Úrazy u seniorov predstavujú vážny zdravotný a sociálny problém. S pribúdajúcim vekom sa menia a zhoršujú niektoré telesné funkcie, ako je koordinácia pohybov a zrakové vnímanie, schopnosť rýchlej reakcie, ale aj rovnováha a stabilita - dva najdôležitejšie mechanizmy potrebné pre bezpečnú chôdzu a pohyb. Väčšina seniorov sa aspoň prechodne sťažuje na závraty a pocity neistoty pri chôdzi. S instabilitou sa spája zvýšené riziko pádov.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa každý piaty pád končí zranením, pričom každý štyridsiaty pád má za následok hospitalizáciu. V zimnom období prichádza k nárastu úrazov spôsobených pádom alebo pošmyknutím, pričom tieto úrazy spôsobujú veľmi často hospitalizáciu, trvalé následky a mnohokrát aj smrť. V prípade seniorov však k pádom a následným úrazom nedochádza len počas zimných mesiacov, ale počas celého roka. U mnohých sa pád neraz končí vážnym úrazom. S vekom sú totiž kosti krehkejšie a náchylnejšie na zlomeniny. V prípade pádov úrazy väčšinou sprevádza aj zápalová reakcia a opuchy spojené s dlhodobým obmedzením pohybu.
„Podľa dostupných štatistík sú za 70 % úrazov vo vyššom veku zodpovedné práve obyčajné pády. Deje sa tak napríklad pri naťahovaní za rôznymi predmetmi, nečakanej strate stability následkom kolísania tlaku či pri vstávaní zo stoličky, ale aj pri obyčajnom zakopnutí, či pošmyknutí. Takéto situácie sa až v polovici prípadov končia zlomeninou končatín alebo rebier, časté je však aj narazenie kostí a kĺbov, otras mozgu či vykĺbenie, alebo natiahnutie šliach,“ uvádza sa v materiáloch.
Najčastejšie úrazy u seniorov
Pády sú najčastejšou príčinou úrazov seniorov v domácom prostredí. Často k nim dochádza z vonkajších príčin, napríklad pre zakopnutie, pokĺznutie či náraz. Ak pri vzniku pádu prevažovalo zlyhanie mechanizmov udržiavajúcich rovnováhu, ide o pády z vnútorných príčin. Odborníci udávajú, že takmer 50% ľudí vo veku nad 75 rokov utrpí v priebehu jedného roka nejakú formu pádu.
Medzi následky pádov patria zlomeniny krčka bedrového kĺbu, predlaktia či stavcov, poranenie lebky alebo poranenia svalov. K zlomeninám dochádza po náhlom pohybe, páde, údere či kopnutí. Zlomeninu väčšinou len predpokladáme pri bolestivom poranení kostí končatín a rebier.
K popáleninám môžu dôjsť, ak sú bunky kože vystavené plameňu, kontaktu s horúcim predmetom, horúcej kvapaline. Pokožku si však môžume spáliť aj nekontrolovaným pobytom na slnku bez dostatočnej ochrany, elektrinou alebo chemikáliami.
Opatrnosť pri chôdzi na ľade a snehu je v tomto období kľúčová. Klziská a chodníky, ktoré nie sú dostatočne udržiavané, zvyšujú riziko úrazov. Zvýšený počet úrazov dospelých a seniorov po pádoch na ľade je zaznamenávaný počas zimných mesiacov, kedy sa striedajú mrazy so snehom a odmäkom. Nedostatočne udržiavaná chodníková infraštruktúra prispieva k vyššiemu počtu úrazov.
Pri opatrovaní seniorov sú znalosti pomoci pri ťažkostiach a úrazoch užitočné. Prvá pomoc je okamžitá pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe, pred tým ako dorazí záchranná služba. Opatrovateľka by mala vedieť, ako správne zhodnotiť situáciu, rozpoznať príznaky úrazu alebo ochorenia, poskytnúť prvú pomoc a privolať lekársku pomoc.
Rizikové faktory úrazov u seniorov
Existuje mnoho rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť úrazov u seniorov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Vek: S vekom sa zhoršuje fyzická kondícia, znižuje sa svalová sila a zhoršuje sa rovnováha.
- Zdravotný stav: Chronické ochorenia, ako sú osteoporóza, artritída, demencia a Parkinsonova choroba, zvyšujú riziko pádov a iných úrazov. Čím krehkejší je zdravotný stav starnúceho človeka, tým je náchylnejší na rôzne úrazy.
