V súčasnej spoločnosti, kde sa predlžuje stredná dĺžka života a zvyšuje sa podiel seniorov v populácii, nadobúda edukačná činnosť u starších ľudí čoraz väčší význam. Edukácia seniorov nie je len o odovzdávaní informácií, ale aj o podpore aktívneho a zmysluplného života, udržiavaní kognitívnych funkcií a sociálnej interakcie. Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania.
Štát by sa mal podieľať na zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. Tento článok sa zameriava na príklady edukačnej činnosti u seniorov a ich prínos pre spoločnosť.
Demografické zmeny a potreba sebarealizácie seniorov
U nás, rovnako ako aj v iných (ale i v rozvojových krajinách, ako je napríklad India, Čína, Kórea) členských štátov Európskej únie rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.
Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európy, zaznamenáva demografické zmeny, ktoré sa prejavujú starnutím populácie. Podľa prognóz by malo mať Slovensko do roku 2025 približne 5,2 milióna obyvateľov, pričom počet dôchodcov bude narastať a počet obyvateľov v produktívnom veku klesať. Podiel detí sa zníži a podiel ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši. Tieto trendy poukazujú na dôležitosť aktívneho zapojenia seniorov do spoločenského života, vrátane ich profesijného uplatnenia. Prieskumy ukazujú, že seniori nestrácajú potrebu sebarealizácie ani v dôchodkovom veku. Mnohí z nich majú záujem o prácu, vzdelávanie a iné aktivity, ktoré im umožňujú cítiť sa užitočnými a hodnotnými.
Veková diskriminácia a potreba zmeny pohľadu na seniorov
Napriek tomu, že slovenská legislatíva zakazuje vekovú diskrimináciu, prieskumy ukazujú, že sa s ňou seniori stretávajú. Zamestnávatelia sa často obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a majú problémy so zvládaním nových trendov. Táto diskriminácia je pre spoločnosť neprospešná, pretože prichádza o potenciál skúsených a kvalifikovaných ľudí. Je potrebné zmeniť predsudky voči zamestnaným seniorom a presadiť v spoločnosti iný pohľad na ich život. Starší ľudia by mali byť vnímaní ako aktívni a produktívni členovia spoločnosti, ktorí majú čo ponúknuť.
Typy edukačnej činnosti u seniorov
Edukácia seniorov má širší záber ako len vlastné edukačné aktivity určené pre túto vekovú skupinu. Podľa generačno-cieľového určenia edukačných aktivít môžeme hovoriť o:
- Preseniorskej edukácii: zameraná na ľudí v preddôchodkovom veku, príprava na starobu a zdravé starnutie.
- Vlastnej seniorskej edukácii: edukačné aktivity určené pre seniorov, napr. univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, kluby dôchodcov.
- Proseniorskej edukácii: zameraná na všetky vekové skupiny obyvateľstva, edukácia k primeranému postoju k starobe a k staršej generácii.
Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru.
Príklady konkrétnych edukačných aktivít
Mílí seniori a seniorky, vitajte na platforme eSenior.sk - vašom dennom digitálnom domove a prístave, v ktorom nájdete zázemie pre svoje aktívne a pokojné starnutie - teda vzdelávanie, spoznávanie, objavovanie, bežné radosti i starosti, voľný čas a vzájomnú komunikáciu. V tejto sekcii nájdete predovšetkým odborné vzdelávacie predmety stredných a vysokých škôl, avšak špeciálne pripravené pre vás, seniorov.
Medzi konkrétne edukačné aktivity pre seniorov patria:
- Skupinová aktivita: motivačné stretnutia pre deti, seniorov a dobrovoľníkov s cieľom predstaviť projekt a vzbudiť záujem o zapojenie sa.
- Spoločenská aktivita: spoločné stretnutia seniorov a detí s cieľom zoznámenia sa v prostredí mimo zariadenia sociálnych služieb.
- Vzdelávacia a tréningová aktivita: „Som aktívny senior“ - cvičenia, tréning pamäti, podpora zmyslových vnemov, precvičovanie motorických zručností, rozhovory.
- Prednáška odborného lekára: prednáška zameraná na zdravie seniorov, zdravú výživu, zdravý životný štýl, prevenciu a možnostiach liečebných terapií.
