.
• Absolvent pozná a aplikuje princípy tvorby a projektovania pedagogického prostredia pre deti príslušných vekových kategórií a deti s rozmanitými výchovnovzdelávacími potrebami. Rozumie systému edukačných javov a dokáže k nim adekvátne aplikovať edukačné postupy vzhľadom ku kvalitatívnym zmenám vo výchove.
• Absolvent pozná organizačné charakteristiky školského systému a aktuálnu školskú legislatívu, štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé skupiny žiakov vrátane žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a v ich zmysle realizuje edukačnú činnosť a špeciálnopedagogickú intervenciu, orientuje sa v pedagogickej dokumentácii, ďalšej dokumentácii a ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy, ovláda princípy ich tvorby a manažovania.

Uplatnenie absolventov

Študijný program svojou štruktúrou korešponduje s obsahom funkčného vzdelávania. Absolventi tohto programu sa môžu uplatniť v:

• Špeciálnych školách a triedach
• Integrovaných triedach v bežných školách
• Výchovných zariadeniach
• Rehabilitačných centrách
• Zariadeniach sociálnych služieb
• Terénnej práci s rodinami

Okrem toho, absolventi nachádzajú uplatnenie aj v oblasti neformálneho vzdelávania ako pedagógovia voľného času, animátori záujmovej činností v kultúrno-osvetových inštitúciách, neziskových organizáciách zameraných na záujmové vzdelávanie detí a mládeže. Mnohí absolventi aktuálne spolupracujú s univerzitou ako cviční učitelia pri zabezpečovaní pedagogickej praxe študentov učiteľstva.

Absolvent je pripravený pre výkon činností v zmysle Zákona NR SR č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov a Vyhláškou č. 361/2019 Z.z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji a Pokynom ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení ako:

• Vychovávateľ, pedagóg voľného času alebo animátor, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom a žiakom v školskom zariadení, mimoškolskom alebo voľnočasovom zariadení alebo zariadení v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde sa podieľa na uskutočňovaní výchovného programu a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania v čase mimo vyučovania alebo ako vychovávateľ v zariadení sociálnej pomoci.
• Vychovávateľ pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
• Pedagogický asistent, ktorý podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy a v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvára rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáha dieťaťu, žiakovi alebo skupine detí alebo žiakov pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér.

Prijímacie konanie na študijný program Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých

Podmienky prijatia na štúdium:

• Získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania (§56, ods. 1 zákona o VŠ).
• Motivačný pohovor s uchádzačom o štúdium (uchádzač prezentuje prijímacej komisii svoje predstavy o štúdiu na PF KU, ako aj svoje očakávania od štúdia na PF KU a zaviaže sa rešpektovať katolíckeho ducha univerzity a fakulty).
• Pre učiteľské študijné programy Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Hudobné umenie a cirkevná hudba, je potrebné úspešné absolvovanie talentovej skúšky.
• Pre študijné programy Predškolská a elementárna pedagogika a Predškolská a elementárna pedagogika sociálne znevýhodnených skupín je potrebné úspešné absolvovanie prijímacej skúšky.
• Ostatné študijné programy - bez talentovej a prijímacej skúšky.

Prijímacie pohovory (Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých)

Ústny prijímací pohovor sa koná pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E. Je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia. V prípade hodnotenia štátnych záverečných skúšok s obhajobou záverečnej práce v rozsahu hodnotenia A-C študent daný prijímací pohovor študent neabsolvuje.

Prijímacie skúšky (iné študijné programy)

Na prijímacej skúške sa musia zúčastniť všetci uchádzači, ktorí počas bakalárskeho štúdia mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia (Bc.) "E - dostatočne".

