Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Egreše obyčajné (známe aj pod názvom ríbezľa egrešová) sú veľmi obľúbeným plodom nejedného záhradkára. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Starostlivosť o ne nie je náročná a dožívajú sa 10 - 20 rokov.
Odroda egreša Pax
Odroda egrešov Pax je skorá stromčeková takmer beztŕňová odroda, ktorá pochádza z Anglicka. Patrí medzi najpohodlnejšie odrody na pestovanie, pretože vytvára takmer úplne beztŕnny ker. To je ideálne pre pestovateľov, ktorí chcú egreš bez starostí so škrabancami pri zbere. Stromčeková forma s kmienkom výšky 60 až 80 cm dorastá do celkovej výšky 120-150 cm a vytvára kompaktnú, dobre rozvetvenú korunku. Ker rastie stredne silno, dobre sa udržuje rezom.
Charakteristika plodov Pax
Egreš Pax má stredne veľké, okrúhle, karmínovo červené plody s jemne chĺpkatou šupkou. Plody sú veľké, žltozelené až jemne ružové, s tenkou šupkou a veľmi príjemnou, sladkokyslou chuťou. Dužinu má sladko-kyslú, osviežujúcu a aromatickú. Plody môžete zbierať od polovice júna do júla. Dozrievajú v júli, pričom sú ideálne na priamu konzumáciu aj na spracovanie (džemy, kompóty, koláče). Plody sú výborné na jedenie, koláče, džemy, pyré, sirupy aj mrazenie. Sladkokyslá chuť je vhodná na priamy konzum aj spracovanie. Obsahujú vitamín C, pektíny a antioxidanty podporujúce imunitu a zdravé trávenie. Ak chcete plnú chuť ovocia, musíte ho nechať dozrieť na kríku. Na varenie odporúčame zberať mierne dozreté plody. Použiť ich môžete na prípravu kompótov, džemov, ale aj na naloženie do octu.
Úroda a odolnosť
Strom rodí pravidelne a bohato. Z jedného kra v plnej rodivosti je možné zozbierať cca 1,5-2 kg úrody. Do rodivosti vstupuje skoro a prináša bohaté a pravidelné úrody. Ker má vzpriamenejší rast, takže sa s ním dá dobre manipulovať a zber je rýchly a pohodlný. Odroda je rezistentná voči múčnatke americkej a nenáročná na pestovanie. Pax je rezistentný voči americkej múčnatke egrešov a škvrnitosti plodov. Má dobrú odolnosť voči múčnatke viac ako staršie odrody. Je odolný voči mrazu.
Pre koho je egreš Pax vhodný?
- Pre rodiny s deťmi - beztŕnny ker je bezpečný a ľahko sa oberá.
- Pre menšie aj väčšie záhrady vďaka kompaktnému rastu.
- Pre pestovateľov, ktorí chcú univerzálny egreš na konzum aj spracovanie.
Výber stanovišťa a pôdy
V oboch prípadoch (krovitý aj stromčekový egreš) platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Najlepšie rastie na slnečnom alebo polotienistom mieste v závetrí, kde má dostatok svetla a nie je vystavený silnému vetru. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Egreše nemajú rady suchú pôdu, avšak ani ťažkú a vlhkú pôdu. Potrebujú veľa prírodných živín a v prípade potreby aj doplnkovú závlahu. Najlepšou voľbou je dobre priepustná, humózna, mierne kyslá až neutrálna pôda. Egreše sa vyžívajú v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Vyhovuje mu hlinitá, humózna a dobre priepustná pôda s dostatočnou drenážou a pH 6,0-6,5. Neznáša premokrenie ani ťažkú ílovitú zem bez úpravy. Egrešom sa bude najlepšie dariť v stredne vysokých polohách v stredne ťažkej hlinitej pôde s dostatkom humusu.
Výsadba egreša Pax
Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Egreš - či už egreš stromkový alebo ker - vysádzajte v jesenných mesiacoch, ideálne počas miernej jesene, aby mohla rastlina dostatočne rozvinúť svoju koreňovú sústavu. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Do kvetináčov môžete egreše sadiť počas celej sezóny.
Ako hlboko sadiť egreše?
Pokiaľ ide o hĺbku výsadby, egreš musí byť do jamy umiestnený tak, aby predchádzajúca úroveň pôdy bola v jednej rovine s novou úrovňou pôdy, teda podzemná a nadzemná časť boli v rovnakej polohe ako pred sadením. Keby sa pomer zmenil, hrozilo by vyrastanie odnoží.
Rozstupy pri výsadbe
- Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre.
- Pokiaľ chcete vysadiť viac stromčekov egreša na kmienku, saďte ich do sponu 2×1 metra. V záhrade sa odporúča vysádzať od seba rastliny na vzdialenosť cca 1,5 metra, v prípade stromčekových odrôd (egreše na kmienku) sa vzdialenosť skracuje na 1 meter.