- Tréningová aktivita: „Musíme sa hýbať“ - cvičebný program prispôsobený zdravotnému stavu seniorov.
- Základy práce s PC: predstavenie PC seniorom, oboznámenie sa so základnými funkciami PC, písanie na PC, základy fungovania internetu.
- Internet: spoločná výučba práce s internetom, pomoc seniorom orientovať sa na internete a podieľať sa na výučbe práce so sociálnymi sieťami.
- „Domáca úloha“: spoločné úlohy pre deti a seniorov, ktoré budú vypracovávať spoločne za pomoci využitia internetu.
- Príprava materiálov pre vznik publikácie: príprava materiálov z informácií získaných z internetu, počas realizácie projektu s cieľom získať čo najviac praxe pri práci s internetom a vytvoriť publikáciu o projekte.
- Prezentácia realizovaného projektu: účasť na festivale s audiovizuálnou prezentáciou dokumentárneho filmu, ktorý vznikne počas realizácie projektu.
V predmete Psychológia pre seniorov nahliadnete pod pokrievku toho, ako funguje ľudská myseľ, emócie, ale aj charakterové vlastnosti, či temperament. V predmete Komunikácia a komunikačné zručnosti pre seniorov spoznáte a ovládnete tajomstvá dobrej komunikácie v rôznych situáciách a prostrediach - od bežnej medziľudskej komunikácie, cez rôzne situácie, napríklad na úradoch, v zdravotníckych zariadeniach, v domovoch pre seniorov, medzi vami seniormi, s deťmi a príbuznými, vašim personálom a podobne. Azda najčastejším problémom každého seniora je samota alebo pocit odlúčenia. Človek je však tvor komunikatívny a bez sociálnej interakcie sa rýchlo ocitá v úzkosti.
Inštitúcie a programy edukácie seniorov
Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 je zameraný na vzdelávanie seniorov. Rastom počtu starších ľudí je nutné zaujímať sa aj o ich sekundárne potreby, ako sú vzdelávanie, komunikácia, vytváranie nových spoločenských väzieb i pocit užitočnosti a sebarealizácie. Jedna z možností podpory zdravého a aktívneho starnutia populácie je využitie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU) vyhlásila 28. augusta 2012 v rámci operačného programu Vzdelávanie novú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) z Európskeho sociálneho fondu s názvom Aktívne starnutie prostredníctvom rozširovania vedomostí a zručností zvyšujúcich kvalitu života seniorov. V minulosti sa združeniu podarilo získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Po skončení projektu chceme pokračovať vo vzdelávaní seniorov prostredníctvom našich partnerov, vyšších územných celkov.
V jubilejnej 10. výzve Fondu SK-NIC pre malé projekty 2025 bol úspešný aj projekt S technológiou za ruku - komunikačný svet pre seniorov - v kategórii Projekty efektívne využívajúce informačno-komunikačné technológie k vzdelávaniu alebo projekty vzdelávajúce o týchto technológiách.
Štátny inštitút odborného vzdelávania a Národný koordinátor vzdelávania dospelých na Slovensku sa témam rozvoja základných zručností venujú systematicky už niekoľko rokov. Jedným z kľúčových nástrojov v podpore digitálnych zručností dospelých je projekt „Digitálni seniori“, realizovaný z Plánu obnovy a odolnosti. Tento projekt reaguje na reálnu potrebu zabezpečiť, aby aj seniori dokázali aktívne a bezpečne fungovať v digitálnom prostredí, ktoré sa stáva bežnou súčasťou každodenného života.
Projekt Digitálni seniori je zameraný predovšetkým na osoby vo veku nad 65 rokov, pričom do vzdelávania sa môžu zapojiť aj zdravotne znevýhodnení občania starší ako 18 rokov. Jeho ambíciou je do polovice roka 2026 bezplatne vyškoliť viac ako 100 000 účastníkov v základných digitálnych zručnostiach, ktoré sú nutné pre efektívny prístup k digitálnym službám štátu i súkromného sektora. Vzdelávanie prebieha formou série interaktívnych školení, prispôsobených tempu a potrebám seniorov, s dôrazom na podporu individuálneho prístupu lektora.