- Lieky: Niektoré lieky môžu spôsobovať závraty, ospalosť a zhoršenú koordináciu, čo zvyšuje riziko pádov. Aj nízky tlak, demencia, delirické stavy a užívanie upokojujúcich liekov, či srdcová arytmia spôsobujú závraty a následne pády.
- Prostredie: Nevhodné prostredie, ako sú klzké podlahy, nedostatočné osvetlenie a prekážky na cestách, zvyšuje riziko pádov.
- Slabosť nôh: Častou príčinou pádov je slabosť nôh, niekedy aj v spojení s deformáciami na kĺboch dolných končatín.
- Nedostatok vitamínu D: Príčina môže byť aj v nedostatku vitamínu D.
- Iné faktory: Nedodržiavanie pitného režimu, podvýživa a nízka hmotnosť seniora alebo, naopak, obezita. Poruchy chôdze, najmä ak je výrazne kolísavá a postihnutie nervového systému, napríklad Parkinsonova choroba.
Prevencia úrazov
Na zníženie rizika úrazov v domovoch pre seniorov je potrebné prijať rôzne preventívne opatrenia.
Úprava prostredia
Zabezpečiť dostatočné osvetlenie, odstrániť prekážky na cestách, inštalovať protišmykové podlahy a madlá v kúpeľniach a na toaletách. Dostatok svetla je jeden z najúčinnejších spôsobov prevencie pádov. Zhoršený zrak je medzi seniormi veľmi bežný. Preto je nevyhnutné, aby domácnosť bola osvetlená dostatočne jasne a rovnomerne. Miestnosti, chodby a rohy by nemali byť tmavé. Nočné orientačné svetlá uľahčia pohyb počas noci. Svetlá na pohybový senzor pomáhajú seniorom, ktorí majú problém s rýchlym vstávaním a nechcú hľadať vypínač. Dobre osvetlený priestor preukázateľne znižuje riziko úrazov.
Tvrdá alebo klzká podlaha zvyšuje riziko, že úraz v prípade pádu bude závažný. Lepšie sú dostatočne hrubé a pevne uchytené koberce, aby sa nevlnili. Schody zabezpečte protišmykovým materiálom a bezpečným zábradlím.
Protišmykové opatrenia zahŕňajú odstránenie malých kobercov a behúňov alebo ich vybavenie protišmykovou podložkou, zabezpečenie, aby bola podlaha suchá a čistá, nalepenie protišmykových pásov alebo použitie špeciálnych podložiek do vane a sprchy, odstránenie alebo zníženie prahov medzi miestnosťami, upevnenie a skrytie káblov, aby cez ne senior neprešiel.
Madlá, zábradlia a oporné body sú dôležité najmä na schodoch, pri toalete, vo vani alebo v sprchovom kúte. Stabilná podložka alebo sedadlo v sprche pre seniorov so zníženou pohyblivosťou umožňujú bezpečné sadanie, vstávanie aj presun.
Zadovážte seniorovi stabilnú, dostatočne vysokú stoličku s opierkami na ruky, o ktoré je možné oprieť sa pri vstávaní a sedení. Nábytok by mal byť rozostavený tak, aby nebránil pohybu a aby jeho hrany nevyčnievali do trasy pohybu po domácnosti. Vhodné je pravidelné rozloženie stabilného nábytku, napríklad kresla či stola, aby sa ho senior mohol cestou pridŕžať. Poličky by nemali byť vysoko, aby pri vykladaní predmetov na ne nebolo potrebné zakloniť hlavu, čo môže spôsobiť závrat alebo pád.
Pohybová aktivita a pomôcky
Podporovať seniorov v pravidelnom cvičení, ktoré zlepšuje svalovú silu, rovnováhu a koordináciu. Pravidelný pohyb a udržanie dostatočnej svalovej a kĺbovej pohyblivosti pomáha seniorovi predchádzať nielen pádom, ale pomáha i znižovať riziká ich následkov.
Včasné používanie oporných, rehabilitačných a kompenzačných pomôcok môže ušetriť seniorovi mnohé nepríjemné zdravotné komplikácie. Medzi pomôcky patria palice, chodítka a invalidné vozíky.
Zdravotná starostlivosť a lieky
Pravidelne kontrolovať lieky seniorov a konzultovať s lekárom o možných vedľajších účinkoch, ktoré by mohli zvýšiť riziko pádov.
Pri rekonštrukcii domácnosti seniora sa vyhnite moderným prvkom, napríklad pákovým vodovodným batériám či vyklápacím dvierkam, na aké nie je zvyknutý.
Prvá pomoc pri úrazoch
V prípade núdze je dôležité konať rýchlo a adekvátne.