Postup výsadby
Korene kríkov v predpripravenej jame (cca 60 x 60 cm) rozprestrite, zasypte ich hlinou (prípadne do zeminy zamiešajte kompost či hnoj), mierne pritlačte a postup opakujte, až kým nebude zemina v dostatočnej výške. Vrstvením hliny zabránite tvorbe kaluží. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na záver rastlinu zalejte a posypte mulčom. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny.
Starostlivosť o egreš Pax
Zálievka a hnojenie
Zavlažovanie je dôležité najmä v období nalievania plodov. Pôda sa nesmie vysušiť, najmä v čase nasadzovania plodov. Mulčovanie kompostom, trávou či slamou pomáha udržať vlhkosť a bráni rastu burín. Pokiaľ pestujete egreše v pôde zadržiavajúcej vlhkosť, nie je dodatočné zalievanie potrebné, avšak v prípade horúceho a najmä suchého počasia si najmä mladé kríky vyžadujú pravidelné zalievanie. Na konci jesennej sezóny je mimoriadne dôležité zabezpečiť dobrú pôdnu vlhkosť, približná spotreba vody pre každý ovocný ker je dva až štyri vedrá. Egreše potrebujú pravidelný zdroj draslíka a malé množstvo dusíka. Odporúčame používať organické, vyvážené hnojivo vždy v predjarí (na konci zimy) a pred kvitnutím. Na jar prihnojujeme kompostom alebo hnojivom na bobuľoviny, na jeseň dopĺňame draslík (napr. drevený popol). Vhodnou voľbou je aj vyzretý kompost či maštaľný hnoj, avšak ten treba do pôdy zapracovať len každý 3. - 4. rok. Správnym hnojením ovplyvňujete rast, plodnosť aj životnosť rastliny, preto hnojenie egreša nepodceňujte.
Charakteristika a starostlivosť o pestovanie egrešu kapského
Rez egreša
Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. Strihanie egreša nezanedbávajte. Rez sa robí každoročne skoro na jar. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egreša po zbere. Prerezávanie egreša je potrebné po ustálení kríkov, aby boli konáre rovnomerne rozmiestnené, prepúšťali dostatok svetla a dochádzalo k cirkuláciu vzduchu. Na prerezávanie je najvhodnejším časom stred zimy, najvhodnejší je suchý deň bez rizika zrážok.
Stromčekové egreše
- Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť.
- Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.
- Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.
- V druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťte o jednu tretinu.
- Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú.
- Priebežne vykonávajte udržiavací a zmladzovací rez.
- Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy.
Kríkové egreše
- Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky.
- U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi.
- V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu.
- V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.
- Ker by mal byť aj nasledujúce roky riedky, nové, ale aj choré a dolámané výhony odstraňujte od koreňov. Bočný obrast skráťte na 2 - 3 púčiky a hlavné konáre skráťte o 5 až 10 cm.
- K omladzovaniu treba pristúpiť o 10 rokov.
Rozmnožovanie egreša
Rozmnožovanie je možné viacerými spôsobmi. Najznámejším a najčastejšie využívaným spôsobom je štepenie egrešov za zelena. Na štepenie si potrebujete vytvoriť podpník. Štiepenie sa robí podľa toho, aké vysoké stromčeky chcete v záhrade. Štiepte od cca 40 do 120 cm. Štiepenie prebieha v auguste. Ako podpník môžete použiť napríklad ríbezľu, ktorá často vyrastá zo stromčekových egrešov. Do podpníka sa urobí zárez. Plocha zárezu sa musí kryť so šírkou rezu na vrúbli. Vrúble (tzn. jednoročné zelené výhonky) sa narežú z materských kríkov.
Ďalším spôsobom je rozmnožovanie drevnatými odrezkami, ktoré sa zakoreňujú. Odrezky odoberte koncom zimy alebo skoro na jar, mali by mať aspoň 15 až 20 cm a pochádzať z rastu z predchádzajúcich rokov.
K ostatným spôsobom rozmnožovania egrešov patrí kopcovanie alebo potápanie. Nízko visiaci výhon s minimálne 3 púčikmi ohnite na zem a udržte ho na mieste pomocou záhradnej svorky, prípadne použite kameň. Stonku zakryte zeminou. Približne po roku sa zakorení a môže dôjsť k oddeleniu od materskej rastliny.
Najčastejšie choroby a škodcovia egrešov
Egreše a ríbezle sú obľúbené ovocné kry, ktoré však môžu byť napádané rôznymi chorobami a škodcami. Úspešná ochrana si vyžaduje pravidelnú kontrolu rastlín, správnu identifikáciu problému a včasný zásah. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o najčastejších chorobách a škodcoch egrešov a ríbezlí, ako aj o možnostiach ochrany s dôrazom na prevenciu a ekologické metódy.