Medzi ďalšie inštitúcie a programy patria:
- Univerzity tretieho veku (UTV): zamerané na záujmové vzdelávanie pre seniorov, zlepšenie kvality života prostredníctvom vzdelávacích programov. Prvá UTV bola založená v Toulouse vo Francúzsku v roku 1973 Pierom Vellasom. Myšlienka sa veľmi rýchlo rozšírila a v roku 1975 vznikla Medzinárodná asociácia Univerzít tretieho veku. Prvá Univerzita na Slovensku vznikla na Univerzite Komenského v Bratislave roku 1990. Dnes je na Slovensku z celkového počtu 920 tisíc dôchodcov zapojených do ďalšieho vzdelávania na UTV 6205 starších študentov. Seniori majú možnosť vybrať si vzdelávanie na 13 UTV a vzdelávacie cykly trvajú obvykle 4-6 semestrov na úrovni práce vysokej školy. Spojenie tretí vek sa používa ako spoločný názov pre životné obdobie po 60 roku veku človeka. Termín vychádza z členenia ľudského obdobia na 3 životné etapy - detstvo a mladosť, dospelosť a staroba.
- Akadémie tretieho veku: cykly prednášok, diskusií a seminárov, ktoré zahŕňajú najmenej desať spoločných stretnutí v určených intervaloch.
- Kluby dôchodcov: organizovanie široko chápanej záujmovej činnosti dôchodcov, vytváranie priestoru na stretávanie, hodnotné vyplnenie voľného času, styk s rovesníkmi.
- Seniorské centrá: miesta na poznávanie, stretávanie a aktívne prežívanie seniorského veku, ale aj miesta na formovanie modelov pozitívneho starnutia pre ľudí v preddôchodkovom veku.
Prínosy edukačnej činnosti pre seniorov
Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Edukačné aktivity prostredníctvom nových informácií poskytujú seniorom možnosť voľby, ako si usporiadať vlastný život, byť psychicky vyrovnanejší a spokojnejší. Medzi ďalšie prínosy patria:
- Uspokojovanie edukačných potrieb podľa osobných záujmov.
- Nový životný program.
- Navodzovanie, stimulácia a udržiavanie vývinového potenciálu človeka v seniorskom veku.
- Korekcia žiadaných zmien osobnosti, zámerné ovplyvňovanie vývinovej dynamiky individuálnych osobnostných charakteristík, vzorcov správania, hodnotovej orientácie a postojov.
- Informačná podpora možnosti slobodnej voľby seniora v medziach životnej cesty, sociálnych a ekonomických podmienok života.
- Podpora plnenia etapových úloh staršieho vekového obdobia.
- Spoznanie možnosti pozitívneho ovplyvňovania priebehu starnutia.
- Priestor na získavanie a realizáciu sociálnych kontaktov.
- Zdroj pocitov životného optimizmu.
- Obohacovanie života v starobe.
Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby.
Edukácia ako potreba a hodnota
Edukácia patrí medzi tzv. vyššie potreby, ktoré prichádzajú do úvahy až po naplnení základných potrieb. Uspokojovanie týchto potrieb dáva životu človeka špecifický duchovný ľudský rozmer. Vnímanie edukácie seniorov ako hodnoty vplýva na vytváranie podmienok uspokojovania edukačných potrieb seniorov. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Špecifiká vzdelávania starších ľudí
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete.“ Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“
Poznanie psychiky staršieho človeka a jeho sociálnych podmienok je významné tak v rovine plánovania ako i v rovine realizácie vzdelávania. Východisko tvorí najmä poznanie, že človek je schopný učiť sa a tvoriť i v starobe. Vzdelávanie je dobrovoľné s úplne slobodnou voľbou obsahového zamerania. Dôležitá je aj pomoc pri nachádzaní nových životných orientácií, pri prekonávaní nedôvery vo vlastné schopnosti ešte sa učiť a celková orientácia na formatívne pôsobenie. Je dôležité poznať, že v staršom veku je dominantnejšia logická pamäť a rešpektovať potrebu viac času na učenie. Digitálna gramotnosť je úzko prepojená s ďalšími základnými zručnosťami, najmä s čitateľskou gramotnosťou a kritickým myslením. Schopnosť porozumieť textu, vyhľadávať informácie, orientovať sa v online obsahu a rozlišovať dôveryhodné zdroje sú nevyhnutné nielen v bežnom živote, ale aj v digitálnom prostredí. Bez schopnosti pracovať s digitálnymi nástrojmi je dnes ťažšie nielen využívať štátne služby online, ale aj čítať s porozumením a kriticky vyhodnocovať obsah na webe či sociálnych sieťach.