Prvá pomoc pri páde
Ak senior spadne a nie je schopný vstať, hrozí mu zníženie telesnej teploty, prechladnutie, preležaniny, dehydratácia, zápal pľúc. V prípade pádu sa pokúste presunúť na koberec, kde je menšie riziko podchladenia a preležanín. Počas zimných mesiacov by mali byť seniori opatrní aj pri vychádzkach, pretože v prípade poľadovice či snehovej pokrývky hrozí aj vyššie riziko úrazov zapríčinených pošmyknutím sa na zľadovatenom chodníku. V dôsledku týchto úrazov ide často o zlomeniny horných a dolných končatín, ako aj podvrtnutia či úrazy hlavy. Pri páde je potrebné si chrániť najmä hlavu a pokúsiť sa padať na zadok alebo chrbát.
Čím je čas poskytnutia adekvátnej pomoci kratší, tým viac sa minimalizujú možnosti neskorších trvalých následkov, alebo dlhodobej hospitalizácie.
„V prípade pádu seniora je potrebné konať ihneď, je potrebná okamžitá intervencia,“ hovorí Ing. Ladislav Kollár, zástupca organizácie Santea, n.o..
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o prvej pomoci
Prvá pomoc pri zlomeninách
Vytvoríme oporu na poranenej končatine, napríklad podložením rúk alebo nejakým predmetom nad miestom zlomeniny. Horná končatina: Zlomenú hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky alebo znehybníme priamo v rukáve odevu. Dolná končatina: Pri zlomenine dolnej končatiny priložíme zdravú končatinu k postihnutej tak, aby sme s postihnutou nehýbali a priviažeme.
Prvá pomoc pri popáleninách
Pri bežných popáleninách v domácom prostredí treba postihnuté miesto okamžite schladiť, najlepšie studenou tečúcou vodou z vodovodu po dobu 20 minút. Zabráni to ďalšiemu šíreniu popálenia, ale tiež zmierňuje bolesť a opuch. Neodporúča sa používať ľad ani priveľmi studenú vodu. Ak si popálite ruku, na ktorej máte prstene či hodinky, po začatí chladenia ich treba odstrániť, inak by mohli zhoršiť opuch, zabrániť prekrveniu zraneného miesta a poškodiť tým tkanivo. Pri väčších popáleninách ihneď zavolajte záchrannú službu na telefónnom čísle 155 alebo 112.
Prvá pomoc pri úraze elektrickým prúdom
Prerušenie prúdu: Vypnite hlavný istič alebo vytiahnite zástrčku zo zásuvky. Ak to nie je možné, použite nevodivý predmet (napr. drevenú palicu, suchú handru alebo plastový predmet), aby ste oddelili postihnutého od zdroja prúdu. Samozrejme, dbajte pri tom na vlastnú bezpečnosť.
Skontrolujte vedomie a dýchanie: Ak je postihnutý v bezvedomí, skontrolujte, či dýcha. Ak nedýcha, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).
Volajte záchrannú službu: Čím skôr zavoláte záchrannú službu (112 alebo 155), tým skôr sa dostane postihnutému odborná pomoc.
Technológie na podporu bezpečnosti seniorov
Nezisková organizácia Santea, n.o. ponúka sociálne služby a doplnkové služby pre samosprávy s cieľom priblížiť ich občanom. Súčasťou týchto služieb je inštalácia núdzových tlačidiel v každej miestnosti bytu, vrátane kúpeľne, pre prípad pádu alebo inej núdzovej situácie. Klient má tiež núdzové tlačidlo na signalizačnom náramku, ktoré umožňuje privolať pomoc odkiaľkoľvek.
„Starší ľudia, a to neplatí len o osamelých ľuďoch, potrebujú mať pocit, že majú pomoc neustále nablízku,“ hovorí Ing. Ladislav Kollár. Uvedomujú si, že je u nich vyššie riziko zdravotnej komplikácie alebo úrazu, nielen cez deň ale aj v noci. Žiť s vedomím, že nosím neustálu pomoc, vo dne v noci so sebou je veľmi veľká, hlavne psychická istota, ktorú potrebuje naozaj každý starší človek.
Vedci z University of Bath skúmali používanie zobrazovacích systémov virtuálnej reality a ich vplyv na koordinovanie pohybov u seniorov. Výsledky poukazujú na zlepšenie rovnováhy u starších ľudí vďaka používaniu virtuálnej reality. Seniori tak môžu dostávať rôzne úlohy ako napríklad prechod cez rušnú ulicu, dav alebo iné prekážky.