Choroby egrešov
Na egrešoch a ríbezliach u nás spôsobujú škody najmä hubové choroby. Medzi najvýznamnejšie patria: americká múčnatka egreša, európska múčnatka, antraknóza ríbezle, hrdza ríbezľová, septóriová škvrnitosť ríbezlí, plazmopara ríbezľová a botrytída (pleseň sivá).
Americká múčnatka egreša
Ide o najškodlivejšie ochorenie egrešov a čiernych ríbezlí. Neškodí len znehodnocovaním plodov, ale tiež značne oslabuje kry, ktoré potom horšie prezimujú a na ďalší rok slabšie rodia. Americká múčnatka môže napádať aj čierne ríbezle, na ktorých ale plody väčšinou nie sú napadnuté.
Príznaky:
Prvé príznaky choroby je možné pozorovať koncom mája. Na mladých výhonkoch, listoch a plodoch sa objavujú biele škvrny tvorené múčnatým povlakom primárneho mycélia s konídiami. Mycélium sa rýchlo rozrastá po celom povrchu výhonkov, ktoré sa deformujú a ich vrcholy môžu odumierať. Čepele napadnutých listov sa skrúcajú smerom nahor, predčasne usychajú a opadávajú. Z bieleho primárneho mycélia vyrastá neskôr hnedé, sekundárne, takzvané vzdušné mycélium, na ktorom sa tvoria plodnice - kleistotéciá. Infekcia po odkvitnutí prechádza aj na tvoriace sa bobule. Plody, ktoré boli napadnuté v skorých rastových fázach prestávajú rásť a zasychajú. Väčšie plody sú zakrpatené, silno napadnuté plody majú kyslú chuť, menej napadnuté dozrejú, ale majú hubovú príchuť, ktorá zostáva aj po odstránení mycélia z ich povrchu. Poškodenie rastového vrcholu konárikov spôsobuje prebudenie bočných púčikov, z ktorých vyrastajú tenké bočné výhonky a konáre nadobúdajú metlovitý vzhľad. Napadnuté kry majú menej plodov, ktoré sú menšie, horšej kvality. Pri varení napadnuté plody egrešov tmavnú, aj keď z nich bolo predtým mycélium odstránené. Napadnuté kry zle prezimujú.
Ochrana:
Proti múčnatke sa dá brániť postrekom, ktorý uskutočňujte v predjarí. Najlepším postrekom na trhu je Arbolor, Nitrosan a Oleokamet, obľúbený je tiež Kuprikol. Tieto postreky sa odporúča vykonávať aj bez napadnutia, keďže zároveň slúžia ako ochrana pred vírusovými ochoreniami, larvami, rôznymi červami a cikádami.
Pleseň sivá (botrytída)
Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.
Škodcovia egrešov
Medzi najrozšírenejších škodcov ríbezlí a egrešov patria vošky, vlnovník ríbezľový, podobník tipuľovitý, piliarka ríbezľová, piadivka egrešová, byľomor ríbezľový, puklica slivková, štítnička nebezpečná, roztočec chmeľový, roztoč ríbezľový, roztočík jahodový a nosánik vajcovitý.
Vošky
Vošky sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučujú lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Vošky sú bežným škodcom, ktorý sa vyskytuje na ríbezliach a egrešoch. Na egrešoch sa najčastejšie vyskytuje voška egrešová (Aphidula grossulariae).
Spôsob života a škodlivosť:
Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na tých rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo preletujú na ďalšie kry egreša. S obľubou napádajú aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše. Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale i v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov.
Príznaky napadnutia:
Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch, ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, reakciou pletiva listov je produkcia zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta.
Ochrana:
Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné. V prípade napadnutia ríbezlí voškami ochrana spočíva buď v odstránení silno napadnutých vetví, čím sa zníži následný výskyt vošiek alebo v použití insekticídov, ako Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A.
Piliarka ríbezľová a piadivka egrešová
Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grussulariata). Proti prvému môžete bojovať ešte pred vysadením, dostupné sú totiž egreše odolné proti múčnatke. Piliarka má zelené telo s čiernymi škvrami a čiernu hlavu. Jej larvy prezimovávajú v hornej pôde, na jar sa prebudia a sú dlhé cca 1 cm. Po spárovaní samice nakladú pozdĺž žíl listov vajíčka (1 mm na šírku aj dĺžku). Vajíčka kladú koncom jari, preto v tomto období rastliny pravidelne kontrolujte a ak vajíčka objavíte, len ich roztlačte prstami. Húsenice sa vyliahnu po niekoľkých týždňoch a rýchlo likvidujú všetku zeleň, ku ktorej sa dostanú.
Ochrana:
Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.
tags: #egres #pax #na #kmienku #starostlivost