Zásady edukácie seniorov
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
- Zásada ľudskosti: táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
- Zásada vedeckosti: všetky sprostredkované informácie musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
- Zásada primeranosti: týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
- Zásada aktivity a angažovanosti: je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
- Zásada motivácie: senior musí byť motivovaný a aktívny, aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.
Podporné skupiny pre seniorov a ich opatrovateľov
V súčasnosti, s narastajúcim počtom seniorov, sa zvyšuje aj potreba podpory pre nich a ich rodiny. Podporné skupiny sa ukázali ako efektívny nástroj na poskytovanie vzájomnej pomoci, edukácie a výmeny skúseností. Tento článok sa zameriava na edukačnú činnosť podporných osôb seniorov, s dôrazom na príklady a význam týchto aktivít. Príspevok analyzuje podporné skupiny príbuzných osôb s ochorením demencie rôzneho typu etiológie v medzinárodnom kontexte. Alzheimerova choroba ako jedna z možných foriem demencie sa stáva reálnou hrozbou pre jednotlivé štáty sveta a to z niekoľkých dôvodov.
Rodinní opatrovatelia a ich potreby
Rodiny sa často, pri prepuknutí alebo diagnostikovaní rôznych vážnych ochorení svojich blízkych, rozhodnú postarať sa o svojho člena rodiny v domácom prostredí. Po určitom čase sa rodina pod náporom záťaže spojenej so starostlivosťou o odkázanú blízku osobu a náporom bežných povinností dostáva do stavu psychického i fyzického vyčerpania. Pri prvých signáloch vyčerpania sa rodina zvyčajne obracia na iné blízke osoby ako sú priatelia, susedia a neskôr žiada o pomoc pomáhajúcich profesionálov a odborníkov. Ide o situácie, kedy sa rodina stáva klientom sociálnej práce.
Pojem príbuzní (blízke osoby) je v odbornej verejnosti a literatúre používaný aj v súvislosti s pojmom rodinný opatrovateľ. Podľa Repkovej (2010) ide o osobu opatrujúcu bez mzdy, ktorá poskytuje starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútrorodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny. Bodnárová, Šelestiaková (2011) tiež uvádzajú pojem rodinní, neformálni opatrovatelia, ktorí sú nezastupiteľnou zložkou pri poskytovaní starostlivosti a pomoci svojím starším príbuzným. V prípade potreby najčastejšie túto rolu preberajú manželia, manželky, partneri/-ky a deti, poprípade partneri/-ky ich detí. Ide prevažne o osoby v staršom dospelom veku (50+) alebo aj o osoby v mladšom seniorskom veku (60+). Fertaľová a iní (2011) vo svojom výskume potvrdzuje, že z hľadiska rodinnej príslušnosti tvoria dospelé deti 62% a životní partneri 28%, ostatných 10% neformálnych opatrovateľov tvoria blízki príbuzní (vnučky a nevesty). Z hľadiska rodovej príslušnosti tvoria 75% ženy.
História a modely podporných skupín v zahraničí
Podporné skupiny (support group) majú svoju niekoľko desaťročí trvajúcu históriu najmä v škandinávskych krajinách a v USA. Podľa Hrozenskej a Gabrielovej (2011) využívanie asociačných skupín pre pomoc osobám s demenciou a založenie svojpomocných skupín je v zahraničí častou možnosťou, rovnako ako systém denných stacionárov, možnosť osobnej asistencie a domácej starostlivosti, poskytovaná odborníkmi, ako aj dobrovoľníkmi a charitatívnymi organizáciami.