Obsah prijímacích skúšok pre jednotlivé študijné programy:

• Ekonomika a manažment podniku - ústny prijímací pohovor z vybraných oblastí ekonómie a manažmentu.
• Učiteľstvo geografie (v kombinácii) - písomný test, ktorý bude obsahovať otázky z fyzickej a humánnej geografie.
• Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie - písomný test zameraný na zistenie úrovne vedomostí uchádzača: zo slovenského jazyka a literatúry (jazyková a literárna gramotnosť - v rozsahu bakalárskeho štúdia PEP) a z matematiky (základy aritmetiky, geometrie a logiky - v rozsahu bakalárskeho štúdia PEP).
• Učiteľstvo informatiky - ústny prijímací pohovor pozostávajúci z vybraných oblastí informatiky v rozsahu téz na BC. štátnu skúšku z informatiky a zostavenie programu v jazyku Python.
• Učiteľstvo biológie (v kombinácii) - prijímací pohovor v ktorom budú overené predpoklady pre magisterské štúdium, zamerané na odborný všeobecný prehľad z Biológie v rozsahu I. stupňa učiteľstva Biológie v kombinácii a pedagogické predpoklady pre výkon povolania učiteľ.
• Učiteľstvo náboženskej výchovy (v kombinácii) - písomný test v rozsahu téz na bakalársku štátnu skúšku z učiteľstva Náboženskej výchovy (v kombinácii) z oblastí Biblickej teológie, Dejín Cirkvi, Morálnej teológie a Systematickej teológie. Podmienkou úspešného absolvovania prijímacieho konania je úspešné zodpovedanie na otázky v teste minimálne na úrovni 60 %.
• Učiteľstvo telesnej výchovy - ústna skúška z teórie didaktiky telesnej výchovy a gymnastická zostava (kotúľ vpred, kotúľ vzad, kotúľ letmo, stoj na rukách, stoj na lopatkách).
• Sociálna práca - predmetom preskúšania je obsah predmetov Sociálna politika, Teórie sociálnej práce, Klientske skupiny v sociálnej práci a Základy metodológie a štatistiky v sociálnej práci.
• Učiteľstvo matematiky (v kombinácii) - ústny prijímací pohovor zameraný na prehľad z matematiky v rozsahu téz bakalárskeho stupňa štúdia matematiky v kombinácii, počas ktorého budú overené predpoklady pre magisterské štúdium.

Poradie uchádzačov

Poradie uchádzačov sa vytvorí na základe nasledujúcich pravidiel:

• Poradie uchádzačov o štúdium bude zostavené podľa dosiahnutých študijných výsledkov v bakalárskom štúdiu (priemer štátnej skúšky).
• V prípade študijných programov, kde je podmienkou absolvovanie talentovej skúšky (učiteľstvo hudobnej výchovy, učiteľstvo hudobného umenia, učiteľstvo výtvarnej výchovy), absolvovanie prijímacieho pohovoru (uchádzači s hodnotením D a E na bakalárskom stupni v št. programe špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých) bude poradie uchádzačov zostavené po pripočítaní bodov za talentovú skúšku alebo za prijímací pohovor.
• Ak splní podmienky prijatia na štúdium daného študijného programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopnosti na štúdium podľa podmienok prijatia na štúdium.

Talentové skúšky

Talentové skúšky sa konajú v týchto termínoch:

• Hudobná výchova 19.8.2025
• Hudobné umenie 19.8.2025
• Výtvarná výchova 19.8.2025

Talentová skúška z hudobnej výchovy sa skladá z praktickej časti a pohovoru s uchádzačom. Požadujú sa schopnosti a znalosti minimálne na úrovni bakalárskeho štúdia. Teoretické poznatky uchádzači preukazujú na skúške z dejín umenia, ktorá je zameraná na historickú alebo súčasnú problematiku výtvarného umenia. Praktická skúška pozostáva z aktívnej tvorivej práce, ktorá je realizovaná v každom ateliéri, t.j. ateliéri intermediálnej tvorby, dizajnu a remesla, plošných výtvarných disciplín, priestorových výtvarných disciplín. Uchádzač realizuje praktickú skúšku na tému, ktorá je vyhlásená v čase konania prijímacích skúšok.

Všeobecné informácie k prijímacej skúške

V prípade, že si uchádzač chce podať prihlášku na viac študijných programov, musí si podať prihlášku na každý študijný program zvlášť.

K prihláške je potrebné pripojiť:

• Životopis
• Overenú kópiu diplomu a vysvedčenia z bakalárskeho štúdia
• Vážený študijný priemer za celé bakalárske štúdium potvrdený študijným oddelením, alebo overenú kópiu dodatku k diplomu, ak je na ňom vážený študijný priemer za celé štúdium
• Doklad o zaplatení poplatku.

tags: #zaklady #pedagogiky #mentalne #postihnutych #akademia #trnava