Nórsko: Národná sieť podporných skupín
Národná sieť podporných skupín (Nasjonalt Støttegruppenettverk NSN) v Nórsku je organizácia združujúca všetky podporné skupiny danej krajiny. Skupiny vznikajú pre rôzne cieľové skupiny bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či inú príslušnosť alebo región. Najdôležitejším spoločným znakom je spojenie s určitou udalosťou. Za udalosť sa považuje určité ochorenie, ktorým trpí viacero osôb alebo nejaká katastrofa (prírodná, letecká, teroristická…). Tak vznikajú podporné skupiny pre oblasti postihnuté povodňami (rôznymi alebo inými udalosťami) a podporné skupiny zamerané na určité ochorenia ako napríklad rakovina, skleróza multiplex alebo demencia. Podstatným znakom podpornej skupiny je, že tvorí doplnkovú službu k verejnej - profesionálnej sociálnej službe (Sormul, 2015).
V súvislosti so syndrómom demencie v každom nórskom meste a obci je vytvorený tím odborníkov na demenciu (tzv. demensteam), ktorý úzko spolupracuje s obvodnými lekármi, sociálnymi pracovníkmi sociálno-zdravotných odborov alebo referátov na mestských a obecných úradoch. Tím odborníkov spolupracuje aj s Národnou organizáciou pre verejné zdravie (Nasjonalt forening for folkehelse), ktorá zakladá a spravuje podporné skupiny v oblasti práce s osobami s demenciou. Každá podporná skupina má formu vzdelávacej skupiny a skupiny spoločných rozhovorov. Takýmto spôsobom sa skĺbi ako edukačná, tak aj terapeutická časť odbornej práce. Obe časti zastrešujú odborníci, ktorí pracujú pre Národnú organizáciu pre verejné zdravie alebo ako dobrovoľníci. Prioritou pomoci je psychosociálna podpora príbuzným formou vytvorenia bezpečného priestoru pre ventiláciu emócií, výmenu skúseností a získavania informácií - vzdelávania. Niektoré podporné skupiny majú formu stretnutí pri káve (Temakafé) alebo ponuky na relaxovanie formou jogy. V Nórsku sú vybudované aj Centrá podpory príbuzných (Pårørendesenteret), ktoré ponúkajú bez ohľadu na diagnózu pomoc rodine a blízkym osobám (susedom, priateľom, kolegom). Ich pomoc spočíva v poskytovaní sociálno-psychologického poradenstva a praktických informácií ako môžu pomáhať tomu, na kom im záleží.
Dánsko: Intervenčný program DAISY a podpora od Červeného kríža
V Dánsku je vyvinutý intervenčný program na podporu príbuzných poskytujúcich starostlivosť v rodinnom prostredí. Program sa nazýva Danske Alzheimer interventionundersøgelse (DAISY) a je výsledkom spolupráce dánskeho Ministerstva zdravotníctva a Národného vedeckého centra pre výskum demencie (Nationalt Videnscenter for demens). Účelom DAISY projektu bolo preskúmať spôsoby na zlepšenie podpory pre osoby, ktorým bola diagnostikovaná demencia v ranom štádiu. Na základe tohto bol vypracovaný model - interaktívna príručka pre pomáhajúceho profesionála, ktorý sa používa ako súčasť poradenského procesu pre osoby v počiatočnom štádiu demencie a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú získať čo najviac poznatkov o demencii. Model je určený pre zamestnancov obcí a miest, pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a pre združenia poskytujúce psycho-sociálnu podporu príbuzným osôb s ochorením demencie. Ide predovšetkým o techniku vedenia poradenských rozhovorov osobnou a telefonickou formou a o vzdelávacie kurzy pre osoby s diagnostikovanou demenciou rôznej etiológie a ich príbuzných. Na projekt Daisy je napojený ďalší projekt - príručka starostlivosti o občana sa s demenciou - Demens guiden. V Dánsku ponúka Dánsky Červený Kríž dobrovoľnícky program pod názvom „Podpora rodinného opatrovateľa“ formou návštevy „kamaráta“ v domácnosti osoby s demenciou na hodinu-dve, zatiaľ čo príbuzný má možnosť odísť z domácnosti a venovať sa iným činnostiam mimo domácnosti.
Česká republika: Svojpomocné skupiny a Čaj o páté
V Čechách podľa Jarolímovej a Novákovej (2013) sa na označenie podpornej skupiny pre rodinných opatrovateľov seniora so syndrómom demencie používa pojem svojpomocná skupina ako synonymum. Podporné skupiny v Českej republike vznikajú ako organizácie a kluby na pomoc príbuzným, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie. Obe autorky uvádzajú, že svojpomocná skupina pre príbuzných prebieha za prítomnosti facilitátora. Facilitátor vedie rozhovory s účastníkmi, ktorí sa ocitajú v strese zo záťaže starostlivosti a tiež vedie rozhovory na individuálnej úrovni mimo skupinu. Česká alzheimerovská spoločnosť vo svojich materiáloch (2016) ponúka pre potencionálnych účastníkov takýchto skupín dve možnosti. Čaj o páté je stretnutie svojpomocnej skupiny pre rodinných opatrovateľov so zameraním na získanie informácií ohľadom pomoci osobe s demenciou. Na stretnutí si vymieňajú informácie samotní príbuzní, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu trpiacu na ochorenie demencie. Toulky pamětí a duší je podporná skupina určená osobám v začínajúcej fáze demencie, ktorým sa odborník snaží pomôcť vyrovnať sa s príznakmi demencie a poskytuje im psychosociálnu podporu. Primárnym cieľom skupín je poskytovanie emocionálnej podpory tým, ktorí sa starajú o človeka s demenciou. Skupina pracuje na princípe vzájomného zdieľania a spolupráce: každý člen skupiny má čo ponúknuť (skúsenosti a informácie) a čo získať (prerozprávaním emócií sa znižuje tenzia a stres). Skupiny sa môžu zúčastňovať aj jednotlivci, ktorí ukončili rolu opatrovateľa na základe úmrtia opatrovanej osoby a skupina je nápomocná pri procese zármutku a straty opatrovateľskej roly. Holmerová (2009) zhŕňa poznatky z fungovania svojpomocnej skupiny Českej Alzheimerovskej spoločnosti tak, že rodinní opatrovatelia si v skupine za podpory odborného pracovníka vymieňajú svoje skúsenosti a emocionálne zážitky a spoločne sa snažia nájsť riešenie praktických problémov. Opatrovatelia si navzájom poskytujú podporu.
Nemecko: Otvorené podporné skupiny a výmena skúseností
Podľa nemeckých skúsenosti Annett Kruger (2012) hodnotí stretnutia v otvorenej podpornej skupine pre rodinných opatrovateľov ako výmenu spoločných skúseností, nápadov a tipov. Ide o neformálnu výmenu nápadov, informácií, pričom sa znižuje sociálna izolácia, rozvíjajú sa nové sociálne kontakty a posilňujú sa sociálne zručnosti účastníkov skupiny. Účastníci podpornej skupiny majú opäť čas sami pre seba a naučia sa lepšie vysporiadať so stresom. Pocit absencie súkromia a priestoru na vysporiadanie sa so záťažou je u príbuzných častý, čo potvrdzuje aj staršia empirická štúdia Braun a kol. (2008).
Online podporné skupiny: Nová forma podpory
Anglický vedec Potts (2005) sa zaoberá históriou vzniku online podporných skupín na svete (OSGs - online support groups), ktoré vznikli už v roku 1982 v porovnaní s Face to Face podpornými skupinami. Ide o online komunity, v ktorých sú aktívne osoby so spoločným problémom týkajúcich sa najmä zdravia alebo iných sociálnych udalostí. Tieto online skupiny poskytujú priestor pre vzájomnú podporu a výmenu informácií, viac anonymity a najmä priestor pre inhibované osoby. Pre online podporné skupiny má osobná skúsenosť väčšiu hodnotu ako prístup založený na dôkazoch. Pri týchto skupinách vzniká riziko, že môže dochádzať aj k dezinformáciám a zvýšenému riziku negatívneho vplyvu informácií na jednotlivcov. Online podporné skupiny majú formu svojpomocných skupín, t.j. bez vedenia facilitátora. Zainteresované osoby zdieľajúce názor a skúsenosti pracujú bez intervencie odborníka. Online podporné skupiny sú v súčasnosti využívané vo virtuálnom priestore pre rôzne cieľové skupiny v kombinácii aj s reálnymi podpornými skupinami, ktoré sa stretávajú osobne a pravidelne v určitom priestore. Organizácie zakladajúce podporné skupiny ponúkajú často kombináciu online skupín aj skutočných podporných skupín. Všeobecne majú takéto svojpomocné skupiny oveľa menej konfrontácií a ďaleko viac pozitívnych podporných vyjadrení. Ide o otvorené, prístupné skupiny, ktoré ponúkajú psychickú podporu každému, ktorý zdieľa problémy a rovnaké témy v skupine. Členovia sú zároveň poskytovatelia a príjemcovia podpory. Všeobecne sa skupiny orientujú viac na informácie dostupné od členov skupiny ako na informácie od odborníkov z externého prostredia.
Americká Alzheimerova asociácia: Komplexná podpora
Americká Alzheimerova asociácia združuje všetky neziskové organizácie poskytujúce dobrovoľné zdravotné služby, podporu a výskum so zameraním na Alzheimerovu chorobu. Prezentuje podporné skupiny pre opatrovateľov, rodinu a priateľov osôb s demenciou, ktorým vytvára bezpečný priestor na rozvoj vzájomnej podpory, výmenu praktických informácií, spôsobov zvládania, zdieľania pocitov, potrieb i záujmov. Tieto skupiny vedú vyškolení profesionáli. Okrem podporných skupín pre opatrovateľov, ponúkajú aj podporné skupiny určené špeciálne pre ľudí v ranom štádiu Alzheimerovej choroby.
Podporné a svojpomocné skupiny na Slovensku: Terminologické rozlíšenie
V podmienkach Slovenska sa stretávame s dvoma pojmami, ktoré evokujú v laickej verejnosti a aj v odbornej verejnosti synonymum k podpornej skupine - svojpomocná skupina. Hejzlarová (2011) zdôrazňuje rozdiel medzi svojpomocnými skupinami bez podpory profesionálov (self-help groups) a podpornými skupinami vedenými profesionálmi (support groups). Na rozdiel od svojpomocnej skupiny, kde iniciatíva vychádza od ľudí zasiahnutých spoločným problémom, podpornú skupinu zakladá a vedie profesionál. V praxi sú podporné skupiny veľmi často určitým spôsobom napojené na poskytovateľov sociálnych služieb, príp. iné organizácie. Pozitívom tohto javu je určité stabilné zázemie skupín, ľahšia kumulácia a následné odovzdávanie skúseností s chodom skupiny i potenciál odborného dohľadu.
Svojpomocná skupina je podľa Schavela (2012) neformálnym zoskupením niekoľkých osôb spojených podobných osudom, životnými situáciami alebo postihnutých porovnateľnými ťažkosťami. Svoju činnosť vykonávajú svojpomocné skupiny bez profesionálneho vedenia najčastejšie pravidelným, väčšinou spoločným a rovnoprávnym rozhovorom. Členovia svojpomocnej skupiny sa prostredníctvom svojich vzťahov a interakcií vzájomne posilňujú a upevňujú si pocit vzájomnej hodnoty.
Brenkus a iní (2005, s. 23) kategorizujú svojpomocné skupiny na: skupiny zamerané na stratu alebo prechodné fázy života (strata niekoho blízkeho alebo hľadanie nového zmyslu života), ďalej na skupiny zamerané na „krok vpred“ - rast (pre rodinných členov osôb trpiacich na psychické ochorenia) a na skupiny zamerané na zvládanie stresu a podporné skupiny (pre osoby so stanovenou diagnózou psychického ochorenia). Výhodou svojpomocnej skupiny podľa Brenkusa (2005) je fakt, že sa z člena skupiny stáva pomocník, ktorý pomáha riešiť problémy iných. Jeho závislosť na pomoci inej osoby je výrazne menšia. Člen svojpomocnej skupiny v roly pomocníka získava pocit užitočnosti a pri poskytovaní rád a svojich skúseností, má možnosť pozorovať svoj problém z odstupu. Profesionáli, ktorí vedú podporné skupiny majú za úlohu usmerňovať diskusiu a zabezpečiť, aby sa v skupine vytvorilo bezpečné a podporujúce prostredie.